Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii, ev. č.2011/08342

Písomná informácia pre používateľov
Informácia pre použitie, čítajte pozorne!



CAVINTON(

(vinpocetinum)
infúzny koncentrát


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko

Zloženie lieku
Liečivo: 1 ampula (2 ml) obsahuje vinpocetinum (vinpocetín) 10 mg.
Pomocné látky: kyselina askorbová, disiričitan sodný, kyselina vínna,
benzylalkohol, sorbitol, voda na injekciu.

Farmakoterapeutická skupina
Psychostimulans, nootropikum

Charakteristika
CAVINTON zlepšuje perfúziu a mikrocirkuláciu mozgu a inhibuje agregáciu
trombocytov. Priaznivo ovplyvňuje metabolizmus mozgu, zvyšuje hladiny ATP a
cyklického AMP v mozgovom tkanive, zvyšuje zásobovanie mozgu kyslíkom,
utilizáciu glukózy a rezistenciu mozgových buniek voči hypoxii.


Farmakokinetické údaje

Po i.v. podaní je koncentrácia vinpocetínu v cerebrospinálnej tekutine asi
1/30 hladiny v krvi a o 6 hodín po podaní je 10 až 30% viazaných v
červených krvinkách. Po i.v. podaní vinpocetínu 1 mg/kg v 25 minútovej
infúzii je polčas vylučovania 4,74±2,16 hodiny, distribučný objem 5,3±2,2
l/kg a klírens 0,78±0,085 l/hod/kg, čo ukazuje na silnú väzbu v tkanivách.
Vylučovanie močom a stolicou je v pomere 60% : 40%. Hlavným metabolitom je
kyselina apovinkamínová, ktorá predstavuje asi 25-30% podanej látky.
Vylučuje sa obličkami glomerulárnou filtráciou.


Indikácie

CAVINTON je indikovaný u dospelých a mladistvých ako súčasť komplexného
liečenia pri funkčných aj organických poruchách prekrvenia hlavne v oblasti
centrálneho nervstva.
V neurológii a psychiatrii sa CAVINTON podáva pri neurologických alebo
psychiatrických symptómoch porúch prekrvenia CNS (napr. pri poruchách
pamäti, afázii, apraxii, motorických poruchách s cievnou etiológiou,
bolestiach hlavy), pri tranzitórnych ischemických mozgových príhodách
(TIA), pri postapoplektických stavoch, senilnej demencii, vertigu,
cerebrálnej ateroskleróze, posttraumatickej a hypertenznej encefalopatii,
tiež pri vegetatívnych klimakterických poruchách.
V oftalmológii je indikovaný pri terapii retinálnych vazospazmov,
aterosklerotických a diabetických retinopatií, chorioiditídy, pri
vaskulárnom uzávere a sekundárnom glaukóme po uzávere, pri degenerácii
makuly a trombózach.
V otorinolaryngológii sa CAVINTON podáva pri presbyakúzii a vertigu
cievneho alebo toxického pôvodu a pri Meniérovej chorobe.

Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo a pomocné látky lieku.
Gravidita, laktácia, ťažká forma ischemickej choroby srdca, závažné
arytmie, akútna fáza hemoragického iktu a krvácavé stavy.
Liek sa nepodáva deťom.

Nežiaduce účinky
CAVINTON infúzny koncentrát sa zvyčajne dobre znáša, niekedy však môže
prechodne vyvolať kardiovaskulárne poruchy (mierna hypotenzia, tachykardia
alebo extrasystoly), vzácne gastrointestinálne ťažkosti (pálenie záhy,
bolesti brucha alebo nauzea), veľmi mierne poruchy CNS (nespavosť, závraty,
bolesti hlavy) a kožné alergické reakcie (vyrážky). Nežiaduce účinky
nejavia závislosť od dávky.

