Písomná informácia pre používateľov


MINIDIAB(
(glipizidum)
tablety


Zloženie lieku
Liečivo : glipizidum (glipizid) 5 mg v 1 tablete
Pomocné látky :
lactosum monohydricum (monohydrát laktózy),
maydis amylum (kukuricový škrob)
cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza)
acidum stearicum (kyselina stearová)

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia

Farmakoterapeutická skupina
Perorálne antidiabetikum

Charakteristika
MINIDIAB( je liek na liečbu diabetes mellitus (cukrovky) 2. typu zo skupiny
derivátov sulfonylurey. Obsahuje liečivo glipizid. Užíva sa perorálne.
Hlavným mechanizmom účinku lieku je stimulácia (-buniek pankreasu k
produkcii inzulínu. K zvýšenej produkcii inzulínu (inzulínotropnej reakcii)
na príjem potravy dochádza u diabetických pacientov v priebehu 30 minút po
podaní dávky glipizidu perorálne, ale zvýšenie hladiny inzulínu nepretrváva
dlhšie, ako je potrebné, vzhľadom na prijatú potravu. Regulácia kontroly
hladiny cukru (glukózy) v krvi pretrváva po dobu až 24 hodín po užítí
jednej dávky glipizidu.Glipizid je metabolizovaný hlavne v pečeni. Glipizid
a jeho metabolity sa vylučujú hlavne močom. V moči sa nachádza menej ako
10% nezmeneného glipizidu. Jedna štúdia ukázala, že nemá škodlivé účinky na
profily lipoproteínov v krvi u pacientov liečených na diabetes mellitus 2.
typu.

Indikácie
MINIDIAB( je indikovaný na liečbu diabetes mellitus 2.typu ako doplnok
k diéte v prípade, keď zlyhala predchádzajúca liečba diabetickou diétou a
úpravou pohybového režimu.

Kontraindikácie
Rovnako ako iné deriváty sulfonylurey, MINIDIAB( sa nesmie používať (je
kontraindikovaný) pri inzulín-dependentnom diabete (diabetes mellitus
1.typu), diabete s ketoacidózou, diabetickej prekóme alebo kóme, v
tehotenstve, u pacientov s výrazne zhoršenou funkciou pečene alebo
obličiek, a v prípadoch s potvrdenou individuálnou precitlivenosťou na liek
alebo pomocné látky v ňom obsiahnuté.

Nežiaduce účinky
Počas liečby derivátmi sulfonylurey sa môžu, hoci zriedkavo, vyskytnúť
hypoglykemické epizódy, a to hlavne u mentálne zaostalých alebo starších
pacientov, po mimoriadnej fyzickej námahe, pri nepravidelnom príjme stravy,
pri požívaní alkoholických nápojov a ak je zhoršená funkcia obličiek,
a/alebo pečene, a/alebo nedostatočnosť kóry nadobličiek (pozri časť
Špeciálne upozornenia). Účinok MINIDIABu( na zníženie hladiny cukru
v krvi môžu zvýšiť aj niektoré súčasne užívané lieky - pozri časť
Interakcie. Ďalej sa môžu vyskytnúť žalúdočné alebo črevné ťažkosti (ako
napr. pocit na vracanie, hnačky, zápcha), porucha funkcie pečene, zápal
pečene (hepatitída) a žltačka vyvolaná stázou žlče (cholestatická žltačka).
Bol zaznamenaný pokles bielych krviniek, červených krviniek alebo krvných
doštičiek. Z ďalších nežiaducich účinkov boli hlásené: rozmazané videnie*,
dvojité videnie, abnormálne videnie vrátane poškodenia zraku* a zhoršenia
zraku, závraty, ospanlivosť, bolesti hlavy, tras rúk, nevoľnosť a
zmätenosť ( označený príznak alebo znak je zvyčajne prechodný a
nevyžaduje si prerušenie liečby; avšak môže sa taktiež jednať o príznak
hypoglykémie.) Pacienti liečení derivátmi sulfonylurey sa občas sťažujú na
prechodné kožné reakcie alergického typu, ktoré obvykle počas liečby
vymiznú.

Interakcie
U pacientov liečených derivátmi sulfonylurey treba myslieť na možnosť
reakcie podobnej antabusovému efektu po požití alkoholických nápojov.
Hypoglykemizujúci účinok derivátov sulfonylurey môžu zvýšiť lieky na liečbu
hubovitých infekcií mykonazol a flukonazol, z ďalších ACE inhibítory,
H2 blokátory, inhibítory monoaminooxidázy, sulfónamidy, chloramfenikol,
probenecid, kumaríny, nesteroidové antiflogistiká, napríklad fenylbutazón
a salicyláty. Hypoglykemizujúci účinok môže oslabiť napríklad súčasné
podávanie adrenalínu, kortikosteroidov, perorálnych antikoncepčných
prípravkov a tiazidových diuretík. Potrebná je tiež zvýšená opatrnosť pri
súčasnom podávaní betablokátorov, ktoré môžu zastrieť prejavy hypoglykémie.

Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie treba prispôsobiť individuálne pre každého pacienta podľa
výsledkov pravidelnej kontroly glykozúrie (prítomnosti a množstva glukózy v
moči) a glykémie (hladiny glukózyv krvi). Odporúčaná štartovacia dávka je 5
mg/deň podávaná približne 30 minút pred raňajkami alebo obedom. Starší
pacienti a iní pacienti s rizikom hypoglykémie môžu začať s dávkou 2,5 mg.
Úprava dávkovania má obyčajne prebiehať postupne so zvyšovaním o 2,5 mg
alebo 5 mg podľa zmeny hladiny glukózy v krvi. Medzi jednotlivými úpravami
dávky má uplynúť aspoň niekoľko dní. Celková denná dávka nad 15 mg sa má za
normálnych okolností rozdeľovať. Pri dávkovaní dvakrát denne bola dlhodobo
liečeným pacientom bezpečne podávaná celková dávka nad 30 mg. Pacientov je
zvyčajne možné stabilizovať pri dávke v rozsahu od 2,5 mg do 30 mg denne.
Maximálna odporúčaná denná dávka je 40 mg.
Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola stanovená.
V prípade nedostatočného účinku liečby samotným MINIDIABom( je možné
doplniť terapiu o liek z inej skupiny antidiabetík užívaných perorálne
napr. zo skupiny bigvanidov. V indikovaných prípadoch je možná kombinácia
aj s inzulínom.
O spôsobe liečby a dávke vždy rozhodne lekár. V prípade, že sa pridá
k liečbe ďalšie perorálne antidiabetikum alebo inzulín, je vždy potrebná
intenzívnejšia kontrola hladín cukru v krvi (glykémie).


Použitie u starších a vysokorizikových pacientov


Aby sa znížilo riziko hypoglykémie u rizikových pacientov, vrátane starších
pacientov, oslabených, podvýživených pacientov, pacientov s nepravidelným
príjmom kalórií a pacientov s poruchami funkcie obličiek alebo pečene,
úvodná a udržiavacia dávka nemá byť príliš vysoká, aby sa predišlo
hypoglykemickým reakciám.

Špeciálne upozornenia
Súčasný výskyt nedostatočnej funkcie obličiek a/alebo pečene a/alebo kôry
nadobličiek pri liečbe MINIDIABOM( zvyšuje riziko závažných
hypoglykemických reakcií (stavov, pri ktorých klesá hladina glukózy v krvi
pod normálne hodnoty a môže byť spojená až so stratou vedomia). Toto riziko
sa zvyšuje u starších, oslabených alebo podvyživených pacientov. Rozpoznať
hypoglykémiu u starších pacientov a u ľudí užívajúcich betablokátory
(skupina liekov používaná najčastejšie na liečbu vysokého tlaku krvi alebo
ischemickej choroby srdca) môže byť ťažké. Výskyt hypoglykémie je
pravdepodobnejší pri nedostatočnom príjme potravy, po náročnom alebo dlhšom
cvičení, pri konzumácii alkoholu, alebo keď sa užíva viac ako jeden liek
znižujúci hladinu glukózy v krvi.
Ak vznikne hypoglykémia, je potrebné podať sacharidy (cukor). V
závažnejších prípadoch, ktoré veľmi zriedkavo môžu viesť až k strate
vedomia, sa podáva pomalá intravenózna infúzia roztoku glukózy.
Ak je pacient stabilizovaný na diabetickej liečbe vystavený stresu, ako je
napríklad horúčka, úraz, infekcia alebo operácia, môže dôjsť k strate
kontroly regulácie. Je možné, že v takýchto prípadoch bude nutné prerušiť
liečbu glipizidom a podať inzulín.
Počas dojčenia pre riziko vzniku hypoglykémie u dojčaťa je nutné buď liečbu
MINIDIABom( prerušiť, alebo v prípade, že sa ukáže liečba len diabetickou
diétou nedostatočná, prejsť u dojčiacej matky na liečbu inzulínom.

Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.

Vplyv glipizidu na schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje
nebol skúmaný, avšak neexistujú žiadne dôkazy naznačujúce, že glipizid môže
mať vplyv na tieto schopnosti. Pacienti si musia byť vedomí symptómov
hypoglykémie a musia dávať pozor pri vedení motorových vozidiel a obsluhe
strojov.

