Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.3 k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č: 2010/05165,
2010/05166, 2010/05167
Príloha č.1 k zmene v registrácii lieku, ev.č: 2010/04964-ZIB

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Miraklide 10 mg
Miraklide 15 mg
Miraklide 20 mg
filmom obalené tablety

Escitalopram


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Miraklide a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Miraklide
3. Ako užívať Miraklide
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Miraklide
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE MIRAKLIDE A NA ČO SA POUŽÍVA

Miraklide patrí do skupiny liekov proti depresii, ktoré sa nazývajú
selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Tieto lieky
účinkujú v mozgu na serotonínový systém tým, že zvyšujú hladinu serotonínu.
Poruchy serotonínového systému sa považujú za dôležitý faktor pre rozvoj
depresie a jej podobných ochorení.
Miraklide obsahuje escitalopram a používa sa na liečbu depresie (veľkých
depresívnych epizód) a úzkostných porúch, ako sú opakované záchvaty paniky
(panická porucha) so strachom zo záchvatu paniky na mieste alebo bez nej,
alebo v situácii, z ktorej je ťažké uniknúť, napr vo verejných alebo
otvorených priestoroch (agorafóbia), strach, že Vás budú ostatní posudzovať
a / alebo chovanie na verejnosti, ktoré môže viesť k rozpakom (sociálne
úzkostné poruchy), chronickú úzkosť (generalizovaná úzkostná porucha) a
posadnutosť alebo nutkanie, ktoré narušujú normálny život, napríklad
opakované umývanie rúk alebo kontrolovanie zámky (obsedantno-kompulzívna
porucha).





2. SKÔR AKO UŽIJETE MIRAKLIDE



Neužívajte Miraklide
- keď ste alergický (precitlivený) na escitalopram alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Miraklide (pozri časť 6 „Ďalšie informácie“)
- keď užívate iné lieky, ktoré patria do skupiny nazývanej inhibítory
MAO, vrátane selegilínu (ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej
choroby), moklobemidu (ktorý sa používa na liečbu depresie) a
linezolidu (antibiotikum).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Miraklide
Skontrolujte, či sa niektoré z upozornení uvedené nižšie vzťahuje na Vás
alebo vzťahovalo na Vás v minulosti.

Ak máte aj nejaké iné zdravotné problémy alebo ochorenie, povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi, pretože pri liečbe môže byť potrebné vziať ich do
úvahy. Osobitne povedzte svojmu lekárovi:

. ak trpíte opakovanými záchvatmi paniky (panická porucha). Môžete
pozorovať zvýšené príznaky úzkosti na začiatku liečby Miraklide.
. ak máte epilepsiu alebo ste mali záchvaty alebo kŕče v minulosti.
Liečba estilopramom sa má ukončiť, ak sa objavia záchvaty alebo ak
sa zvýši častosť záchvatov (pozri tiež časť 4 “Možné vedľajšie
účinky”)
. ak máte epizódy rýchlo sa meniacich myšlienok, prehnané nálady
alebo správanie (mánia).
. ak máte cukrovku. Liečba escitalopramom môže ovplyvniť hladinu
Vášho cukru v krvi. Dávkovanie inzulínu a/alebo liekov na liečbu
cukrovky, môže byť potrebné upraviť
. ak trpíte nepríjemným alebo úzkostným nepokojom, musíte sa často
hýbať alebo nedokážete pokojne sedieť alebo stáť.
. ak máte zníženú hladinu sodíka v krvi
. ak trpíte zníženou činnosťou pečene alebo obličiek. Môže byť
potrebné, aby Váš lekár upravil Vaše dávkovanie
. máte v anamnéze poruchy krvácania alebo tvorbu podliatín, najmä ak
užívate lieky, ktoré zvyšujú riziko krvácania
. ak dostávate liečbu elektrickými šokmi
. ak užívate rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný.
. ak máte problémy so srdcom (ischemickú chorobu srdca).


Všimnite si, prosím
Tak ako u všetkých liekov na liečbu depresie, zlepšenie neprichádza
ihneď. Môže trvať niekoľko týždňov kým pocítite zlepšenie po začatí liečby
escitalopramom. Preto je veľmi dôležité aby ste nemenili dávku alebo
neprerušili liečbu bez toho, aby ste sa poradili so svojim lekárom.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie Vašej depresie alebo úzkostnej
poruchy
Ak máte depresiu a/alebo stavy úzkosti, môžete mať niekedy sebapoškodzujúce
alebo samovražedné myšlienky. Takéto myšlienky môžu byť intenzívnejšie na
začiatku užívania lieku proti depresii, dovtedy, kým lieky nezačnú
účinkovať, čo zvyčajne trvá približne dva týždne, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete takto zmýšľať vtedy, ak:
- ste už v minulosti pomýšľali na samovraždu alebo sebapoškodenie
- ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní poukazujú
na zvýšené riziko samovražedného správania u dospelých, mladších ako 25
rokov s poruchami duševného zdravia, ktorí sa liečili liekmi proti
depresii

Kedykoľvek máte myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodenie, okamžite
kontaktujte svojho lekára alebo choďte do najbližšej nemocnice.

Môže byť pre Vás užitočné informovať príbuzného alebo rodinu o tom, že máte
depresiu alebo stavy úzkosti, a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú
informáciu pre používateľov. Môžete ich poprosiť, aby Vás upozornili, keď
si myslia, že sa Vám depresia alebo úzkosť zhoršuje, alebo ak ich trápia
zmeny vo Vašom správaní.




Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Miraklide sa zvyčajne nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich
mladších ako 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že pacienti mladší ako 18
rokov majú pri užívaní tejto skupiny liekov zvýšené riziko vzniku
vedľajších účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky
a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, konfrontačné správanie a
zlosť). Napriek tomu môže lekár Miraklide predpísať pacientom mladším ako
18 rokov, ak usúdi, že je to v ich najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal
Miraklide pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a Vy máte záujem to
prekonzultovať, obráťte sa, prosím, znova na svojho lekára. Svojho lekára
musíte informovať, ak sa pri užívaní Miraklide u pacienta mladšieho ako 18
rokov objavia, prípadne zhoršia niektoré prejavy uvedené vyššie. Zatiaľ sa
nepotvrdila bezpečnosť dlhodobého užívania Miraklide v tejto vekovej
skupine, čo sa týka rastu, dospievania, rozvoja poznania a správania.

Užívanie iných liekov
Účinok iných liekov môže byť ovplyvnený liekom Miraklide. Tie zase môžu
ovplyvniť účinnosť Miraklide.
Na účinok Miraklide môžu mať vplyv:

. neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) ako fenelzín,
iproniazid, izokarboxazid, nialamid a tranylcypromín ako liečivá.
Ak ste užívali niektorý z týchto liekov, musíte počkať 14 dní, kým
začnete užívať Miraklide. Po ukončení liečby Miraklide musíte
počkať 7 dní, kým môžete začať užívať niektorý z týchto liekov
. reverzibilné selektívne inhibítory monoaminooxidázy A (IMAO-A) napr
moklobemid (používa sa na liečbu depresie)
. antibiotikum linezolid
. selegilín, ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej choroby.
Riziko vedľajších účinkov je zvýšené.
. tramadol (na tlmenie bolesti), a lieky nazývané triptány ako sú
sumatriptán (používa sa na liečbu migrény). Tieto zvyšujú riziko
vedľajších účinkov.
. lieky určené na liečbu schyzofrénie, psychózy (neuroleptiká),
ostatné antidepresíva, tramadol (na tlmenie bolesti), buproprion
(pomáha prestať fajčiť), a mefloquin (používa sa na liečbu a
prevenciu malárie) - vzhľadom k možnému riziku zníženia prahu pre
vznik záchvatov.
. tryptofán (doplnok stravy, ktorý sa mení na serotonín pri
metabolisme) a lítium (ktoré sa používa na liečbu psychiatrických
stavov) .
. rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný (na liečbu depresie).


. kyselina acetylsalicylová, ibuprofén alebo iné lieky nazývané
NSAIDs (nesteroidové protizápalové lieky) na úľavu od bolesti alebo
zápalu.
. warfarín, dipyramidol alebo iné lieky ( nazývané antikoagulanciá)
používané na riedenie krvi. Váš doktor Vám pravdepodobne zmeria
čas zrážanlivosti krvi pri zahájení alebo ukončení liečby
Miraklide, aby si overil, že hladina protizrážacích faktorov je
stále dostatočná
. cimetidín, omeprazol, esomeprazol a lansoprazol (určený na liečbu
žalúdočných vredov), fluvoxamín (antidepresívum), tiklopidín
(určený na zníženie rizika mozgovej príhody). Vaša dávka Miraklide
možno bude potrebné znížíť.
. flekainid, propafenón a metoprolol (používaný na liečbu srdcových
ochorení), klomipramín, nortriptylín a desipramín (antidepresívum)
a risperidón, tioridazín alebo haloperidol (používaný na liečbu
psychiatrických ochorení). Vašu dávku možno bude potrebné upraviť.


. Prosím, informujte svojho lekára alebo lekárnika, ak užívate alebo
ste užívali niektorý z liekov uvedených vyššie, alebo akékoľvek iné
lieky, vrátane liekov bez lekárskeho predpisu

Užívanie Miraklide s jedlom a nápojmi
Miraklide sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Nemali by ste piť
alkohol zatiaľ čo užívate Miraklide, lebo Vaše príznaky alebo vedľajšie
účinky by sa mohli zhoršiť.


Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo
Informujte svojho lekára, ak ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť. Ak
ste tehotná, neužívajte Miraklide, kým sa s lekárom neporadíte o možných
rizikách a prínosoch tohto lieku.

Uistite sa, že Vaše pôrodné asistentky a/alebo lekár vie, že užívate
Miraklide.Pri užívaní počas tehotenstva, najmä v posledných 3 mesiacoch
tehotenstva, lieky ako Miraklide môžu zvýšiť riziko vážnych ochorení detí,
nazývané ako pretrvávajúca pľúcna hypertenzia u novorodencov (PPHN), dieťa
dýcha rýchlejšie a zmodrá. Tieto príznaky zvyčajne začínajú počas prvých 24
hodín po narodení dieťaťa. Ak sa to stane Vášmu dieťaťu, ihneď kontaktujte
pôrodné asistentky a / alebo lekára.

Liečbu liekom Miraklide neprerušujte náhle. Ak užívate Miraklide v
posledných 3 mesiacoch tehotenstva, upozornite svojho lekára, ak vaše dieťa
má nejaké príznaky po narodení. Tieto príznaky zvyčajne nastupujú počas
prvých 24 hodín po narodení dieťaťa. Môžu zahŕňať neschopnosť zaspať alebo
jesť, ospalosť, ťažkosti s dýchaním, modrasté sfarbenie kože, alebo koža je
príliš teplá alebo studená, veľa plače, vracanie, nízka hladina cukru v
krvi, stuhnuté svaly, podráždenosť, letargia, tras , prudké reflexy,
nervozita alebo záchvaty. Ak Vaše dieťa má niektorý z týchto príznakov po
narodení, povedzte to ihneď svojmu lekárovi, ktorý Vám poradí.