Interakcie
CAVINTON je chemicky inkompatibilný s heparínom, nesmie sa s ním miešať v
jednej striekačke a nemá sa tiež podávať pacientovi, ktorý sa súčasne lieči
heparínom. CAVINTON potencuje účinky iných vazodilatancií a účinky
antihypertenzív.

Dávkovanie
CAVINTON infúzny koncentrát sa podáva po nariedení pomalou i.v. infúziou
počas 2 hodín. Úvodná dávka je 20 mg denne (2 ampuly sa nariedia do 500 –
1000 ml infúzneho roztoku). V ťažkých prípadoch možno zahájiť infúziami
trikrát denne 10 mg.
V prípade potreby je možné dennú dávku postupne zvyšovať až na dávku 1
mg/kg telesnej hmotnosti, podľa tolerancie pacienta, rozdelenú do troch
dávok s intervalom 5 – 6 hodín.
Neskôr, keď to dovolí zdravotný stav chorého, sa prechádza na perorálne
podávanie CAVINTONU v tabletách.

Spôsob podávania
Obsah 1 ampuly infúzneho koncentrátu CAVINTON (10 mg vinpocetínu) sa pridá
k 200 až 500 ml infúzneho roztoku, ktorý neobsahuje heparín. Ako infúzny
roztok je vhodný izotonický 0,9% roztok chloridu sodného alebo 5% roztok
glukózy.


Upozornenie

V prípade predĺženia QT intervalu alebo súbežného používania liekov, ktoré
predlžujú QT interval, sa odporúča kontrola EKG.
Pri podávaní diabetikom treba vziať do úvahy obsah sorbitolu v lieku (0,16
g sorbitolu v 1 ampule).
Predávkovanie: dosiaľ nebolo popísané.

Varovanie
Liek sa nesmie používať po uplynutí dátumu použiteľnosti vyznačenom na
obale.

Uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí!

Balenie
10 ampúl (2 ml)

Dátum poslednej revízie
Január 2012

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev. č. 2011/08342


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

CAVINTON


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE




1 ampula (2 ml) obsahuje vinpocetinum 10 mg.





3. LIEKOVÁ FORMA

infúzny koncentrát


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie




CAVINTON je indikovaný u dospelých a mladistvých na liečbu následkov
cirkulačných porúch centrálneho nervového systému.


Používa sa na liečbu psychických a neurologických príznakov obehových
porúch CNS (poruchy pamäti, afázia, apraxia, motorické poruchy, závraty,
bolesti hlavy, atď.) Je indikovaný pri všetkých formách akútnej a
chronickej insuficiencie mozgových ciev, ako napr. pri tranzitórnych
ischemických príhodách, prechodných ischemických neurologických poruchách,
progresívnom ikte, kompletnom ikte, pri postapoplektických stavoch, pri
multiinfarktovej demencii, pri cerebrálnej artérioskleróze, pri
posttraumatických stavoch, hypertenznej encefalopatii, vertebrobazilárnej
insuficiencii, a.i.


V oftalmológii sa môže použiť na liečbu vaskulárnych porúch chorioidey a
sietnice vyvolaných artériosklerózou alebo cievnym spazmom, na liečbu
degenerácie makuly a sekundárneho glaukómu vyvolaného parciálnymi
trombózami a cievnymi uzávermi.


V otológii je indikovaný na liečbu porúch sluchu vaskulárneho alebo
toxického (iatrogénneho) pôvodu, senzorineurálnej straty sluchu, závratov
labyrintového pôvodu vrátane Meniérovej choroby a tinnitu.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