Varovanie
Je potrebné, aby pacient presne dodržiaval príkazy lekára vzhľadom na
diétu, dávky lieku
a dobu podania lieku. Pacient má byť dostatočne poučený, aby rýchlo
rozoznal skoré príznaky hypoglykémie (zvyčajne je to bolesť hlavy,
podráždenosť, poruchy spánku, tras a silné potenie) a včas konzultoval
lekára.

Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačenom na obale.

Balenie
Balenie obsahuje 30 alebo 75 tabliet. Každá tableta s deliacou ryhou
obsahuje 5 mg glipizidu.

Uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte mimo dosahu detí.

Dátum poslednej revízie textu 05/2009

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku



1. NÁZOV LIEKU

MINIDIAB®

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Liečivo: glipizidum 5 mg v 1 tablete s deliacou ryhou.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Ako doplnok k diéte v prípade diabetes mellitus 2. typu, keď zlyhala liečba
samotnou diabetickou diétou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Ako v prípade ktoréhokoľvek hypoglykemického lieku, dávkovanie sa musí
prispôsobiť každému jednotlivému prípadu.

Krátkodobé podávanie glipizidu môže byť dostačujúce v obdobiach prechodnej
straty kontroly u pacientov, ktorí sú zvyčajne účinne liečení samotnou
diétou.

Vo všeobecnosti sa má glipizid podávať približne 30 minút pred jedlom, aby
sa dosiahlo najväčšie zníženie postprandiálnej hyperglykémie.


Úvodná dávka

Odporúčaná štartovacia dávka je 5 mg/deň, podávaná pred raňajkami alebo
obedom. Starší pacienti a iní pacienti s rizikom hypoglykémie môžu začať s
dávkou 2,5 mg (pozri Starší a vysokorizikoví pacienti).


Úprava dávkovania

Úprava dávkovania má obyčajne prebiehať postupne so zvyšovaním dávky o
2,5 mg alebo 5 mg podľa zmeny hladiny glukózy v krvi. Medzi jednotlivými
úpravami dávky má uplynúť aspoň niekoľko dní.


Udržiavacia dávka

Je možné, že niektorí pacienti budú účinne liečení pri podávaní jedenkrát
denne. Maximálna odporúčaná jednotlivá dávka je 15 mg. Ak sa ukáže, že toto
nie je dostatočne účinné, ako efektívne sa môže osvedčiť rozdelenie dennej
dávky. Celková denná dávka nad 15 mg sa má za normálnych okolností
rozdeľovať. Pri dávkovaní dvakrát denne bola dlhodobo liečeným pacientom
bezpečne podávaná celková dávka nad 30 mg. Pacientov je zvyčajne možné
stabilizovať pri dávke v rozsahu od 2,5 mg do 30 mg denne. Maximálna
odporúčaná denná dávka je 40 mg.


Použitie u detí
Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola stanovená.


Použitie u starších a vysokorizikových pacientov

Aby sa znížilo riziko hypoglykémie u rizikových pacientov vrátane starších
pacientov, oslabených, podvýživených pacientov, pacientov s nepravidelným
príjmom kalórií a pacientov s poruchami funkcie obličiek alebo pečene,
úvodná a udržiavacia dávka nemá byť príliš vysoká, aby sa predišlo
hypoglykemickým reakciám (pozri Úvodná dávka a časť 4.4 Špeciálne
upozornenia).


Pacienti užívajúci inzulín

Ako v prípade iných hypoglykemických prípravkov zo skupiny derivátov
sulfonylurey môžu byť mnohí stabilní pacienti s diabetes mellitus 2. typu
užívajúci inzulín bezpečne prestavení na liečbu glipizidom. Pri
prestavovaní pacientov z inzulínu na glipizid sa majú zvážiť nasledovné
všeobecné zásady:

U pacientov, ktorí denne potrebujú 20 jednotiek inzulínu alebo menej, sa
môže liečba inzulínom prerušiť a môže sa začať liečba glipizidom v
obvyklých dávkach. Pri titrácii má medzi jednotlivými úpravami dávky
uplynúť aspoň niekoľko dní.

U pacientov, ktorí denne potrebujú viac ako 20 jednotiek inzulínu, sa má
dávka inzulínu znížiť o 50 % a liečba glipizidom sa môže začať v obvyklých
dávkach. Následné zníženie dávky inzulínu by malo závisieť od individuálnej
odpovede pacienta. Pri titrácii má medzi jednotlivými krokmi uplynúť aspoň
niekoľko dní.