Dojčenie
Escitalopram sa pravdepodobne vylučuje do materského mlieka. Neužívajte
Miraklide ak dojčíte, iba ak ste Vy a Váš lekár prediskutovali možné riziká
a prínosy liečby.



Vedenie vozidla a obsluha strojov

Neodporúča sa viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť,
ako na Vás Miraklide pôsobí. Miraklide môže spôsobiť závraty, únavu,
zmätenosť alebo halucinácie (podivné vízie alebo zvuky).Ak máte niektorý z
týchto nežiaducich účinkov, neveďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje


3. AKO UŽÍVAŤ MIRAKLIDE

Vždy užívajte Miraklide presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak nie ste
si niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Môže trvať
niekoľko týždňov, než sa začnete cítiť lepšie. Neprestaňte užívať svoj
liek, alebo nemeňte Vašu dávku bez konzultácie s lekárom. Mali by ste
užívať tablety tak dlho, ako Vám lekár povie, aj keď sa začnete cítiť
lepšie. Ak sa nezačnete cítiť lepšie po pár týždňoch, obráťte sa na svojho
lekára. On/ona môže rozhodnúť o postupnom zvyšovaní dennej dávky, a to až
na 20 mg. Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg nebola preukázaná.

Zvyčajná dávka Miraklide je uvedená nižšie. Váš lekár vám povie, ako dlho
budete musieť užívať tablety. Môže to byť niekoľko mesiacov alebo aj
dlhšie.

Môžete užívať Vaše tablety s jedlom alebo bez neho. Užívajte Váš liek
jedenkrát denne. Prehltnite tabletu a zapite vodou. Tableta sa môže deliť
na dve rovnaké polovice. Tablety nežujte.


Dospelí


Zvyčajná denná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy
alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy je 10 mg.
Na liečbu panickej poruchy a sociálnej fóbie (sociálnej úzkostnej poruchy),
Vám môže Váš lekár znížiť dávku (5 mg denne). Váš lekár môže zvýšiť dávku
až na 20 mg.

Starší pacienti
Liečba sa má zahájiť s 5 mg denne a maximálna denná dávka má byť nižšia ako
20 mg.

Deti a dospievajúci vo veku menej ako 18 rokov
Miraklide sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých vo veku do 18 rokov
(pozri časť 2, Použitie u detí a mladistvých do 18 rokov).

Pacienti s porušenou funkciou pečene
Ak trpíte ochorením pečene, lekár môže rozhodnúť znížiť Vám dávku Miraklide
na 5 mg denne počas prvých 2 týždňov liečby. Váš lekár môže zvýšiť dávku na
10 mg denne.

Pacienti s porušenou funkciou obličiek
Ak trpíte závažným ochorením obličiek,užívanie Miraklide sa neodporúča. Ak
máte mierne alebo stredne závažné ochorenie obličiek, môžete užívať obvyklú
dávku Miraklide.




Ak užijete viac Miraklide ako máte

Nikdy neužite viac tabliet ako Vám povedal lekár. Ak si myslíte, že Vy,
alebo niekto iný, mohol užiť viac tabliet Miraklide, kontaktujte ihneď
svojho lekára alebo nemocnicu. Urobte tak aj vtedy, ak sa neprejavia
príznaky nevoľnosti. Príznakmi predávkovania môžu byť napr. závraty,
triaška, podráždenosť, kŕče, kóma, nevoľnosť, vracanie, zmena srdcového
rytmu, zníženie krvného tlaku a porucha vodnej/minerálnej rovnováhy v tele.
Vezmite si so sebou škatuľu Miraklide.

Ak zabudnete užiť Miraklide
Keď ste zabudli užiť Vašu tabletu, užite ďalšiu tabletu vo zvyčajnom čase.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Miraklide
Neprerušujte liečbu liekom Miraklide ak Vám to neodporučí lekár. Ak
ukončujete liečbu, lekár Vám postupne bude znižovať dávku počas niekoľkých
týždňov alebo mesiacov.
Tak sa zabráni možnosti vzniku účinkov z vynechania lieku. Ak už máte
skúsenosti s účinkami z vynechania lieku pri liečbe escitalopramom, lekár
môže rozhodnúť, že je potrebné znižovať dávku pomalšie. Ak sa u Vás
prejavia závažné účinky z vynechania lieku vráťte sa späť k lekárovi
a poraďte sa s ním.

U väčšiny ľudí sú účinky z vynechania lieku mierne a ustúpia v priebehu 2
týždňov, avšak niekedy môžu byť závažné a/alebo dlhodobé.
Možné účinky z vynechania lieku, keď ukončujete liečbu môžu zahŕňať závrat,
poruchy spánku, strach, tras, nevoľnosť, bolesť hlavy, zmätenosť,
vzrušenie, zmyslové poruchy (napr. brnenie, pichanie alebo necitlivosť
kože, halucinácie), snívanie, potenie, hnačka, pocit citovej podráždenosti
a nepravidelný srdcový tep.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Miraklide môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a vymiznú po niekoľkých týždňoch
liečby. Uvedomte si prosím, že väčšina vedľajších účinkov môže byť tiež
príznakom Vášho ochorenia, a preto sa zlepšia, keď sa začnete cítiť lepšie.

Ak sa počas liečby u Vás objaví niektorý z nasledujúcich vedľajších
účinkov, navštívte svojho lekára:

Menej časté (u viac ako 1 z 1 000 a u menej ako 1 zo 100 pacientov):
- nezvyčajné krvácanie, vrátane krvácania do tráviaceho traktu.

