Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev. č.: 2010/06508


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Losartan STADA 12,5 mg

Losartan STADA 50 mg
filmom obalené tablety

Draselná soľ losartanu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Losartan STADA a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Losartan STADA
3. Ako užívať Losartan STADA
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Losartan STADA
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE LOSARTAN STADA A NA ČO SA POUŽÍVA

Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora
angiotenzínu II.
Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory v
krvných cievach, čo
spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Losartan
zabraňuje väzbe angiotenzínu II
na tieto receptory, čím spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne
znižuje krvný tlak. Losartan
spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a
cukrovkou 2. typu.

Losartan STADA sa používa
. na liečbu pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou) u dospelých
a detských a dospievajúcich pacientov vo veku 6-18 rokov.
. na ochranu obličiek u hypertenzných pacientov s cukrovkou 2. typu s
laboratórnym dôkazom
poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou ?0,5 g denne (ochorenie,
pri ktorom moč obsahuje
abnormálne množstvo proteínu).
. na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár
nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín
konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie
vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa Vaše srdcové
zlyhaniestabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na
losartan.
. u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory
sa preukázalo, že
Losartan STADA znižuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody
(„indikácia LIFE“).


2. SKÔR AKO UŽIJETE LOSARTAN STADA

Neužívajte Losartan STADA
. ak ste alergický (precitlivený) na losartan alebo na niektorú z ďalších
zložiek,
. ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,
. ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, alebo plánujete
otehotnieť (pozri tiež
“Tehotenstvo a dojčenie”),

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Losartanu STADA
Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať Losartan STADA, svojho lekára
informovali:

. ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka),
(pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“),
. ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku
tekutín a/alebo soli z Vášho tela,
. ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré
vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte dietetické obmedzenie
soli vedúce k extrémnemu úbytku tekutín a soli z Vášho tela (pozri časť
3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),
. ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do
obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku,
. ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Losartan
STADA“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),
. ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie
obličiek alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi srdcovými
arytmiami. Ak ste súbežne liečený ß-blokátorom, je potrebná osobitná
opatrnosť.
. ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom,
. ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi
v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným
znížením cirkulácie krvi v mozgu),
. ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným so
zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličiek,
spôsobeným abnormalitou v žľaze).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je
viazaný na lekársky predpis alebo rastlinných prípravkov a prírodných
produktov, oznámte to, prosím,
svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby Losartanom STADA užívate
nasledujúce lieky:
. iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto Vám môžu dodatočne
znížiť krvný tlak. Krvný
tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich liekov/niektorá z
liekových skupín: tricyklické
antidepresíva (na liečbu depresie), antipsychotiká (na liečbu
psychických porúch), baklofén (svalové relaxancium), amifostín (používa
sa pri chemoterapii nádoru).
. lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr.
doplnky draslíka,
náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík šetriace lieky, ako sú
niektoré diuretiká [amilorid,
triamterén, spironolaktón] alebo heparín),
. nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane
inhibítorov COX-2 (liekov, ktoré
tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu od bolesti), pretože tieto môžu
znížiť účinok Losartanu STADA na zníženie krvného tlaku.

Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže
viesť k zhoršeniu funkcie
obličiek.

Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez
dôkladného dohľadu Vášho
lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne opatrenia (napr. krvné testy).

Užívanie Losartanu STADA s jedlom a nápojmi
Losartan STADA sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Počas prvých 12 týždňov tehotenstva by ste nemali užívať losartan a vôbec
ho nesmiete užívať po 13.
týždni, pretože jeho použitie v tehotenstve môže mať možné škodlivé účinky
na dieťa.
Ak otehotniete počas užívania losartanu, ihneď o tom informujte svojho
lekára. Pred plánovaným
tehotenstvom sa má prejsť na vhodnú náhradnú liečbu.
Ak dojčíte, nesmiete užívať losartan.
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Použitie u detí a dospievajúcich
Losartan STADA sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho
lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo a
obsluhovať stroje. Nie je
pravdepodobné, že Losartan STADA ovplyvní Vašu schopnosť viesť vozidlo
alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných liekoch používaných na
liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u niektorých osôb spôsobiť
závrat a ospanlivosť. Ak u Vás dôjde k závratu alebo ospanlivosti, poraďte
sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o takéto činnosti.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Losartanu STADA
Losartan STADA obsahuje monohydrát laktózy. Ak Vám lekár povedal, že máte
neznášanlivosť niektorých cukrov, kontaktujte svojho lekára skôr, ako
začnete užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ LOSARTAN STADA

Vždy užívajte Losartan STADA presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si
nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

O vhodnej dávke Losartanu STADA rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a
toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu
STADA tak dlho, ako Vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená
kontrola Vášho krvného tlaku.


Všeobecné odporúčania na dávkovanie

Losartan STADA, filmom obalené tablety sú dostupné v 2 silách: 12,5 mg a 50
mg.

Losartan STADA 50 mg
Ak Vám Váš lekár povedal, aby ste užívali nižšiu dávku Losartanu STADA 50
mg, filmom obalené tablety možno rozlomiť na krížovej deliacej ryhe buď na
dve časti, z ktorých každá bude obsahovať 25 mg losartanu, alebo na štyri
časti, z ktorých každá bude obsahovať 12,5 mg losartanu.


Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom

Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu
STADA 50 mg) jedenkrát denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa
má dosiahnuť 3-6 týždňov po nasadení liečby.
U niektorých pacientov je možné neskôr dávku zvýšiť na 100 mg losartanu
(dve tablety Losartanu STADA 50 mg) raz denne.
Ak máte dojem, že účinok losartanu je priveľmi silný alebo priveľmi slabý,
povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Použitie u detí a dospievajúcich (vo veku 6 až 18 rokov)
Odporúčaná počiatočná dávka u pacientov s hmotnosťou medzi 20 a 50 kg je
0,7 mg losartanu na kg telesnej hmotnosti podaná raz denne (do 25 mg lieku
losartanu). Ak nie je krvný tlak kontrolovaný, lekár môže dávku zvýšiť.


Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu

Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu STADA 50
mg) raz denne. Dávku je
možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu STADA 50 mg)
raz denne, v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Tablety s losartanom sa môžu podávať s inými liekmi na znižovanie krvného
tlaku (napr. diuretikami,
blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo betablokátormi a centrálne
účinkujúcimi látkami) ako aj
s inzulínom a inými bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy
v krvi (napr.
sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).


Dospelí pacienti so srdcovým zlyhaním

Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu (jedna tableta Losartanu
STADA 12,5 mg) (1/4 tablety Losartanu STADA 50 mg) raz denne.

Zvyčajne sa má dávka postupne každý týždeň zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne
počas prvého týždňa, 25 mg denne počas druhého týždňa, 50 mg denne počas
tretieho týždňa) až na zvyčajnú udržiavaciu dávku 50 mg losartanu (jedna
tableta Losartanu STADA 50 mg) raz denne, podľa Vášho stavu.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii s
diuretikom (liekom, ktorý
zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete prostredníctvom obličiek) a/alebo
digitalisom (liekom, ktorý
pomáha posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo betablokátorom.


Dávkovanie v špeciálnych skupinách pacientov

Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení
diuretikami vo vysokých dávkach,
pacienti s poškodením funkcie pečene alebo pacienti starší ako 75 rokov,
odporučiť nižšiu dávku,
obzvlášť na začiatku liečby. Losartan STADA sa nesmie používať u pacientov
s ťažkým poškodením
funkcie pečene (pozri časť „Neužívajte Losartan STADA“).

Podávanie
Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju
dennú dávku približne
v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste pokračovali v užívaní
Losartanu STADA, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.

Ak užijete viac Losartanu STADA, ako máte
Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet alebo dieťa prehltne niekoľko
tabliet, okamžite sa spojte
so svojím lekárom. Príznaky predávkovania sú nízky krvný tlak, zvýšený tep
a potenciálne znížený
tep.

Ak zabudnete užiť Losartan STADA
Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom čase.
Neužívajte
dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ak máte ďalšie
otázky týkajúce sa použitia
tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Losartan STADA môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety s losartanom a
okamžite sa spojte so svojím
lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici:

ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť
ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje 1 z 10 000
pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla
lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:
veľmi časté: prejavia sa u viac ako 1 z 10 pacientov
časté: prejavia sa u 1 zo 100 až 1 z 10 pacientov
menej časté: prejavia sa u 1 zo 1 000 až 1 zo 100 pacientov
zriedkavé: prejavia sa u 1 z 10 000 až 1 z 1 000 pacientov
veľmi zriedkavé: prejavia sa u menej ako 1 z 10 000 pacientov
neznáme: (z dostupných údajov)

S losartanom boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:



/Časté:/
. závrat/pocit abnormálneho pohybu (vertigo)
. nízky krvný tlak (hypotenzia),
. nízky krvný tlak prejavujúci sa pri vstávaní z ľahu alebo sedu
(ortostatická hypotenzia),
. slabosť,
. únava,
. príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),
. príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia),
. zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek,
. znížené množstvo červených krviniek (anémia),
. zvýšenie močoviny v krvi, zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére
u pacientov so srdcovým zlyhaním.



/Menej časté:/
. ospalosť,
. bolesť hlavy,
. poruchy spánku,
. pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitatácie),
. ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris),
. nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných
cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe
vysokou dávkou diuretík),
. ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku
vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,
. dýchavičnosť (dyspnoe),
. bolesť brucha,
. zápcha,
. hnačka,
. nutkanie na vracanie,
. vracanie,
. žihľavka (urtikária),
. svrbenie (pruritus),
. vyrážka,
. lokalizovaný opuch (edém),
. kašeľ.

/Zriedkavé:/
. precitlivenosť,
. anafylaktické reakcie (ťažká alergická reakcia, ktorá spôsobuje
ťažkosti dýchania alebo závrat),
. angioedém (ťažká alergická reakcia, ktorá spôsobuje opuch, osobitne
tváre, úst, jazyka a hrdla),
. zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej
purpury),
. pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),
. mdloby (synkopa),
. veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia), mozgová
príhoda (mŕtvica),
. zápal pečene (hepatitída),
. zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne
upraví po prerušení liečby.

/Neznáme:/
. znížené množstvo trombocytov (trombocytopénia),
. migréna,
. abnormality funkcie pečene,
. bolesť svalov a kĺbov,
. príznaky podobné chrípke,
. bolesť chrbta
. infekcia močových ciest,
. zvýšená citlivosť na slnko (fotosenzitivita),
. neobjasnená bolesť svalov s tmavo sfarbeným (vo farbe čaju) močom
(rabdomyolýza),
. impotencia,
. zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída),
. nízke hladiny sodíka v krvi (hyponatriémia),
. depresia,
. celkový pocit nepohody (pocit ťažoby),
. zvonenie, bzučanie, hučanie alebo cvakanie v ušiach (tinitus).