Je potrebné, aby si pacient počas obdobia, kedy sa mu postupne vysadzuje
inzulín, sám sledoval hladiny glukózy. Je potrebné, aby pacienti dostali
pokyny okamžite kontaktovať predpisujúceho lekára, ak sú tieto testy
abnormálne. V niektorých prípadoch, obzvlášť, ak pacient užíval viac ako 40
jednotiek inzulínu denne, sa počas obdobia prestavovania odporúča zvážiť
hospitalizáciu.


Pacienti užívajúci iné perorálne antidiabetiká

Ako v prípade iných antidiabetík zo skupiny derivátov sulfonylurey, nie
je pri prestavovaní pacientov na glipizid potrebné žiadne prechodné
obdobie. Pacienti sa majú starostlivo sledovať (1-2 týždne) kvôli možnému
výskytu hypoglykémie spôsobenej potenciálnym prekrývaním účinku liekov pri
prestavovaní z nejakého lieku zo skupiny derivátov sulfonylurey s dlhším
polčasom (napr. chlórpropamid) na glipizid.

Použitie v kombinácii
Pri pridávaní ďalších liekov na znižovanie hladiny glukózy v krvi do
kombinovanej terapie ku glipizidu sa má liečba takýmto liekom začať s
najnižšou odporúčanou dávkou a pacientov treba starostlivo sledovať kvôli
možnému výskytu hypoglykémie. Ďalšie informácie nájdete v informácii o
lieku dodanej spolu s takýmto perorálnym liekom.

Pri pridávaní glipizidu k iným liekom znižujúcim hladinu glukózy v krvi sa
môže liečba glipizidom začať s dávkou 5 mg. Tí pacienti, ktorí môžu byť
citlivejší na lieky znižujúce hladinu glykémie, môžu začať s nižšou
dávkou. Titrácia (úprava dávky) má vychádzať z klinického posúdenia stavu.

4.3 Kontraindikácie

Glipizid je kontraindikovaný u pacientov:

. s precitlivenosťou na glipizide alebo na akúkoľvek pomocnú látku
v tabletách
. s diabetes mellitus 1. typu, diabetickou ketoacidózou, diabetickou
kómou


4.4 Špeciálne upozornenia a opatrenia pri používaní

Hypoglykémia: Všetky deriváty sulfonylurey vrátane glipizidu sú schopné
vyvolať závažnú hypoglykémiu, ktorá môže mať za následok kómu a môže si
vyžiadať hospitalizáciu. Pacientov, u ktorých ktorých dôjde k závažnej
hypoglykémii, je potrebné liečiť podávaním primeranej dávky glukózy a
sledovať minimálne počas 24 až 48 hodín.

Správny výber pacientov, správne dávkovanie a pokyny sú dôležité, aby sa
predišlo epizódam hypoglykémie. Pravidelný, včasný príjem cukrov je
dôležitý pri predchádzaní epizódam hypoglykémie, ktoré sa vyskytujú pri
neskoršom príjme jedla ako má byť, alebo pri nedostatočnom príjme potravy,
alebo pri nevyváženom príjme cukrov.

Renálna alebo hepatálna insuficiencia môžu mať vplyv na množstvo dostupného
glipizidu a hepatálna insuficiencia môže taktiež znížiť kapacitu pečene z
hľadiska glukoneogenézy, pričom oba stavy zvyšujú riziko závažných
hypoglykemických reakcií. Starší, oslabení alebo podvyživení
pacienti a pacienti s nedostatočnou funkciou nadobličiek alebo hypofýzy sú
zvlášť citliví na hypoglykemizujúci účinok liekov znižujúcich hladinu
glukózy v krvi. Rozpoznať hypoglykémiu u starších pacientov a u ľudí
užívajúcich betablokátory môže byť ťažké. Výskyt hypoglykémie je
pravdepodobnejší pri nedostatočnom príjme kalórií, po náročnom alebo dlhšom
cvičení, pri konzumácii alkoholu, alebo keď sa užíva viac ako jeden liek
znižujúci hladinu glukózy v krvi.

Strata kontroly regulácie hladiny glukózy v krvi: ak pacient stabilizovaný
na diabetickej liečbe je vystavený stresu, ako je napríklad horúčka, úraz,
infekcia alebo operácia, môže dôjsť k strate kontroly regulácie. Je možné,
že v takýchto prípadoch bude nutné prerušiť liečbu glipizidom a podať
inzulín.

Účinnosť ktoréhokoľvek perorálneho antidiabetika vrátane glipizidu pri
znižovaní hladiny glukózy v krvi na žiadanú úroveň sa postupom času u
mnohých pacientov znižuje. Môže to byť spôsobené progresiou závažnosti
diabetu alebo znížením odpovede na liek. Tento fenomén je známy ako
sekundárne zlyhanie, na rozdiel od primárneho zlyhania, pri ktorom je liek
neúčinný u daného pacienta už pri prvom podaní. Je potrebné posúdiť úpravu
dávky a dodržiavanie diéty skôr, ako sa pacient označí za pacienta, u
ktorého sa jedná o sekundárne zlyhanie.