Zriedkavé (u viac ako 1 z 10 000 a u menej ako 1 z 1 000 pacientov):
Alergické reakcie ako kožná vyrážka, opuch tváre, očných viečok, úst alebo
jazyka a ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním.

Ak máte niektoré z nasledujúcich príznakov, môžete mať serotonínový
syndróm: vysoká horúčka, nepokoj, zmätenosť, tras a náhle sťahy svalov.

Iné vedľajšie účinky:

Veľmi časté (u viac ako 1 z 10 pacientov):
- nutkanie na vracanie

Časté (u viac ako 1 zo 100 a u menej ako 1 z 10 pacientov):
Priberanie na váhe • zmena sexuálnej túžby • zmena sexuálnych funkcií
(napr. u mužov, problém s erekciou alebo ejakuláciou, a u žien neprítomnosť
orgazmu) • pocit úzkosti • nepokoj • poruchy spánku (vrátane abnormálnych
snov) • nespavosť • pocit ospalosti • zívanie • závraty alebo pocit
neistoty • strata chuti do jedla (anorexia) alebo zvýšená chuť do jedla •
pocity ako brnenie alebo mravenčenie • upchatý nos alebo nádcha (zápal
vedľajších nosových dutín) • pocit únavy • horúčka • sucho v ústach •
zvýšené potenie • hnačka • zápcha • bolesť svalov • bolesti kĺbov •
vracanie

Menej časté (u viac ako 1 z 1 000 a u menej ako u 1 zo 100 pacientov):
Chudnutie • kožné vyrážky alebo svrbenie • zmeny chuti • poruchy spánku •
vypadávanie vlasov • záchvaty paniky • škrípanie alebo zatínanie zubov •
pocit zmätenosti • bzučanie, búchanie alebo hučanie v ušiach (tinnitus) •
rýchly tep srdca • abnormálne videnie • krv v stolici • krvácanie z nosa
alebo pošvy • abnormálne ťažké krvácanie pri menštruácii • zadržiavanie
tekutín v tele (opuchy) • nervozita • mdloby (synkopa) • rozšírené
zreničky (mydriáza)

Zriedkavé (u viac ako 1 z 10 000 a u menej ako u 1 z 1 000 pacientov):
Pomalý tep • agresivita • pocit nereálna, alebo oddelenie sa od tela
(depersonalizácia) • podivné vidiny alebo zvuky (halucinácie).


Ostatné príznaky, ktoré boli hlásené zahŕňali
Epizódy rýchlo sa meniacich myšlienok, prehnané nálady alebo správanie
(mánia), nadmerná tvorba materského mlieka, alebo zástava tvorby
materského mlieka po dojčení , motorický nepokoj (akatízia) • kŕče •
poruchy hybnosti, mimovoľné pohyby • nízka hladiny sodíka v krvi so
zadržiavaním vody alebo bez, nej, čo môže spôsobiť opuch rúk alebo nôh
(edémy) (príznaky sú pocit nevoľnosti alebo choroby, svalová slabosť a
pocit zmätenosti) • problematické močenie alebo močenie veľkého množstva
moču • z dôvodu nízkeho krvného tlaku závraty pri vstávaní (ortostatická
hypotenzia) • bolestivá erekcia (priapizmus) • krvácavé stavy vrátane
krvácania do kože a slizníc (ekchymóza) a nízka hladina krvných doštičiek
(trombocytopénia) • náhly opuch kože alebo sliznice (angioedém) • zvýšené
vylučovanie množstva moču (SIADH) • zápal pečene (hepatitída), vrátane
zožltnutia kože a očných bielok

Počas liečby liekom Miraklide alebo skoro po ukončení liečby boli hlásené
prípady správania/myšlienok na sebapoškodzovanie alebo samovraždu (pozri
časť 2, Buďte zvlášť opatrný pri použití Miraklide).

Pozorovalo sa zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov užívajúcich tento
liek.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ MIRAKLIDE

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Miraklide po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistri
alebo škatuli po „EXP“.
Prvé dve čísla označujú mesiac a posledné štyri čísla označujú rok.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Miraklide obsahuje

. Liečivo je escitalopram.

Každá 10 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 10 mg
escitalopramu
Každá 15 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 15 mg
escitalopramu
Každá 20 mg tableta obsahuje escitalopram oxalát čo zodpovedá 20 mg
escitalopramu

- Ďalšie zložky sú:
/Jadro tablety:/
mikrokryštalická celulóza, bezvodý koloidný oxid kremičitý, mastenec, sodná
soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát

/Obal tablety/
hypromelóza, makrogol 400, oxid titaničitý (E 171)


Ako vyzerá Miraklide 10 mg a obsah balenia
Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením
‘E9CM’ a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „10“ (jedno číslo na
každej strane deliacej ryhy)

Miraklide 10 mg je dostupný v blistroch s obsahom 10, 14, 20, 28, 30, 50,
56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Ako vyzerá Miraklide 15 mg a obsah balenia
Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’
a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „15“ (jedno číslo na každej
strane deliacej ryhy)

Miraklide 15 mg je dostupný v blistroch s obsahom 10, 14, 20, 28, 30, 50,
56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Ako vyzerá Miraklide 20 mg a obsah balenia
Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením
‘E9CM’ a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „20“ (jedno číslo na
každej strane deliacej ryhy)

Miraklide 20 mg je dostupný v blistroch s obsahom 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30,
50, 56, 60, 90, 98, 100 alebo 200 tabliet v papierovej škatuli.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.



Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Vipharm S.A.
11 Przewoźników str
03-691 Warsaw
Poland

Výrobca

Synthon BV
Microweg 22
6545 CM Nijmegen
Holandsko

Synthon Hispania SL
Castelló 1, Polígono Las Salinas
08830 Sant Boi de Llobregat
Španielsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP)pod nasledovnými názvami:

Bulgaria Alvocital 10 mg/15 mg/20 mg
Česká republika Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg
Estónsko Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg
Maďarsko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg
Írsko Escitotab 10 mg/15 mg/20 mg
Lotyšsko Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg apvalkot?s
tabletes
Litva Escitalopram Alvogen 10 mg/15 mg/20 mg, pl?vele
dengtos tablet?s
Poľsko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg
Rumunsko Escitotab 10 mg/15 mg/20 mg comprimate filmate
Slovensko Miraklide 10 mg/15 mg/20 mg
Slovinsko Otigem 10 mg/15 mg/20 mg filmsko obložene tablete

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 03 /
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č: 2010/05165,
2010/05166, 2010/05167

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Miraklide 10 mg
Miraklide 15 mg
Miraklide 20 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Každá tableta obsahuje 10 mg escitalopramu (ako oxalát)
Každá tableta obsahuje 15 mg escitalopramu (ako oxalát)
Každá tableta obsahuje 20 mg escitalopramu (ako oxalát)


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta (tableta).



Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’
a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „10“ (jedno číslo na každej
strane deliacej ryhy).

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’
a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „15“ (jedno číslo na každej
strane deliacej ryhy).

Biela, oválna, filmom obalená tableta na jednej strane s označením ‘E9CM’
a na druhej strane s deliacou ryhou a označením „20“ (jedno číslo na každej
strane deliacej ryhy).

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.
Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.
Liečba sociálnej úzkostnej poruchy (sociálnej fóbie).
Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.
Liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Bezpečnosť denných dávok nad 20 mg sa nepreukázala.
Miraklide sa podáva v jednej dennej dávke a môže sa užívať s jedlom alebo
bez jedla.

Epizóda veľkej depresie
Zvyčajná dávka je 10 mg/deň. V závislosti od individuálnej odpovede
pacienta sa dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg/deň.

Na dosiahnutie antidepresívneho účinku sú zvyčajne potrebné 2 až 4 týždne.
Po ústupe príznakov treba v liečbe pokračovať aspoň 6 mesiacov, aby sa
stabilizovala odpoveď na liečbu.

Panická porucha s agorafóbiou alebo bez nej
V prvom týždni liečby sa odporúča úvodná dávka 5 mg a následne sa dávka
zvýši na 10 mg denne. V závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa
dávka môže ďalej zvyšovať, a to maximálne na 20 mg denne.

Maximálny účinok sa dosiahne asi po 3 mesiacoch liečby. Liečba trvá
niekoľko mesiacov.

Sociálna úzkostná porucha
Zvyčajná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Na dosiahnutie zmiernenia
príznakov sú zvyčajne potrebné 2 až 4 týždne. V závislosti od individuálnej
odpovede pacienta sa následne dávka môže znížiť na 5 mg alebo zvýšiť
maximálne na 20 mg denne.

Sociálna úzkostná porucha je ochorenie s chronickým priebehom a na
stabilizovanie odpovede na liečbu sa odporúča 12-týždňová liečba. Dlhodobá
liečba pacientov odpovedajúcich na liečbu sa sledovala počas 6 mesiacov a v
individuálnych prípadoch je možné zvážiť jej využitie na prevenciu relapsu;
prínosy liečby sa majú pravidelne prehodnocovať.

Sociálna úzkostná porucha je dobre definované diagnostické označenie
špecifickej poruchy, ktorá by sa nemala zamieňať s nadmernou hanblivosťou.
Farmakoterapia sa indikuje iba vtedy, ak táto porucha výrazne obmedzuje
pracovné a sociálne fungovanie pacienta.

Význam farmakoterapie v porovnaní s kognitívno-behaviorálnou terapiou sa
nehodnotil. Farmakoterapia je súčasťou celkového terapeutického prístupu.

Generalizovaná úzkostná porucha
Úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej
odpovede pacienta sa následne dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg denne.
Po dobu najmenej 6 mesiacov u pacientov liečených 20 mg/deň sa skúmala
odpoveď na dlhodobú liečbu. Prínos liečby a dávky sa vyhodnocoval v
pravidelných intervaloch (pozri časť 5.1).

Obsedantno-kompulzívna porucha
Úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. V závislosti od individuálnej
odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť maximálne na 20 mg denne.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OKP) je chronické ochorenie, a preto sa
pacienti majú liečiť dostatočne dlhú dobu, aby sa zaistilo, že u nich už
nepretrvávajú žiadne príznaky.

Prínosy liečby a veľkosť dávky treba pravidelne prehodnocovať (pozri časť
5.1).

Starší pacienti (> 65 rokov)
Úvodná dávka má byť polovičná a maximálne dávky znížené oproti zvyčajnej
odporúčanej dávke (pozri časť 5.2).
Účinnosť escitalopramu pri sociálnej úzkosti sa u starších pacientov
nesledovala.

Deti a mladiství (< 18 rokov)
Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých mladších ako
18 rokov (pozri časť 4.4).

Znížená funkcia obličiek
U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je
potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek
(CLCR pod 30 ml/min) sa odporúča opatrnosť (pozri časť 5.2).

Znížená funkcia pečene
U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa
odporúča úvodná dávka 5 mg/deň počas prvých dvoch týždňov liečby. V
závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na
10 mg/deň. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene je nutná opatrnosť
a mimoriadne starostlivá titrácia dávky (pozri časť 5.2).