CAVINTON injekcia sa podáva iba pomalou i.v. infúziou (Rýchlosť infúzie
nesmie prekročiť maximálne 80 kvapiek/minútu!).
Úvodná dávka je 20 mg denne (2 ampule sa nariedia do 500 – 1000 ml
infúzneho roztoku). V ťažkých prípadoch možno liečbu zahájiť infúziami
trikrát denne 10 mg.
V prípade potreby možno dennú dávku postupne zvyšovať až na 1 mg/kg
telesnej hmotnosti, podľa tolerancie pacienta a rozdelené do troch dávok s
intervalom 5-6 hodín.
Obsah 1 ampuly injekcie CAVINTON sa pridá k 200 až 500 ml infúzneho
roztoku, ktorý neobsahuje heparín. Ako infúzny roztok je vhodný izotonický
0,9 % roztok chloridu sodného alebo 5 % roztok glukózy.
Priemerné trvanie liečby je 10-14 dní, zvyčajná denná dávka je 50 mg/deň –
prepočítané na telesnú hmotnosť 70 kg. U pacientov s ochorením obličiek
alebo pečene sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania.
Po infúznej terapii, keď to dovolí zdravotný stav chorého, sa prechádza na
perorálne podávanie CAVINTONU v tabletách v dávkach 3krát denne 2 tablety
CAVINTON (3 x 10 mg) alebo 3krát denne 1 tableta CAVINTON FORTE (3 x 10
mg).
/Nesmie sa podať intramuskulárne, ďalej sa nesmie podať intravenózne bez/
/zriedenia!/




4.3 Kontraindikácie


Parenterálne podanie vinpocetínu je kontraindikované v akútnej fáze
hemoragického iktu, pri závažných arytmiách, krvácavých stavoch a pri
ťažkej forme ischemickej choroby srdca. Ďalej pri precitlivenosti na
vinpocetín alebo iné zložky lieku, v gravidite a počas laktácie.



4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

V prípade predĺženia QT intervalu alebo súčasného používania liekov, ktoré
predlžujú QT interval, sa odporúča kontrola EKG.
Pri podávaní diabetikom treba vziať do úvahy obsah sorbitolu v lieku
(0,16 g v jednej ampuly) a častejšie kontrolovať glykémiu.
Pre nedostatok skúseností sa liek neodporúča podávať deťom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie vinpocetínu s inými liečivami dosiaľ nie sú známe. Predpokladá
sa, že by mohol vzácne zosilňovať účinky liekov, ktoré rozširujú cievy
alebo znižujú krvný tlak.
Dosiaľ sa nepozorovali interakcie vinpocetínu s týmito súbežne podávanými
liekmi: beta-blokátory (napr. chloranolol, pindolol), digoxín,
acenokumarol, glibenklamid, imipramín, klopamid, alfa-metyldopa,
hydrochlorotiazid. Iba vo výnimočných a ojedinelých prípadoch bolo popísané
zosilnenie hypotenzného účinku alfa-metyldopy vinpocetínom.

4.6 Gravidita a laktácia

Používanie vinpocetínu počas gravidity a laktácie je kontraindikované.
Gravidita: Vinpocetín prechádza placentárnou bariérou; v placente a v plode
však dosahuje nižšie koncentrácie ako v krvi matky. Nepozorovali sa žiadne
teratogénne účinky. Po vysokých dávkach u zvierat nastalo v niekoľkých
prípadoch placentárne krvácanie a abortus, pravdepodobne ako výsledok
zvýšeného prekrvenia placenty.
Laktácia: U ľudí sa vinpocetín vylučuje do materského mlieka. Koncentrácia
rádioaktívne označeného vinpocetínu je 10krát vyššia v materskom mlieku ako
v krvi matky. Mliekom sa v priebehu 1 hodiny vylúči 0,25 % dávky podanej
matke. Nakoľko sa vylučuje do materského mlieka a spoľahlivé údaje o jeho
účinkoch na dojčatá nemáme k dispozícii, dojčiacim matkám sa nesmie liek
podávať.



4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Účinok vinpocetínu na tieto schopnosti sa nesledoval.