Laboratórne testy: pravidelne by sa mala sledovať hladina glukózy v krvi.
Je potrebné vykonať vyšetrenie glykozylovaného hemoglobínu a dosiahnutie
cieľových hodnôt sa má posúdiť podľa súčasných štandardov starostlivosti.

Ochorenia obličiek a pečene: poškodenie funkcie obličiek alebo pečene môže
mať vplyv na farmakokinetiku a/alebo farmakodynamiku glipizidu. Ak by
prišlo k výskytu hypoglykémie u takýchto pacientov, môže byť prolongovaná a
potrebné je zahájiť primeranú liečbu.

Informácie pre pacientov: riziká hypoglykémie, jej symptómy a liečba a
stavy, ktoré spôsobujú zvýšenú náchylnosť pre jej vznik, by sa mali
vysvetliť pacientom a zodpovedným členom rodiny. Taktiež je potrebné
vysvetliť primárne a sekundárne zlyhanie.

Pacienti majú byť informovaní o potenciálnych rizikách a výhodách
glipizidu, ako aj o alternatívnych spôsoboch terapie. Taktiež majú byť
informovaní o dôležitosti dodržiavania pokynov týkajúcich sa diéty,
programu pre pravidelné cvičenie a pravidelného vyšetrovania hladiny
glukózy v krvi.

5. Liekové a iné interakcie

Je pravdepodobné, že nasledujúce produkty zvýšia hypoglykemický účinok:

/Mikonazol/: zvýšenie hypoglykemického účinku, môže viesť k symptómom
hypoglykémie alebo dokonca kóme.

/Flukonazol:/ boli zaznamenané prípady hypoglykémie nasledujúce po súčasnom
podaní glipizidu a flukonazolu, pravdepodobne ako následok predĺženého
polčasu glipizidu.

/Nesteroidové antiflogistiká (NSAR) (napr.fenylbutazón):/ zvýšenie
hypoglykemického účinku derivátov sulfonylurey (odstránenie väzby derivátov
sulfonylurey na plazmatické proteíny a/alebo zníženie eliminácie derivátov
sulfonylurey).

/Salicyláty (kyselina acetylosalicylová):/ zvýšenie hypoglykemického účinku
vysokými dávkami kyseliny acetylosalicylovej (hypoglykemický účinok
kyseliny acetylosalicylovej).

/Alkohol:/ zvýšenie hypoglykemickej reakcie, ktorá môže viesť ku
hypoglykemickej kóme.

/Betablokátory:/ všetky betablokátory maskujú niektoré symptómy hypoglykémie,
napr. palpitácie a tachykardiu. Väčšina nekardioselektívnych
betablokátorov zvyšuje incidenciu a závažnosť hypoglykémie.

/Inhibítory angiotenzínkonvertujúceho enzýmu:/ použitie inhibítorov
angiotenzínkonvertujúceho enzýmu môže viesť k zvýšenému hypoglykemickému
účinku u diabetických pacientov liečených derivátmi sulfonylurey vrátane
glipizidu. Preto je možné, že bude potrebné zníženie dávky glipizidu.

/Antagonisti H//2/ /receptorov:/ použitie antagonistov H2 receptorov (napr.
cimetidínu) môže potencovať hypoglykemický účinok derivátov sulfonylurey
vrátane glipizidu.

Hypoglykemický účinok derivátov sulfonylurey môže byť vo všeobecnosti
taktiež potencovaný inhibítormi monoaminooxidázy a liekmi, ktoré sa vo
veľkej miere viažu na proteíny, ako napríklad sulfonamidy, chloramfenikol,
probenecid a kumaríny.

Pri podávaní (alebo vysadzovaní) takýchto liekov pacientovi, ktorý užíva
glipizid, je potrebné takéhoto pacienta starostlivo sledovať kvôli možnému
výskytu hypoglykémie (alebo strate kontroly regulácie).

/In vitro/ štúdie zaoberajúce sa vytváraním väzieb so sérovými proteínmi u
ľudí naznačujú, že glipizid sa viaže odlišne ako tolbutamid, a že
nedochádza k interakcii so salicylátmi alebo dikumarolom. Avšak pri
extrapolácii týchto zistení do klinickej praxe a na použitie glipizidu s
týmito liekmi je potrebná opatrnosť.