Pomalí metabolizátori CYP2C19
Pre pacientov, o ktorých sa vie, že sú pomalými metabolizátormi CYP2C19, sa
odporúča úvodná dávka 5 mg/deň počas prvých dvoch týždňov liečby. V
závislosti od individuálnej odpovede pacienta sa dávka môže zvýšiť na
10 mg/deň (pozri časť 5.2).

Abstinenčné príznaky pozorované po prerušení liečby
Je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby
escitalopramom sa má dávka znižovať postupne počas jedného až dvoch
týždňov, aby sa znížilo riziko vzniku abstinenčných príznakov (pozri časť
4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia
neznesiteľné príznaky, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe predtým
predpísanou dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale
pomalšie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na escitalopram alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Súbežná liečba neselektívnymi ireverzibilnými inhibítormi monoamínooxidázy
(inhibítormi MAO) je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku
serotonínového syndrómu spojeného s agitovanosťou, tremorom, hypertermiou,
atď. (pozri časť 4.5).

Kombinácia escitalopramu s reverzibilnými inhibítormi MAO-A (napr.
moklobemidom) alebo s /reverzibilným neselektívnym/ inhibítorom MAO
linezolidom je kontraindikovaná vzhľadom na riziko vzniku serotonínového
syndrómu (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nasledujúce osobitné upozornenia a opatrenia sa vzťahujú na terapeutickú
skupinu selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI).

Použitie u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov
Escitalopram sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých mladších ako 18
rokov. Správanie súvisiace so samovraždou (pokus o samovraždu
a samovražedné myšlienky) a hostilita (hlavne agresivita, vzdorovité
správanie a hnev) boli v klinických štúdiách pozorované častejšie u detí
a mladistvých liečených antidepresívami v porovnaní s deťmi a mladistvými
liečenými placebom. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme
rozhodnutie pre liečbu, pacient musí byť starostlivo sledovaný kvôli vzniku
samovražedných príznakov. Okrem toho chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti
u detí a mladistvých týkajúce sa rastu, dospievania, kognitívneho
a behaviorálneho vývoja.

Paradoxná úzkosť
U niektorých pacientov s panickou poruchou môže na začiatku liečby
antidepresívami dôjsť k zvýrazneniu príznakov úzkosti. Táto paradoxná
reakcia zvyčajne odoznie v priebehu dvoch týždňov pokračujúcej liečby. Aby
sa znížila pravdepodobnosť výskytu anxiogénneho účinku, liečbu sa odporúča
začať nízkou dávkou (pozri časť 4.2).

Záchvaty kŕčov
Ak u pacienta vzniknú záchvaty kŕčov po prvý krát alebo sa zvýši ich
frekvencia ( u pacientov s už diagnostikovanou epilepsiou ), liečba týmto
liekom sa musí ukončiť. Pacientom s nestabilnou epilepsiou sa SSRI nemajú
podávať a pacientov s kontrolovanou epilepsiou treba pri ich podávaní
starostlivo sledovať.

Mánia
SSRI sa majú používať opatrne u pacientov s anamnézou mánie/hypománie. Ak
sa pacient dostáva do manickej fázy, liečba SSRI sa má ukončiť.

Diabetes
U pacientov s diabetom môže liečba SSRI ovplyvniť kontrolu glykémie
(hypoglykémia alebo hyperglykémia). Môže byť potrebná úprava dávky inzulínu
a/alebo perorálnych antidiabetík.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo zhoršenie klinického stavu
Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok,
sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto
riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému ústupu choroby.
Nakoľko zlepšenie sa nemusí prejaviť počas prvých alebo niekoľkých ďalších
týždňov liečby, pacientov treba starostlivo sledovať až dovtedy, kým
k takémuto zlepšeniu nedôjde. Všeobecnou klinickou skúsenosťou je, že
riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Aj ďalšie psychiatrické poruchy, na ktoré sa escitalopram predpisuje, sa
môžu spájať so zvýšeným rizikom udalostí súvisiacich so samovraždou. Tieto
poruchy môžu byť okrem toho komorbidné s veľkou depresívnou poruchou . Pri
liečbe pacientov s ďalšími psychiatrickými poruchami sa preto musia
dodržiavať rovnaké opatrenia ako sú opatrenia pri liečbe pacientov s veľkou
depresívnou poruchou.

Je známe, že pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými
myšlienkami v anamnéze, alebo pacienti, u ktorých sa pred začatím liečby
prejavuje významná miera samovražedných predstáv, sú vystavení väčšiemu
riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto sa
musia počas liečby starostlivo sledovať. Metaanalýza placebom
kontrolovaných klinických štúdií skúmajúcich liečbu antidepresívami u
dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami preukázala zvýšené riziko
samovražedného správania pri liečbe antidepresívami v porovnaní s liečbou
placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Počas medikamentóznej liečby, najmä v skorej fáze liečby a po zmenách
dávky, majú byť pacienti a obzvlášť vysokorizikoví pacienti pod prísnym
dohľadom. Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na
potrebu sledovania pre akékoľvek klinické zhoršenie, samovražedné správanie
alebo myšlienky a na to, že ak budú takéto príznaky prítomné, musia ihneď
vyhľadať lekársku pomoc.

Akatízia/psychomotorický nepokoj
Podávanie SSRI/SNRI (selektívnych inhibítorov spätného vychytávania
noradrenalínu) je spojené s rozvojom akatízie, ktorá je charakterizovaná
subjektívne nepríjemným alebo tiesnivým pocitom nepokoja a potrebou pohybu,
často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Akatízia sa
s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytne počas prvých týždňov liečby.
U pacientov, u ktorých dôjde k týmto príznakom, môže byť zvyšovanie dávky
škodlivé.