Vedľajšie účinky u detí sú podobné vedľajším účinkom pozorovaným
u dospelých.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky,
ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte
to, prosím, svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LOSARTAN STADA

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Losartan STADA po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
balení po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale.
Neotvárajte blistrové balenia, pokiaľ nie ste pripravený užiť liek.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Losartan STADA obsahuje

Liečivo je draselná soľ losartanu.
Každá filmom obalená tableta Losartanu STADA 12,5 mg obsahuje 12,5 mg
draselnej soli losartanu.
Každá filmom obalená tableta Losartanu STADA 50 mg obsahuje 50 mg draselnej
soli losartanu.

Ďalšie zložky jadra tablety sú: monohydrát laktózy, magnéziumstearát,
mikrokryštalická celulóza, predželatínovaný škrob a koloidný oxid
kremičitý.

Zložky vo filmovom obale tablety sú: hypromelóza, oxid titaničitý E171,
makrogol 400 a karnaubský vosk.

Ako vyzerá Losartan STADA a obsah balenia

Losartan STADA 12,5 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety.

Losartan STADA 50 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety s
krížovou deliacou ryhou na oboch stranách. Filmom obalená tableta sa môže
rozdeliť na rovnaké polovice a na rovnaké štvrtiny.

Losartan STADA sa dodáva v nasledovných veľkostiach balenia:

Losartan STADA 12,5 mg – PVC/PVDC blistrové balenia po 28, 30, 60 alebo 98
filmom obalených tabliet.
Losartan STADA 50 mg – PVC/PVDC blistrové balenia po 28, 30, 50, 60, 90
alebo 98 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Česká republika |Losartan STADA 12,5/50/100 mg potahované |
| |tablety |
|Dánsko |Losarstad 12,5/50/100 mg filmovertrukne |
| |tabletter |
|Írsko |Cozatan 50/100 mg film-coated tablets |
|Fínsko |Losarstad 12,5/50/100 mg, kalvopäällysteiset |
| |tabletit |
|Maďarsko |STADAZAR 12,5/50/100 mg filmtabletta |
|Poľsko |STADAZAR 12,5/50/100 mg, tabletki powlekane |
|Rakúsko |Losartan „Stada“ 12,5/50/100 mg - |
| |Filmtabletten |
|Slovensko |Losartan STADA 12,5/50 mg, filmom obalené |
| |tablety |
|Švédsko |Losarstad 12,5/50/100 mg filmdragerade |
| |tabletter |

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecko


Výrobcovia


STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
Bad Vilbel
Nemecko

Centrafarm Services BV
Nieuwe Donk 9
AC Etten Leur
Holandsko

STADA Production Ireland
Waterford Road
Clonmel
Co. Tipperary
Írsko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 10/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev. č.: 2010/06508


Súhrn charakteristických vlastností lieku

1. NÁZOV LIEKU

Losartan STADA 12,5 mg
Losartan STADA 50 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta Losartan STADA 12,5 mg obsahuje 12,5 mg losartanu (ako
draselnú soľ).
Každá tableta Losartan STADA 50 mg obsahuje 50 mg losartanu (ako draselnú
soľ).

Každá tableta Losartan STADA 12,5 mg obsahuje 28,95 mg monohydrátu laktózy.
Každá tableta Losartan STADA 50 mg obsahuje 115,8 mg monohydrátu laktózy.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Losartan STADA 12,5 mg
Biela okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta.

Losartan STADA 50 mg
Biela okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta s krížovou deliacou ryhou
na oboch stranách. Filmom obalená tableta sa môže rozdeliť na rovnaké
štvrtiny.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a u detí a adolescentov vo
veku 6-18 rokov..
. Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou a s
diabetom mellitu 2. typu
s proteinúriou ?0,5 g/deň ako súčasť antihypertenznej liečby.
. Liečba chronického srdcového zlyhania (u pacientov vo veku ?60 rokov),
keď sa liečba ACE
inhibítormi nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, obzvlášť
kašľa, alebo
kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú
stabilizovaní ACE inhibítorom, sa
nemá prechádzať na losartan. Pacienti majú mať ejekčnú frakciu ľavej
komory ?40 % a majú
byť stabilizovaní terapiou chronického srdcového zlyhania.
. Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzných pacientov s
hypertrofiou ľavej komory
dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia LIFE, Rasa).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Losartan STADA sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.


Hypertenzia

Zvyčajná začiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg
jedenkrát denne. Maximálny
antihypertenzný účinok sa dosiahne 3-6 týždňov od začiatku liečby. U
niektorých pacientov môže
byť dodatočne prospešné zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).
Losartan STADA sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä
diuretikami (napr. hydrochlorotiazidom).


Pediatrická hypertenzia

U detí a adolescentov vo veku 6-16 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o
účinnosti a bezpečnosti
losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1). U hypertenzných detí
starších ako jeden mesiac sú
dostupné obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).

Odporúčaná dávka u pacientov s hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu
prehltnúť tablety, je 25 mg
raz denne. Vo výnimočných prípadoch je možné dávku zvýšiť na maximálne 50
mg raz denne.
Dávkovanie sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.

U pacientov s hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne. Vo
výnimočných prípadoch je
možné dávku upraviť na maximálne 100 mg raz denne. Dávky vyššie ako 1,4
mg/kg (alebo
prekračujúce 100 mg) denne sa u pediatrických pacientov neskúmali.

Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov, keďže u
týchto skupín pacientov sú
k dispozícii obmedzené údaje.

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30
ml/min/1,73 m2, keďže nie sú
k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť 4.4).

Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť
4.4).


Hypertenzní pacienti s diabetom mellitu 2. typu s proteinúriou ?0,5 g/deň

Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede
krvného tlaku po jednom
mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku na 100 mg jedenkrát
denne. Losartan STADA sa môže podávať s inými antihypertenzívami (napr.
diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-blokátormi a
centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom a inými bežne
používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr. sulfonylureami, glitazónmi a
inhibítormi glukozidázy).


Srdcové zlyhanie

Zvyčajná začiatočná dávka lieku Losartan STADA u pacientov so srdcovým
zlyhaním je 12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v
týždňových intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne) na
zvyčajnú udržiavaciu dávku 50 mg jedenkrát denne podľa tolerancie dávky
pacientom.

Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov s hypertrofiou
ľavej komory
dokumentovanou EKG
Zvyčajná začiatočná dávka je 50 mg lieku Losartan STADA jedenkrát denne. Na
základe odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu
a/alebo sa má dávka lieku Losartan STADA zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.


Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu

U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú
liečení vysokými dávkami
diuretík) sa má zvážiť začiatočná dávka 25 mg jedenkrát denne (pozri časť
4.4).


Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov

U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je
potrebná úprava
začiatočného dávkovania.


Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením

U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka. U
pacientov s ťažkým
hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou. Preto je losartan u
pacientov s ťažkým hepatálnym
poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).


Použitie u starších pacientov

Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg,
u starších pacientov
zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časti 4.4 a 6.1).
2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Ťažké hepatálne poškodenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Precitlivenosť

/Angioedém./ Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka)
v anamnéze sa majú
starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie
diuretikami, obmedzenia
soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická
hypotenzia, obzvlášť po prvej
dávke a po zvýšení dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním lieku Losartan
STADA korigovať alebo sa má použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť
4.2). Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na deti vo veku 6 až 18 rokov..


Nerovnováhy elektrolytov

Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením s
diabetom alebo bez diabetu
a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej u pacientov s diabetom 2.
typu s nefropatiou bola
v porovnaní s placebovou skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine
liečenej liekom Losartan STADA (pozri časť 4.8, „Hypertenzia a diabetes 2.
typu s renálnym ochorením – Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia“ a
„Skúsenosti po uvedení lieku do obehu - Abnormálne laboratórne a funkčné
vyšetrenia“). Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie
draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť
monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-
50 ml/min.
Súbežné užívanie kálium šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad
solí obsahujúcich draslík
s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).


Poškodenie funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické
koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa u pacientov s
hepatálnym poškodením v anamnéze
má zvážiť nižšia dávka. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je
žiadna terapeutická
skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým
hepatálnym
poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Losartan sa tiež neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť
4.2).


Poškodenie funkcie obličiek

V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny v
renálnej funkcii vrátane
zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých renálna funkcia závisí od
renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou
nedostatočnosťou alebo pacienti s už
existujúcou renálnou dysfunkciou). Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou
stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie
solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére;
tieto zmeny renálnej funkcie
môžu byť po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou
stenózou renálnej artérie alebo
stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

/Použitie u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek/
Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30
ml/min/1,73 m2, keďže nie sú
k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 4.2).
Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže
môže dôjsť k jej
zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa losartan podáva pri
prítomnosti ďalších ochorení
(horúčka, dehydratácia), pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie
obličiek.

Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie
obličiek. Preto sa ich
súbežné použitie neodporúča (pozri časť 4.5).


Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.


Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce
prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie
tabliet s losartanom
neodporúča.


Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie

Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u
pacientov s ischemickým
kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu
myokardu alebo
mozgovej príhode.


Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie
obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-
angiotenzínový systém, riziko vzniku
ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútneho) renálneho poškodenia.
U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením, u
pacientov s ťažkým
srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj u pacientov so srdcovým
zlyhaním a symptomatickými
život ohrozujúcimi srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická
skúsenosť s losartanom. Preto
sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou.
Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri
časť 5.1).


Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia

Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo
obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.


Pomocné látky

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy
alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.


Gravidita

Losartan sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba losartanom
považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na
alternatívnu
antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie
v gravidite. Ak je už
gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak
je to vhodné, má sa
nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Iné varovania a upozornenia

Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a
iné antagonisty
angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u
černochov ako u ľudí s inou
farbou pleti, potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu
v populácii
hypertenzných pacientov čiernej pleti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzný účinok losartanu. Iné látky
vyvolávajúce hypotenziu,
ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín:
súbežné použitie s týmito liekmi,
ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť
riziko hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na
aktívny metabolit,
karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že flukonazol
(inhibítor CYP2C9) zmenšuje
expozíciu aktívnemu metabolitu približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná
liečba losartanom
s rifampicínom (induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie
plazmatickej
koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je
známy. Pri súbežnej liečbe
s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa nezistil žiaden rozdiel v
expozícii.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné používanie iných
liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. kálium šetriacich diuretík:
amiloridu, triamterénu, spironolaktónu)
alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka
alebo náhrad solí
obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná liečba
nie je vhodná.