Nasledujúce produkty by mohli viesť k hyperglykémii:
/Fenotiazíny (napr. chlorpromazín) vo vysokých dávkach (> 100 mg denne/
/chlorpromazínu):/ zvýšenie hladiny glukózy v krvi (zníženie sekrécie
inzulínu).

/Kortikosteroidy:/ zvýšenie hladiny glukózy v krvi.

/Sympatomimetiká (napr. ritodrín, salbutamol, terbutalín):/ zvýšenie hladiny
glukózy v krvi následkom stimulácie beta-2-adrenoreceptorov.

Medzi ďalšie lieky, ktoré by mohli spôsobiť hyperglykémiu a viesť ku strate
kontroly regulácie, patria tiazidy a iné diuretiká, tyroidálne produkty,
estrogény, progestagény, perorálne kontraceptíva, fenytoín, kyselina
nikotínová, blokátory kalciových kanálov a izoniazid.

Pri vysadzovaní (alebo podávaní) takýchto liekov pacientovi, ktorý užíva
glipizid, je potrebné takéhoto pacienta starostlivo sledovať kvôli možnému
výskytu hypoglykémie (alebo strate kontroly regulácie).

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:
Zistilo sa, že glipizid bol v reproduktívnych štúdiách s potkanmi mierne
fetotoxický. V štúdiách s potkanmi alebo zajacmi neboli zistené žiadne
teratogénne účinky.
Glipizid sa má použiť v gravidite len vtedy, ak potenciálny prínos liečby
prevýši potenciálne riziko pre plod.

Keďže údaje naznačujú, že abnormálna hladina glukózy v krvi počas
tehotenstva sa spája s vyššou incidenciou kongenitálnych abnormalít, mnohí
experti odporúčajú použitie inzulínu počas tehotenstva, aby sa hladina
glukózy v krvi udržiavala tak blízko k normálnej hodnote, ako sa len dá.

Prolongovaná, závažná hypoglykémia (4 až 10 dní) bola zaznamenaná u
novorodencov, ktorí sa narodili matkám, ktoré v čase pôrodu užívali derivát
sulfonylurey. Ak sa glipizid používa počas gravidity, táto liečba sa má
prerušiť aspoň jeden mesiac pred predpokladaným dátumom pôrodu a majú sa
zahájiť iné formy terapie, aby sa hladina glukózy v krvi udržala tak blízko
normálnej hodnoty, ako sa len dá.




Laktácia

Hoci nie je známe, či sa glipizid vylučuje do materského mlieka, o
niektorých derivátoch sulfonylurey sa vie, že sa do materského mlieka
vylučujú. Keďže u dojčených detí môže existovať potenciál pre výskyt
hypoglykémie, je potrebné urobiť rozhodnutie, či prestať s dojčením alebo
prerušiť podávanie lieku s prihliadnutím na dôležitosť lieku pre matku. Ak
sa preruší podávanie lieku a samotná diéta nepostačuje k regulácii hladiny
glukózy v krvi, treba zvážiť inzulínovú terapiu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vplyv glipizidu na schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje
nebol skúmaný, avšak neexistujú žiadne dôkazy naznačujúce, že glipizid môže
mať vplyv na tieto schopnosti. Pacienti si musia byť vedomí symptómov
hypoglykémie a musia dávať pozor pri vedení motorových vozidiel a obsluhe
strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Väčšina nežiaducich účinkov bola závislá od veľkosti dávky, bola prechodná
a reagovala na zníženie dávky alebo vysadenie lieku. Avšak klinická prax
dosiaľ ukazála, že ako v prípade iných derivátov sulfonylurey, niektoré
nežiaduce účinky súvisiace s precitlivenosťou môžu byť závažné a v
niektorých prípadoch boli zaznamenané úmrtia.

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/ boli zaznamenané agranulocytóza,
leukopénia, trombocytopénia, hemolytická anémia a pancytopénia. Aplastická
anémia bola zaznamenaná u iných derivátov sulfonylurey.

/Poruchy metabolizmu a výživy:/ hypoglykémia (pozri časť 4.4 a časť 4.9 ).
Bola zaznamenaná hyponatrémia.
Reakcie podobné reakciám, ktoré sa môžu vyskytnúť pri použití disulframu,
boli zaznamenané aj u iných derivátov sulfonylurey.

/Psychické poruchy:/ zmätenosť.*

/Poruchy nervového systému:/ u pacientov liečených glipizidom boli
zaznamenané závraty, ospanlivosť, bolesti hlavy a tremor.