Hyponatriémia
Pri podávaní SSRI bola zriedkavo hlásená hyponatriémia, pravdepodobne ako
dôsledok neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH), ktorá po
prerušení liečby zvyčajne ustúpi. Opatrnosť je nutná u rizikových
pacientov, akými sú starší pacienti, pacienti s cirhózou alebo pacienti
súbežne liečení liekmi, o ktorých sa vie, že vyvolávajú hyponatriémiu.

Krvácanie
Pri podávaní SSRI boli hlásené prípady krvácania do kože, ako sú ekchymózy
a purpura. Odporúča sa opatrnosť u pacientov užívajúcich SSRI, najmä ak
súbežne užívajú perorálne antikoagulanciá alebo lieky, o ktorých je známe,
že ovplyvňujú funkciu trombocytov [napr. atypické antipsychotiká a
fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová,
nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), tiklopidín a dipyridamol], a u
pacientov so známym sklonom ku krvácaniu (pozri časť 4.5).

Elektrokonvulzívna terapia (EKT)
K dispozícii sú obmedzené klinické skúsenosti so súbežným podávaním SSRI a
EKT, a preto sa odporúča opatrnosť.

Serotonínový syndróm
Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní escitalopramu a liečiv so
serotonínergným účinkom, akým je sumatriptán alebo iné triptány, tramadol a
tryptofán.

U pacientov užívajúcich SSRI súbežne so serotonínergnými liekmi sa v
zriedkavých prípadoch hlásil serotonínový syndróm. Kombinácia príznakov,
akými sú agitovanosť, tremor, myoklónia a hypertermia, môže naznačovať
rozvoj serotonínového syndrómu. Ak k tomu dôjde, liečba SSRI a
serotonínergnými liekmi sa má okamžite prerušiť a má sa začať symptomatická
liečba.

Ľubovník bodkovaný
Súbežné podávanie SSRI a rastlinných liekov obsahujúcich ľubovník bodkovaný
(/Hypericum perforatum/) môže viesť k zvýšenému výskytu nežiaducich reakcií
(pozri časť 4.5).

Abstinenčné príznaky pozorované po prerušení liečby
Abstinenčné príznaky sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie
náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa nežiaduce udalosti po
prerušení liečby vyskytli približne u 25 % pacientov liečených
escitalopramom a u 15 % pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane
dĺžky liečby, dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky.
Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane
parestézie a pocitu úrazu elektrickým prúdom), poruchy spánku (vrátane
insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo
vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie,
emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy videnia. Tieto príznaky sú
zvyčajne mierne až stredne ťažké, avšak u niektorých pacientov môže byť ich
intenzita silná. Zvyčajne sa vyskytnú počas prvých dní po prerušení liečby,
ale takéto príznaky boli veľmi zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí
dávku vynechali neúmyselne. Tieto príznaky sú prechodné a zvyčajne ustúpia
do 2 týždňov, aj keď u niektorých jedincov môžu trvať dlhšie (2 - 3 mesiace
alebo dlhšie). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča, aby sa dávka
escitalopramu znižovala postupne počas doby niekoľkých týždňov alebo
mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri „Príznaky z vysadenia pozorované po
prerušení liečby“, časť 4.2).

Ischemická choroba srdca
U pacientov s ischemickou chorobou srdca sa vzhľadom na obmedzené klinické
skúsenosti odporúča opatrnosť (pozri časť 5.3).

4.5 Liekové a iné interakcie


Farmakodynamické interakcie



/Kontraindikované kombinácie:/





/Ireverzibilné neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)/

Boli hlásené prípady závažných reakcií u pacientov, ktorí užívali SSRI
v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy
(IMAO) a tiež u pacientov, ktorí v krátkom období po ukončení terapie
s podávaním SSRI začali užívať takéto IMAO (pozri časť 4.3). V niektorých
prípadoch došlo k vzniku serotonínového syndrómu (pozri časť 4.8).

Escitalopram je kontraindikovaný v kombinácii s neselektívnymi,
ireverzibilnými IMAO. Možno ho začať podávať 14 dní po ukončení liečby
ireverzibilným IMAO. Po ukončení terapie escitalopramom treba počkať
najmenej 7 dní pred začatím liečby neselektívnym, ireverzibilným IMAO.

/Reverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy (moklobemid)/
Vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu je kombinácia
escitalopramu s inhibítorom MAO-A kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Ak je
takáto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa liečbu začať najnižšou
odporúčanou dávkou a starostlivejšie pozorovať pacienta.

/Reverzibilný neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (linezolid)/
Antibiotikum linezolid je reverzibilný neselektívny inhibítor MAO a nemá sa
podávať pacientom, ktorí sú liečení escitalopramom. Ak je takáto kombinácia
nevyhnutná, má sa podávať v minimálnych dávkach a pod starostlivým dohľadom
lekára (pozri časť 4.3).


/Ireverzibilný selektívny inhibítor monoaminooxidázy B (selegilín)/

Pri súbežnej liečbe so selegilínom (ireverzibilný inhibítor MAO-B) je
potrebná opatrnosť vzhľadom na riziko vzniku serotonínového syndrómu.
Selegilín sa v dávkach do 10 mg/deň bezpečne užíval s racemickým
citalopramom.


Kombinácie vyžadujúce zvláštnu pozornosť pri podávaní:



/Serotonergné lieky/

Súbežné podávanie spolu so serotonergnými liekmi (napr. tramadol,
sumatriptán a iné triptány) môže spôsobiť serotonínový syndróm.