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné
zvýšenia koncentrácií
lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež hlásené prípady s
antagonistmi receptorov
angiotenzínu II. Súbežné podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s
opatrnosťou. Ak sa táto
kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča
monitorovať hladiny
lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidnými
protizápalovými liekmi (NSA,
t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v
protizápalových dávkach
a neselektívnymi NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku.
Súbežné použitie
antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému
riziku zhoršenia renálnej
funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v
sére, obzvlášť u pacientov
s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s
opatrnosťou, zvlášť
u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po
nasadení súbežnej liečby
a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej
funkcie.

Duálna blokáda (napr. pridaním ACE inhibítora k antagonistovi receptora
angiotenzínu II) má byť obmedzená na individuálne stanovené prípady za
stáleho monitorovania obličkových funkcií. Niektoré štúdie dokázali, že u
pacientov s potvrdenou aterosklerózou, zlyhaním srdca alebo s diabetom
s poškodením koncového orgánu sa duálna blokáda renín-angiotenzín-
aldosterónového systému spájala s vyššou frekvenciou hypotenzie, synkopy,
hyperkalciémie a zmenami renálnej funkcie (vrátane akútneho zlyhania
obličiek) v porovnaní s použitím jedného liečiva na blokádu renín-
angiotenzín-aldosterónového systému.






4.6 Gravidita a laktácia


Gravidita

Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie
losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra gravidity (pozri
časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra
gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť.
Hoci neexistujú žiadne
kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptora
angiotenzínu II (AIIRA), pre
túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je
pokračujúca liečba blokátorom
receptora angiotenzínu II (AIIRA) považovaná za nevyhnutnú, pacientky
plánujúce otehotnieť majú
prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pre použitie
v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má
okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.

Je známe, že expozícia liečbe s AIIRA počas druhého a tretieho trimestra
gravidity spôsobuje u ľudí
fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu
osifikácie lebky) a toxicitu
u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež
časť 5.3 „Predklinické údaje
o bezpečnosti“).
Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková
kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre
možnosť hypotenzie (pozri
tiež časti 4.3 a 4.4).


Laktácia

Keďže o použití losartanu počas dojčenia nie sú dostupné žiadne
informácie, losartan sa počas dojčenia neodporúča a vhodnejšie sú
alternatívne terapie s lepšie preukázanými bezpečnostnými profilmi, zvlášť
pri dojčení novonarodeného alebo predčasne narodeného dojčaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Pri vedení
vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri
užívaní antihypertenznej
terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospalosti, obzvlášť na začiatku
liečby alebo pri zvýšení
dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Losartan sa hodnotil v nasledovných klinických štúdiách:
. v kontrolovanej klinickej skúške esenciálnej hypertenzie u > 3 000
dospelých pacientov vo veku 18 rokov a starších,
. v kontrolovanej klinickej skúške u 177 hypertenzných pediatrických
pacientov vo veku 6 až 16 rokov,
. v kontrolovanej klinickej skúške u > 9 000 hypertenzných pacientov
vo veku 55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory,
. v kontrolovaných klinických skúškach u > 7 700 dospelých pacientov
s chronickým srdcovým zlyhaním,
. v kontrolovanej klinickej skúške u > 1 500 pacientov s diabetom 2. typu
vo veku 31 rokov a starších s proteinúriou.

Frekvencia nežiaducich účinkov vymenovaných nižšie je stanovená podľa
nasledujúcich konvencií:
veľmi časté (?1/10); časté (?1/100, <1/10); menej časté (?1/1 000, <1/100);
zriedkavé (?1/10 000,
<1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).


V týchto klinických skúškach bol najčastejšou nežiaducou reakciou závrat.


Hypertenzia

V kontrolovaných klinických skúškach s 3 300 dospelými pacientmi vo veku
18 rokov a staršími s esenciálnou hypertenziou boli hlásené nasledovné
nežiaduce účinky:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat, vertigo,
menej časté: somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
menej časté: palpitácie, angina pectoris.

/Poruchy ciev:/
menej časté: symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s depléciou
intravaskulárneho objemu,
napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo liečených vysokými
dávkami diuretík),
ortostatické účinky súvisiace s dávkou, vyrážka.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: bolesť brucha, zápcha.

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia, únava, edém.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia/
Časté: hyperkaliémia
Zriedkavé: zvýšená alanínaminotransferáza (ALT)*

* (zvyčajne vymizne po vysadení)


Hypertenzní pacienti s hypertrofiou ľavej komory

V kontrolovanej klinickej skúške u 9 193 hypertenzných pacientov vo veku od
55 do 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory boli
hlásené nasledovné nežiaducereakcie:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
časté: vertigo.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia, únava.


Chronické srdcové zlyhanie

V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním
(štúdie ELITE I, ELITE II a HEAAL, pozri časť 5.1) boli hlásené nasledovné
nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat
menej časté: bolesť hlavy,
zriedkavé: parestézia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
zriedkavé: synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda.

/Poruchy ciev:/
menej časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie.

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
časté: anémia.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
menej časté: dyspnoe, kašeľ.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: hnačka, nauzea, vracanie.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
menej časté: urtikária, pruritus, vyrážka.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia/únava.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
Časté: zvýšenia močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére

/Poruchy metabolizmu a výživy:/
/Menej časté: hyperkaliémia./

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
Časté: poškodenie funkcie obličiek, renálne zlyhanie.

(časté u pacientov, ktorí dostávali 150 mg losartanu namiesto 50 mg
losartanu).


Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením

V kontrolovanej klinickej skúške u 1 513 pacientov vo veku 31 rokov
a staršími s diabetom 2. typu s proteinúriou (štúdia RENAAL,
pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce reakcie súvisiace s liekom
hlásené pri liečbelosartanom
nasledovné:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Poruchy ciev:/
časté: hypotenzia.

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia, únava.

/Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
časté: hypoglykémia, hyperkaliémia*.

* (v klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu
s nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami losartanu
a u 3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie
> 5,5 mmol/l).

Nasledovné nežiaduce účinky sa vyskytli častejšie u pacientov dostávajúci
losartan ako u pacientov
dostávajúcich placebo:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
neznáme: synkopa, palpitácie.

/Poruchy ciev:/
neznáme: ortostatická hypotenzia.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: bolesť chrbta.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
neznáme: infekcie močových ciest.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
neznáme: príznaky podobné chrípke.


Skúsenosti po uvedení lieku na trh

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledovné nežiaducereakcie:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia, trombocytopénia.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
Neznáme: tinitus.

/Poruchy imunitného systému:/
zriedkavé: precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu
hrtana a hlasiviek
spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu tváre, pier, hltana
a/alebo jazyka.
U niektorých z týchto pacientov bol angioedém hlásený už v minulosti v
súvislosti s podávaním iných
liekov vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henochovej-
Schönleinovej purpury.

/Poruchy nervového systému:/
neznáme: migréna.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
neznáme: kašeľ.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu/
neznáme: hnačka, pankreatitída.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
Neznáme: pocit ťažoby.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
zriedkavé: hepatitída,
neznáme: abnormality funkcie pečene.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
neznáme: urtikária, pruritus, vyrážka, fotosenzitivita.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: myalgia, artralgia, rabdomyolýza.

/Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:/
Neznáme: erektilná dysfunkcia/impotencia.

/Psychické poruchy:/
Neznáme: depresia.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
Neznáme: hyponatriémia.

/Poruchy obličiek a močovách ciest:/
Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u
rizikových pacientov hlásené
zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho zlyhania; tieto zmeny vo
funkcii obličiek môžu byť
reverzibilné po prerušení terapie (pozri časť 4.4).


Deti a dospievajúci
Profil nežiaducich reakcií u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný
profilu pozorovanému
u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky intoxikácie/
K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí.
Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia
a tachykardia. Následkom parasympatickej (vágovej) stimulácie by mohlo
dôjsť k bradykardii.
/Liečba intoxikácie/
Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.
Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov.
Prioritne je treba zabezpečiť
stabilizáciu obehového systému. Po perorálnom užití sa indikuje podanie
dostatočnej dávky aktívneho
živočíšneho uhlia. Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre.
Ak je to potrebné,
vitálne parametre sa majú korigovať.
Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty receptora angiotenzínu II, ATC
kód: C09CA01

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II
(typ AT1). Angiotenzín II,
silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín/angiotenzínového
systému a je dôležitým
determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1
receptor, ktorý sa nachádza
v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a
vyvoláva niekoľko
dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania
aldosterónu. Angiotenzín II
tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan a
jeho farmakologicky aktívny
metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky
relevantné účinky
angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory
alebo iónové kanály
dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE
(kininázu II), enzým,
ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich
účinkov sprostredkovaných
bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania
losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA
vedie k zvýšeniu hladiny
angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný
účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora
angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu
II klesli v priebehu troch
dní na svoje východiskové hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT1
receptoru než k AT2
receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10- až 40-
krát účinnejší ako losartan.


Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát
denne pacientom
s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky
významnému poklesu
systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín
po dávke v porovnaní
s meraním 5-6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24
hodín; pričom prirodzený
denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho
intervalu bolo 70-
80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného
tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal
losartan klinicky
významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a
starších hypertenzívnych
pacientov.


Štúdia LIFE

Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension)
bola randomizovaná,
trojito slepá, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientmi s hypertenziou
vo veku 55 až 80 rokov
s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní
do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát
denne. Ak sa nedosiahol
cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid
(12,5 mg) a ak to bolo
potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg
jedenkrát denne. Ak to bolo
potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné
antihypertenzíva okrem ACE
inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita
hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej
mozgovej príhody
a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu
krvného tlaku na
porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný
cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika
(p=0,021, 95 % interval
spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením
incidencie cievnej mozgovej
príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v
porovnaní s atenololom
o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89). Výskyt
kardiovaskulárnej smrti a infarktu
myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

/Rasa/
V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko
vzniku primárneho
kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j. kardiovaskulárnej príhody (napr.
infarktu myokardu,
kardiovaskulárnej smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti
čiernej pleti liečení
atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní s
atenololom v štúdii LIFE
s ohľadom na kardiovaskulárnu morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov
čiernej pleti
s hypertenziou a hypertrofiou ľavej komory.