4.8 Nežiaduce účinky


Srdcové (0,9 %): depresia ST intervalu, predĺženie QT intervalu,
tachykardia a extrasystoly. Ich spojitosť s liečbou vinpocetínom je neistá
vzhľadom na ich spontánny výskyt.
Cievne (2,5 %): zmeny, hlavne pokles krvného tlaku, začervenanie,
flebitída.
CNS (0,9 %): poruchy spánku (insomnia, somnolencia), závraty, bolesť hlavy,
slabosť a potenie – môžu sa vyskytnúť, ale môžu byť aj symptómami základnej
choroby.
Zažívacie (0,6 %): nevoľnosť, pyróza, sucho v ústach.
Môžu sa vyskytnúť alergické kožné reakcie.



4.9 Predávkovanie

Na základe literárnych údajov je bezpečné podávanie 1 mg/kg telesnej
hmotnosti. Pretože nemáme adekvátne skúsenosti v podávaní vyšších dávok,
treba sa ich podaniu vyhnúť.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI




5.1 Farmakodynamické vlastnosti


ATC skupina: N06BX18
Farmakoterapeutická skupina: psychostimulans, nootropikum

/Mechanizmus účinku/
Vinpocetín zlepšuje metabolizmus mozgu, zvyšuje spotrebu a utilizáciu
glukózy a kyslíka mozgovým tkanivom, zlepšuje transport glukózy cez
hematoencefalickú bariéru, zlepšuje toleranciu mozgových buniek voči
hypoxii, presúva metabolizmus glukózy na energeticky výhodnejší aeróbny
pochod. Zvyšuje koncentráciu ATP a pomer ATP/AMP v mozgu, zvyšuje
koncentrácie cAMP a cGMP inhibíciou izoenzýmov fosfodiesteráz v rôznych
tkanivách. Vinpocetín inhibuje Ca++ kalmodulín-dependentný izoenzým cGMP-
fosfodiesterázy, čo by mohlo zodpovedať za jeho selektívny účinok. Má
inhibičný účinok na obsah Na+ závislý od koncentrácie. Zreteľné blokovanie
Na+ kanálov sa môže zúčastňovať na neuroprotektívnych a antikonvulzívnych
účinkoch liečiva. Vinpocetín zvyšuje cerebrálny metabolizmus noradrenalínu
a serotonínu; stimuluje ascendentný noradrenergný systém, vykazuje
antioxidačnú aktivitu; čo ukazuje na vinpocetín ako na cerebroprotektívnu
zlúčeninu.
Vinpocetín zreteľne zlepšuje cerebrálnu mikrocirkuláciu; inhibuje agregáciu
trombocytov, znižuje patologicky zvýšenú viskozitu krvi, zvyšuje
deformabilitu erytrocytov a u erytocytov inhibuje príjem adenozínu (táto
látka je jedným z najdôležitejších regulátorov krvného prietoku); zvyšuje
transport kyslíka do mozgového tkaniva redukciou kyslíkovej afinity
erytrocytov.
Vinpocetín selektívne a intenzívne zvyšuje krvný prietok mozgom a
cerebrálnu frakciu srdcového výdaja; znižuje cerebrálnu vaskulárnu
rezistenciu bez ovplyvnenia systémovej cirkulácie (krvný tlak, srdcový
výdaj, frekvencia srdca, periférna rezistencia); nevyvoláva „steal-effect“,
naopak prednostne zlepšuje prísun krvi do poškodenej oblasti, kým
cirkulácia v intaktnej oblasti zostáva nezmenená (inverzný „steal-effect“);
ďalej zvyšuje vazodilatáciu vyvolanú hypoxiou.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia, distribúcia a eliminácia vinpocetínu a jeho hlavného metabolitu,
kyseliny apovinkamínovej, sa skúmala za použitia početných metód na
potkanoch, psoch a ľuďoch.
U potkanov sa vinpocetín dobre absorbuje po intraperitoneálnom alebo
perorálnom podaní a z cirkulácie sa vylučuje relatívne rýchlo (v priebehu
48 hodín). 1 hodinu po perorálnom podaní sa dosiahne vrcholová
koncentrácia. Po absorpcii vinpocetínu nasleduje rýchla distribúcia do
tkanív, pričom na konci prvého 48-hodinového obdobia sa detekovateľné
množstvá tríciom označeného vinpocetínu zistili len v obličke a pečeni.
Počas 24 hodín po perorálnom a intraperitoneálnom podaní sa zistila výrazne
nižšia rádioaktivita po perorálnom podaní (4 % versus 20 %) spôsobená
rozdielnou rýchlosťou absorpcie. Rádioaktivita sa týkala skoro výlučne iba
plazmatických bielkovín. U potkanov sa vinpocetín pred vylúčením z
organizmu dobre a úplne metabolizuje, pričom sa močom vylúči iba malé
množstvo nezmenenej látky. Hlavným metabolitom, ktorý sa vylučuje močom, je
kyselina apovinkamínová, ktorú produkujú plazmatické esterázy a predstavuje
asi 75 % celkovej rádioaktivity nameranej v moči.
V žlči možno zistiť niekoľko ďalších metabolitov (hydroxyvinpocetín,
hydroxyapovinkamínová kyselina, dihydroxy-vinpocetín-glycinát a ich
konjugáty s glukuronidmi a/alebo sulfátmi).
Kyselina apovinkamínová, hlavný metabolit u potkanov aj ľudí, vykazuje
určitú farmakologickú aktivitu (periférnu vazodilatáciu). Vinpocetín sa
metabolizuje hlavne v pečeni, ale v plazme potkanov je možná aj ester-
hydrolýza.
U potkanov je vylučovanie vinpocetínu relatívne pomalé, pričom sa
vinpocetín vylučuje hlavne stolicou. Zistilo sa, že väčšina fekálnej
rádioaktivity pochádza zo žlče, a bola dokázaná prítomnosť
enterohepatálneho obehu u potkanov s fistulou žlčovodu. Zistilo sa, že u
ľudí sa vinpocetín vylučuje oveľa rýchlejšie ako u potkanov, a hlavne
močom. U psov je biologická dostupnosť vinpocetínu 21,5±19,3 % a polčas
vylučovania po intravenóznom podaní 8,9±2,87 hodín.
Vinpocetín prechádza placentou a u potkanov v laktácii sa vylučuje do
mlieka. Rozdiely medzi publikovanými údajmi týkajúce sa pomeru
transferovaného alebo vylúčeného množstva mohli vzniknúť odlišnou
citlivosťou použitých testov alebo z dôvodu rozdielneho času meraní.