/Poruchy oka:/ poruchy zraku ako rozmazané videnie, diplopia, abnormálne
videnie vrátane poškodenia zraku a zhoršenia zraku* boli všetky
zaznamenané u pacientov liečených glipizidom.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/ nauzea, hnačky, zápcha a gastralgia.
Zdá sa, že sú závislé od veľkosti dávky a zvyčajne vymiznú, keď sa dávka
rozdelí alebo zníži. Abdominálna bolesť a vracanie.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/ bola zaznamenaná cholestatická žltačka,
porucha funkcie pečene
a hepatitída. Ak sa vyskytne cholestatická žltačka, prerušte liečbu. Boli
zaznamenané aj pečeňová porfýria a porphyria cutanea tarda.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/ zaznamenané boli alergické kožné reakcie
vrátane erytému, morbiliformné alebo makulopapulózne reakcie, urtikária,
pruritus a ekzém. Tieto počas liečby veľmi často vymiznú. Avšak, ak
pretrvávajú, podávanie lieku sa má prerušiť. Boli zaznamenané
fotosenzitívne reakcie, podobne ako v prípade iných derivátov sulfonylurey.



/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/ nevoľnosť*


/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/ príležitostne bolo zaznamenané ľahké až
stredne závažné zvýšenie AST, LDH, alkalickej fosfatázy, nebielkovinového
dusíka a kreatinínu. Vzťah medzi týmito poruchami a glipizidom je neistý a
zriedka sa spájali s klinickými symptómami.

*Nežiaduci účinkok je zvyčajne prechodný a nevyžaduje si prerušenie liečby;
avšak môže sa taktiež jednať o príznak hypoglykémie.

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie derivátmi sulfonylurey vrátane glipizidu môže spôsobiť
hypoglykémiu. Mierne symptómy hypoglykémie bez straty vedomia alebo
neurologických príznakov treba agresívne liečiť perorálnym podaním glukózy
a úpravou dávok lieku a/alebo rozvrhu jedál. Pokračovať sa má
v starostlivom monitorovaní, až kým sa lekár neuistí, že pacient je mimo
nebezpečenstva. Závažné hypoglykemické reakcie sprevádzané kómou, kŕčovitým
stavom alebo inými neurologickými poruchami sa vyskytujú zriedkavo, ale z
lekárskeho hľadiska predstavujú stav ohrozenia a vyžadujú si okamžitú
hospitalizáciu. Ak hrozí alebo sa diagnostikuje hypoglykemická kóma,
pacientovi treba podať rýchlu intravenóznu injekciu koncentrovaného (50 %)
roztoku glukózy. Potom má nasledovať nepretržitá infúzia zriedenejšieho
(10%) roztoku glukózy pri rýchlosti, ktorá udrží hladinu glukózy v krvi na
úrovni vyššej ako 100 mg/dl (5, 55 mmol/l). Pacienti sa majú starostlivo
sledovať minimálne 24 až 48 hodín a v závislosti od stavu pacienta v danom
momente sa musí lekár rozhodnúť, či je ďalší monitoring potrebný. U
pacientov s ochorením pečene môže byť predĺžený klírens glipizidu. Keďže sa
glipizid výrazne viaže na plazmatické proteíny, nie je pravdepodobné, že by
dialýza bola účinná.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: perorálne antidiabetiká
ATC: A10BB07

Glipizid je perorálne podávaný liek na znižovanie hladiny glukózy v krvi zo
skupiny derivátov sulfonylurey.

Primárnym mechanizmom účinku glipizidu je stimulácia sekrécie inzulínu
betabunkami nachádzajúcimi sa v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu.
Stimulácia sekrécie inzulínu ako odpovede na príjem potravy má veľký
význam. Hladina inzulínu nalačno sa nezvýši dokonca ani pri dlohodobom
podávaní glipizidu, ale odpoveď v podobe zvýšenej sekrécie inzulínu
pretrváva po minimálne 6 mesiacoch liečby. K inzulínotropnej reakcii na
príjem potravy dochádza u diabetických pacientov v priebehu 30 minút po
perorálnom podaní dávky glipizidu, ale zvýšenie hladiny inzulínu
nepretrváva dlhšie, ako je potrebné vzhľadom na prijatú potravu. Taktiež
stúpa počet dôkazov, že extrapankreatické účinky - vrátane zosilnenia
účinku inzulínu - predstavujú signifikantnú zložku účinnosti glipizidu.

Regulácia kontroly hladiny glukózy v krvi pretrváva po dobu až 24 hodín po
užití jednej dávky glipizidu, hoci jeho hladina v plazme v tomto období
poklesla na len malú časť jeho maximálnej hodnoty (pozri časť 5.2
Farmakokinetické vlastnosti).