Štúdia RENAAL

Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II
Receptor
Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo
u 1 513 pacientov
s diabetom 2. typu s proteinúriou s hypertenziou alebo bez hypertenzie.
Losartanom bolo liečených
751 pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného
tlaku preukázať
nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.
Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli
randomizovaní do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne, v prípade nutnosti titrovaný tak,
aby sa dosiahla odpoveď
krvného tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej
antihypertenznej terapie
s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.
Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne,
ak to bolo vhodné;
72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne. Iné
antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty
kalcia, blokátory alfa- a beta-receptorov a tiež centrálne pôsobiace
antihypertenzíva) sa mohli podľa
potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli
sledovaní až do 4,6 roka
(priemerne 3,4 roka).
Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ
zdvojnásobenia
sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania (potreba dialýzy
alebo transplantácie)
alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní s
placebom (359 prípadov) viedla
k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022) v počte pacientov, ktorí dosiahli
primárny kompozitný cieľový
ukazovateľ. Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných
komponentov primárneho
cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie rizika v
skupine liečenej losartanom:
zníženie rizika o 25,3 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006);
zníženie rizika o 28,6 % pre
terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 %
pre terminálne štádium
renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie rizika o 21,0 % pre
zdvojnásobenie kreatinínu
v sére alebo terminálne štádium renálneho zlyhania (p=0,01).
Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami
signifikantne nelíšil.
V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom
prerušení liečby z dôvodu
nežiaducich účinkov, ktorý bol porovnateľný so skupinou, ktorá dostávala
placebo.

Štúdia HEAAL
Štúdia HEAAL (The Heart Failure Endpoint Evaluation of Angiotensin II
Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná celosvetovo
u 3 834 pacientov vo veku 18 až 98 rokov so srdcovým zlyhaním (II.- IV.
trieda NYHA), ktorí netolerovali liečbu ACE inhibítorom. Pacienti boli
randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne
alebo losartan 150 mg, a to na pozadí konvenčnej terapie s výnimkou ACE
inhibítorov.

Pacienti boli sledovaní viac ako 4 roky (priemerne 4,7 roka). Primárnym
cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ úmrtí
z akejkoľvek príčiny alebo hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom 150 mg (828 prípadov) v porovnaní
s losartanom 50 mg (889 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 10,1 %
(p=0,027, 95 % interval spoľahlivosti 0,82-0,99) v počte pacientov, ktorí
dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.
Liečba losartanom 150 mg znížila riziko hospitalizácie pre srdcové zlyhanie
v porovnaní s losartanom 50 mg o 13,5 % (p=0,025, 95 % interval
spoľahlivosti 0,76-0,98). Počet všetkých prípadov úmrtia z akejkoľvek
príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.
Poškodenie funkcie obličiek, hypotenzia a hyperkaliémia boli v skupine so
150 mg častejšie ako v skupine s 50 mg, napriek tomu tieto nežiaduce účinky
neviedli k signifikantne vyššiemu počtu prerušení liečby v skupine so
150 mg.


Štúdie ELITE I a ELITE II

V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým
zlyhaním (II.-IV. trieda
NYHA) nebol medzi pacientmi liečenými losartanom a pacientmi liečenými
kaptoprilom
pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa primárneho cieľového ukazovateľa –
dlhodobej zmeny
v renálnej funkcii. Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s
kaptoprilom losartan znížil riziko
úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná
nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná
dávka 12,5 mg, zvýšená
na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne) s kaptoprilom 50 mg trikrát
denne (počiatočná dávka
12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym
cieľovým ukazovateľom
tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.

V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda
NYHA) sledovaných skoro
dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je losartan lepší ako
kaptopril v znižovaní úmrtnosti
z akéhokoľvek dôvodu. Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden
štatisticky významný rozdiel
medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek
príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných)
klinických štúdiách
s pacientmi so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita losartanu lepšia ako
tolerabilita kaptoprilu,
vychádzajúc zo signifikantne nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu
nežiaducich účinkov
a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.

V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním)
užívajúcich pri
vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II pozorovala zvýšená
mortalita.


Deti a dospievajúci





Pediatrická hypertenzia

Antihypertenzný účinok lieku Losartan STADA sa preukázal v klinickej štúdii
zahŕňajúcej 177
hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov s hmotnosťou
>20 kg a rýchlosťou
glomerulárnej filtrácie >30 ml/min/1,73 m2. Pacienti, ktorí vážili >20 kg a
<50 kg dostávali buď 2,5,
25, alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s hmotnosťou >50 kg dostávali
buď 5, 50, alebo 100 mg
losartanu denne. Podávanie losartanu jedenkrát denne znížilo na konci
tretieho týždňa minimálny
krvný tlak v závislosti od veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol
veľmi zreteľný pri
porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou so strednou dávkou (I.
obdobie: -6,2 mmHg oproti
-11,65 mmHg), ale oslabený pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a
skupiny s vysokou dávkou
(I. obdobie: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5
mg a 5 mg,
korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg nevykazovali schopnosť
poskytnúť súvislú
antihypertenznú účinnosť. Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia
štúdie, kde boli pacienti po
troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo
placebom. Rozdiel
vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom vyšší v skupine so
strednou dávkou
(6,70 mmHg pri strednej dávke oproti 5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie
minimálneho
diastolického krvného tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a
pacientov pokračujúcich v liečbe
losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova poukazuje
na to, že v každej skupine
nemala najnižšia dávka signifikantný antihypertenzzný účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali.
Dlhodobá účinnosť
antihypertenznej terapie losartanom v detskom veku na zníženie
kardiovaskulárnej morbidity
a mortality tiež nebola stanovená.