5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Väčšina štúdií toxicity vinpocetínu sa vykonala na začiatku 70. rokov.
Zvyčajne tieto štúdie majú niektoré nedostatky, čo sa týka súčasných
toxikologických požiadaviek a SLP, ale pritom poskytujú dostatočné
informácie pre zhodnotenie rizika a bezpečnosti pri použití u ľudí, nakoľko
záznamy toxikologických vlastností vinpocetínu sú korektné a verné.

Akútna toxicita:
Štúdie akútnej toxicity sa vykonali na myšiach, potkanoch a psoch. U psov
sa nepodarilo stanoviť perorálnu LD50, nakoľko po dávke 400 mg/kg
dochádzalo k zvracaniu.
Toxické symptómy (ataxia, tremor, zvýšenie svalového tonusu s následnými
tonicko-klonickými kŕčmi, rigor, povrchné dýchanie a postupne sa
prehlbujúci komatózny stav) sa vyskytovali v závislosti od dávky.

|Spôsob podania |Zvierací druh |Pohlavie |LD50 (mg/kg) |
|intravenózny |Myš |samček, samička |59 |
| |CLFP |samček |23 |
| | |samička |24 |
| |Potkan |samček, samička |43 |
| |WISTAR |samček |26 |
| | |samička |23 |

Dôvody diskrepancií v hodnotách LD50 nemožno objasniť, nakoľko okolnosti
podávania liečiva neboli v publikácii opísané do detailov.