U niektorých pacientov liečba derivátmi sulfonylurey vrátane glipizidu
zlyhá už na začiatku, alebo pacienti postupne prestávajú reagovať na
podávaný liek. Eventuálne je možné, že glipizid bude účinný u niektorých
pacientov, ktorí neodpovedali alebo prestali odpovedať na iný derivát
sulfonylurey.

Iné účinky: Jedna štúdia ukázala, že liečba glipizidom je účinná pri
regulácii hladiny glukózy v krvi bez škodlivých účinkov na profily
plazmatických lipoproteínov u pacientov liečených pre diabetes mellitus 2.
typu. Tieto zmeny dobre korelovali so znížením dosiahnutým v prípade
hladiny glukózy nalačno.

V trojročnej placebom kontrolovanej štúdii s nízkymi dávkami glipizidu
u pacientov s poruchou glukózovej tolerancie sa použila ako index
diabetickej vaskulopatie v jej rannom štádiu hrúbka bazálnej membrány
kapilár. V glipizidovej skupine bolo zaznamenané zníženie hrúbky bazálnej
membrány, kým v kontrolnej skupine došlo k jej zvýšeniu. V placebom
kontrolovanej skríženej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi nepreukázal
glipizid žiadnu antidiuretickú účinnosť a v skutočnosti viedol k miernemu
zvýšeniu vylučovania voľnej vody obličkami.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Gastrointestinálna absorpcia glipizidu u človeka je konštantná, rýchla a v
podstate úplná.
K vrcholovým plazmatickým koncentráciám dochádza 1 až 3 hodiny po
perorálnom podaní jednej dávky. Eliminačný polčas sa pohybuje u zdravých
jedincov v rozsahu od 2 do 4 hodín, či už ide o intravenózne alebo
perorálne podanie. Metabolizmus a vylučovanie sú pri oboch spôsoboch
podania podobné, čo nasvedčuje tomu, že nie je signifikantný jeho
metabolizmus pri prvom prechode pečeňou. Po opakovanom perorálnom podaní sa
glipizid v plazme nehromadí. U zdravých dobrovoľníkov nemal príjem potravy
po perorálnej dávke vplyv na dostupnosť a celkovú absorpciu, ale absorpcia
sa oneskorila asi o 40 minút. Preto bol glipizid u diabetických pacientov
účinnejší, keď sa podal asi 30 minút pred jedlom, ako keď sa podal spolu s
testovacím jedlom. Vytváranie väzby na proteíny v sére sa skúmalo u
dobrovoľníkov, ktorí dostali glipizid či už perorálne alebo intravenózne
a zistilo sa, že 1 hodinu po akomkoľvek spôsobe podania predstavuje 98 % -
99 %. Zdanlivý distribučný objem po intravenóznom podaní bol 11 litrov, čo
svedčí o tom, že sa nachádza v extracelulárnom priestore. Glipizid alebo
metabolity neboli u samcov alebo samičiek myší autorádiograficky
detekovateľné ani v mozgu alebo mieche, ani v plodoch gravidných samičiek.
Avšak v inej štúdii sa v plodoch potkanov, ktoré dostávali značený liek,
zistili veľmi malé množstvá rádioaktivity.

Glipizid je významne metabolizovaný a dochádza k tomu hlavne v pečeni.
Primárne metabolity sú polárne konjugáty a neúčinné produkty hydroxylácie a
vylučujú sa hlavne močom. V moči sa nachádza menej ako 10 % nezmeneného
glipizidu.



5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie zaoberajúce sa akútnou toxicitou neukázali žiadnu špeciálnu
citlivosť. Akútna toxicita po perorálnom podaní glipizidu bola extrémne
nízka u všetkých testovaných druhov (LD50 menej ako 4 g/kg). Testy
chronickej toxicity u potkanov a psov v dávkach až do 8,0 mg/kg
nepreukázali žiadne dôkazy o toxických účinkoch.

20-mesačná štúdia u potkanov a 18-mesačná štúdia u myší v dávkach až do 75-
násobku maximálnej dávky u človeka neodhalila žiadne dôkazy karcinogenicity
spojenej s podávaním lieku. Bakteriálne testy a /in vivo/ testy mutagenicity
boli rovnako negatívne. Štúdie na potkanov oboch pohlaví v dávkach až do 75-
násobku maximálnej ľudskej dávky nepreukázali žiadny vplyv na fertilitu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

lactosum monohydricum, maydis amylum, cellulosum microcristallinum, acidum
stearicum


2. Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte mimo dosahu detí.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka

/Veľkosť balenia:/ balenie obsahuje 30 alebo 75 tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenis na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nie sú zvláštne upozornenia.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

18/0211/85-C/S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 02.12.1985 Predĺženie registrácie: bez časového
obmedzenia


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Máj 2009