U hypertenzných (n=60) a normotenzných (n=246) detí s proteinúriou sa v 12-
týždňovej, placebom a aktívnym komparátorom (amlodipín) kontrolovanej
klinickej štúdii hodnotil účinok losartanu na proteinúriu. Proteinúria bola
definovaná ako pomer proteín v moči/kreatinín ?0,3. Hypertenzní pacienti
(vo veku 6 až 18 rokov) boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan
(n=30) alebo amlodipín (n=30). Normotenzní pacienti (vo veku 1 až 18 rokov)
boli randomizovaní tak, aby dostávali buď losartan (n=122) alebo placebo
(n=124). Losartan sa podával v dávkach od 0,7 mg/kg do 1,4 mg/kg (do
maximálnej dávky 100 mg denne). Amlodipín sa podával v dávkach od
0,05 mg/kg do 0,2 mg/kg (do maximálnej dávky 5 mg denne).

Po 12 týždňoch liečby dosiahli pacienti užívajúci losartan štatisticky
signifikantné zníženie proteinúrie 36 % oproti východiskovej hodnote
v porovnaní s 1 % zvýšením v skupine s placebom/amlodipínom (p?0,001).
Hypertenzní pacienti užívajúci losartan dosiahli zníženie proteinúrie
-41,5 % (95 % IS -29,9; -51,1) oproti východiskovej hodnote v porovnaní
s +2,4 % (95 % IS -22,2; 14,1) v skupine s amlodipínom. Pokles
v systolickom aj diastolickom krvnom tlaku bol väčší v skupine s losartanom
(-5,5/-3,8 mmHg) ako v skupine s amlodipínom (-0,1/+0,8 mmHg).
U normotenzných detí sa v skupine s losartanom pozoroval v porovnaní
s placebom malý pokles krvného tlaku (-3,7/-3,4 mmHg). Medzi poklesom
proteinúrie a krvného tlaku sa nezaznamenala žiadna signifikantná
korelácia, je však možné, že v skupine liečenej losartanom bol pokles
krvného tlaku čiastočne zodpovedný za pokles proteinúrie. Dlhodobé účinky
zníženia proteinúrie u detí sa neštudovali.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia


Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu
prvého prechodu, pričom
sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a iné neaktívne
metabolity. Systémová biologická
dostupnosť tabliet losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne
koncentrácie losartanu sa
dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.


Distribúcia


Losartan aj jeho aktívny metabolit sú ?99 % viazané na plazmatické
proteíny, predovšetkým na
albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov.


Biotransformácia


Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení
na jeho aktívny
metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-značenej draselnej soli
losartanu sa cirkulujúca
rádioaktivita v plazme pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu
metabolitu. Približne
u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena
losartanu na jeho aktívny
metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.


Eliminácia


Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 50 ml/min. Renálny
klírens losartanu je približne 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26
ml/min. Po perorálnom podaní
losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a
približne 6 % dávky sa vylúči
v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej
soli losartanu až do 200 mg
je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho
aktívneho metabolitu
polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2 hodiny pre losartan a 6-9
hodín pre jeho aktívny
metabolit. Pri dávkovaní 100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho
aktívny metabolit v plazme
signifikantne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj
močom. Po perorálnej
dávke/intravenóznom podaní 14C-značeného losartanu u človeka sa približne
35 %/43 % rádioaktivity
vylúči v moči a 58 %/50 % v stolici.


Charakteristiky u pacientov


Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších
hypertenzívnych pacientov
sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u mladých hypertenzívnych
pacientov.

U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až
dvojnásobne vyššie ako
u mužských hypertenzných pacientov, zatiaľ čo plazmatické hladiny jeho
aktívneho metabolitu sa
u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou
alkoholom boli plazmatické
hladiny losartanu po perorálnom podaní 5- a jeho aktívneho metabolitu 1,7-
násobne vyššie ako
u mladých mužských dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu
vyšším ako 10 ml/min sa
nemenia. V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek je AUC
losartanu
u hemodializovaných pacientov približne dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením
funkcie obličiek, ani
u pacientov na hemodialýze nemenia.

Ani losartan, ani jeho aktívny aktívny metabolit nie je možné odstrániť
hemodialýzou.


Farmakokinetika u pediatrických pacientov


Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzných pediatrických
pacientov vo veku >1
mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne 0,54 až 0,77 mg/kg
losartanu (priemerné dávky)
jedenkrát denne.
Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na
aktívny metabolit.
Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické parametre losartanu po
perorálnom podaní
u dojčiat a batoliat, detí predškolského veku, školopovinných detí a
adolescentov. Farmakokinetické
parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere.
Pri porovnaní detí
predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely štatisticky významné.
Expozícia
u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií
všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu
neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s
opakovanými dávkami vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených
krviniek
(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére a
občasné zvýšenia kreatinínu
v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a
gastrointestinálne zmeny (lézie na
sliznici, vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky,
ktoré pôsobia priamo na renínangiotenzínový systém, losartan vyvoláva
nežiaduce účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a
malformáciám.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Každá tableta obsahuje tieto neúčinné látky:
Jadro tablety:
monohydrát laktózy
magnéziumstearát
mikrokryštalická celulóza
hydrolyzát škrobu
koloidný oxid kremičitý

Filmová vrstva:
hypromelóza
oxid titaničitý E171
makrogol
karnaubský vosk

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC blistre s hliníkovou fóliou.

Losartan STADA 12,5 mg v baleniach po 28, 30, 60 alebo 98 filmom obalených
tabliet.
Losartan STADA 50 mg v baleniach po 28, 30, 50, 60, 90 alebo 98 filmom
obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
D-61118 Bad Vilbel
Nemecko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Losartan STADA 12,5 mg: 58/0270/07-S
Losartan STADA 50 mg: 58/0271/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

30.08.2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Október 2011