Štúdie subchronickej toxicity vykonané na potkanoch
4-týždňová štúdia intraperitoneálnej toxicity
Potkaním samčekom a samičkám (WISTAR) – 8 v každej dávkovej skupine – sa
podával intraperitoneálne vinpocetín v dávke 5 a 25 mg/kg, v objeme 1
ml/kg. Aplikácia zvieratám prebiehala počas 4 týždňov (5 dní v týždni).
V súvislosti s podaním vinpocetínu sa nepozorovali žiadne systémové toxické
zmeny. Zistili sa rôzne príznaky peritonitídy vyvolanej aplikáciou liečiva
(lokálny účinok peritoneálneho dráždenia v mieste aplikácie).

Štúdie subchronickej toxicity na psoch
3-mesačná štúdia intravenóznej toxicity
Táto štúdia subchronickej toxicity sa vykonala na dvoch rozdielnych
dávkových skupinách (2 mg/kg a 5 mg/kg) s rozdielnou dĺžkou podávania, s
rozdielnym dátumom začiatku podávania. Vyššia dávková skupina sa zaradila
do štúdie, aby sa objasnil možný toxický pôvod nálezov (inhibícia
spermatogenézy u jedného zvieraťa a u iného prechodné zvýšenie hodnôt
SGPT), ktoré sa zaznamenali v skupine s dávkou 2 mg/kg.
Konkrétna hodnota prechodne zvýšenej aktivity SGPT nebola zaznamenaná.
Nálezy vo vyššej dávkovej skupine nepotvrdili toxický pôvod zníženia
spermatogenézy (pozorovaný u jedného zvieraťa). Vysvetlením pre tento
fenomén môže byť pravdepodobne inaktívna fáza sexuálneho cyklu u psov.
Nevyskytla sa žiadna mortalita ani toxické symptómy. Klinické laboratórne
parametre a konečná histologická analýza neindikovala žiadny toxický účinok
skúšanej zlúčeniny.

90-dňová štúdia intravenóznej toxicity
Po adaptačnom období 14 dní sa vinpocetín sa podával intravenózne 40 psom
(BEAGLE) oboch pohlaví v dávkach 2, 5 a 12,5 mg/kg. Pre kontrolné účely sa
vytvorili kontrolné skupiny bez liečby a s placebom.
Pred začiatkom podávania, počas štúdie, na konci podávania a po 4 týždňoch
od ukončenia štúdie sa sledovali klinické symptómy, telesná hmotnosť,
príjem potravy a určené klinické laboratórne parametre. Na konci štúdie
boli všetky zvieratá usmrtené, okrem 2 psov a 2 feniek zo skupiny placebo a
vysoko-dávkovej skupiny, ktoré sa ponechali pre 4-týždňové obdobie
sledovania bez liečby.
Nevyskytla sa žiadna mortalita. Toxické symptómy sa prejavili v závislosti
od dávky. Najzávažnejšie toxické symptómy sa pozorovali v skupine s dávkou
vinpocetínu 12,5 mg/kg u oboch pohlaví: ataxia, vracanie, opakovaný výskyt
tonických kŕčov prechádzajúcich do klonického záchvatu, cyanóza,
pomočovanie a defekácia. Znížený príjem potravy sa pozoroval iba u vysoko-
dávkovej skupiny, ktorý bol pravdepodobne spôsobený všeobecným diskomfortom
pri toxických symptómoch. U niekoľkých zvierat zo skupiny s dávkou 12,5
mg/kg boli postihnuté srdcové funkcie (tachykardia, signifikantné zvýšenie
vlny P2).
V skupinách s dávkami 2 a 5 mg/kg sa toxické symptómy prejavili v
miernejšej forme.
Vinpocetín neovplyvnil klinické laboratórne parametre (hematológia,
plazmatické parametre, analýza moču) a histopatologické výsledky.

Štúdie reprodukcie
Fertilita:
Vinpocetín v perorálnych dávkach 10 a 50 mg/kg neovplyvnil fertilitu
samičiek a samčekov.

Teratogenita:
Uskutočnilo sa niekoľko štúdií teratogenity na rôznych druhoch potkanov a
králikoch, pričom sa zvieratám podával perorálne a intravenózne vinpocetín
v dávkach 13,3-150 mg/kg. V štúdiách na potkanoch sa zistili niektoré
skutočnosti indikujúce toxický účinok vinpocetínu: krvácanie z maternice,
potrat a zvýšenie počtu odumretých plodov. Vo väčšine prípadov sa tieto
toxické účinky prejavili na úrovni toxicity u matiek (zníženie prírastku
telesnej hmotnosti) ako aj mortality matiek. Nezistili sa žiadne
malformácie. U králikov sa pozorovali výrazné nežiaduce účinky týkajúce sa
veľkosti mláďat alebo ich hmotnosti.

Peri- a postnatálna toxicita:
Štúdie peri- a postnatálnej toxicity sa uskutočnili na potkanoch s
intravenóznymi dávkami 3,15; 6,25; 12,5 a 25 mg/kg. Všetky zvieratá vysoko-
dávkovej skupiny (25 mg/kg) uhynuli. Mortalita matiek sa vyskytla aj v
stredno-dávkovej skupine. V nízko-dávkovej skupine prežili všetky zvieratá,
pričom jedno z nich nemalo žiadny živý narodený plod. Všetky tieto nálezy
indikovali, že pre peri- a postnatálne štúdie sa vybrali veľmi vysoké dávky
a pre relatívne vysokú toxicitu pre matky sa nemohlo vyšetriť potomstvo. Z
výsledkov štúdie sa zistilo, že samotná gravidita robí zvieratá
citlivejšími na toxické účinky vinpocetínu.

Karcinogenita:
Štúdie perorálnej karcinogenity vinpocetínu sa vykonali na myšiach s
dávkami 25, 200 a 1200 mg/kg, ktoré sa pridávali do stravy, pričom sa
počítalo s množstvom prijatej potravy.
U zvierat sa nezistili žiadne signifikantné zmeny v incidencii prežitia a
vzniku tumorov.

Štúdia lokálnej tolerancie
Štúdie lokálnej tolerancie sa uskutočnili v súlade s požiadavkami
toxikologických smerníc platných v Európskom Spoločenstve a v súlade s
predpismi FDA a OECD Správnej laboratórnej praxe. Každá štúdia lokálnej
tolerancie sa uskutočnila na novozélandských bielych králikoch oboch
pohlaví. Odpovede na aplikáciu sa hodnotili bodovacím systémom predpisov
OECD. Štúdia intramuskulárnej lokálnej tolerancie sa uskutočnila spolu s
biochemickým vyšetrením séra a histopatologickým vyšetrením.
Nezistila sa žiadna intravenózna, paravenózna, intraarteriálna a subkutánna
lokálna intolerancia. V prípade intramuskulárneho podania sa zistil mierny
lokálny dráždivý účinok.
Nakoľko sa CAVINTON aplikuje parenterálne v značne zriedenej forme, pomalou
kvapkovou infúziou, incidencia akýchkoľvek nežiaducich lokálnych reakcií sa
zdá byť nepravdepodobná.




6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

acidum ascorbicum, natrii disulfas, acidum tartaricum, alcohol benzylicus,
sorbitolum, aqua ad iniectabilia

6.2 Inkompatibility

Vinpocetín v infúznom koncentráte je chemicky inkompatibilný s heparínom, a
preto sa s ním nesmie miešať v jednej striekačke alebo infúznej súprave,
ani sa nesmie injekčne podávať pacientovi, ktorý je liečený heparínom.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.



6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

Obal: 2 ml hnedá sklenená OPC ampula s bielo označeným bodom zlomu,
papierová skladačka, písomná informácia.

Veľkosť balenia: 10 ampúl po 2 ml


6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII




Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

83/0495/92-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

21.8.1992/ bez časového obmedzenia


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2012