/Lieky znižujúce záchvatový prah/

SSRI môžu znížiť záchvatový prah. Pri súbežnom užívaní liekov, ktoré tiež
môžu znížiť záchvatový prah, sa odporúča zvýšená opatrnosť (napr.
antidepresíva – tricyklické a SSRI; neuroleptiká - fenotiazíny, tioxantény
a butyrofenóny; meflochín, bupropión a tramadol).


/Lítium, tryptofán/

Sú známe prípady zosilnenia účinku pri súbežnom podávaní SSRI s lítiom
alebo tryptofánom. Preto je pri súbežnom podávaní SSRI spolu s takýmito
liekmi potrebná opatrnosť.


/Ľubovník bodkovaný/

Súbežné užívanie SSRI a rastlinných prípravkov s obsahom ľubovníka
bodkovaného (/Hypericum perforatum/) môže viesť k zvýšenému výskytu
nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

/Krvácanie/
Escitalopram môže ovplyvniť účinok perorálnych antikoagulancií. U
pacientov, ktorí užívajú perorálne antikoagulanciá, treba pri začatí alebo
ukončení liečby escitalopramom starostlivo monitorovať zrážanie krvi (pozri
časť 4.4).

/Alkohol/
Nepredpokladajú sa žiadne farmakodynamické alebo farmakokinetické
interakcie medzi escitalopramom a alkoholom. Avšak rovnako ako pri iných
psychotropných liekoch sa kombinácia s alkoholom neodporúča.


Farmakokinetické interakcie



/Vplyv iných liekov na farmakokinetiku escitalopramu/

Metabolizmus escitalopramu je sprostredkovaný hlavne enzýmom CYP2C19.
V menšej miere aj enzýmami CYP3A4 a CYP2D6. Zdá sa, že metabolizmus
hlavného metabolitu S-DCT (demetylovaný escitalopram) je čiastočne
katalyzovaný CYP2D6.

Súbežné podávanie escitalopramu a omeprazolu v jednej dávke 30 mg denne
(inhibítor CYP2C19) viedlo k miernemu (približne 50 %) zvýšeniu
plazmatickej hladiny escitalopramu.

Súbežné podávanie escitalopramu a cimetidínu 400 mg dvakrát denne (stredne
silný celkový inhibítor enzýmov) viedlo k miernemu (približne 70 %)
zvýšeniu plazmatickej hladiny escitalopramu.

Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní inhibítorov CYP2C19
(napr. omeprazol, esomeprazol, fluvoxamín, lanzoprazol, tiklopidín) alebo
cimetidínu. Zníženie dávky escitalopramu môže byť nutné na základe
sledovania vedľajších účinkov počas súbežnej liečby.

/Vplyv escitalopramu na farmakokinetiku iných liekov/
Escitalopram inhibuje enzým CYP2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom
podávaní s liekmi, ktoré sú metabolizované hlavne týmto enzýmom a ktoré
majú úzky terapeutický index, napr. flekainid, propafenón a metoprolol (pri
použití pri srdcovom zlyhaní), alebo pri súbežnom podávaní niektorých
liekov ovplyvňujúcich CNS metabolizovaných hlavne CYP2D6, napr.
antidepresíva ako desipramín, klomipramín a nortriptylín; alebo
antipsychotiká ako risperidón, tioridazín a haloperidol. Môže byť potrebné
upraviť dávkovanie.

Súbežné podávanie desipramínu alebo metoprololu viedlo v obidvoch prípadoch
k dvojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hladiny týchto substrátov CYP2D6.

V štúdiách /in vitro/ sa preukázalo, že escitalopram môže spôsobiť aj slabú
inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní liekov, ktoré sú metabolizované
CYP2C19 sa odporúča opatrnosť.

4.6 Gravidita a laktácia


/Gravidita/

Sú dostupné iba obmedzené klinické údaje o použití escitalopramu
v gravidite.
V reprodukčných toxikologických štúdiách s escitalopramom na potkanoch boli
pozorované embryotoxické a fetotoxické účinky, ale nezistil sa zvýšený
výskyt malformácii (pozri časť 5.3).
Escitalopram sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch a
len po dôkladnom zvážení prospešnosti liečby a možného rizika.

Ak matka pokračovala v užívaní escitalopramu do neskorších štádií
gravidity, hlavne v treťom trimestri, novorodenec sa musí sledovať. Je
potrebné vyhýbať sa náhlemu vysadeniu liečby počas gravidity.

U novorodencov matiek, ktoré užívali antidepresíva zo skupiny SSRI/SNRI
v neskorších štádiách gravidity sa môžu objaviť nasledujúce symptómy:
poruchy dýchania, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestálosť telesnej teploty,
problémy s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia,
hyperreflexia, tremor, nervozita spojená so strachom, podráždenosť,
letargia, neustály plač, ospalosť a ťažkosti so spánkom. Tieto symptómy
môžu byť spôsobené buď serotonergným účinkom alebo sú to symptómy z
prerušenia liečby. Vo väčšine prípadov sa komplikácie objavia okamžite
alebo zanedlho (< 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie SSRI v tehotenstve, najmä v
neskorej fáze tehotenstva, môže zvýšiť riziko pretrvávajúcej pľúcnej
hypertenzie u novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo asi u 5 prípadov
na 1000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa PPHN vyskytuje v1 až 2
prípadoch na 1000 tehotenstiev.


/Laktácia/

Predpokladá sa, že sa escitalopram vylučuje do materského mlieka.
V dôsledku toho sa neodporúča dojčiť počas liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aj keď sa dokázalo, že escitalopram neovplyvňuje intelektuálne funkcie ani
psychomotorický výkon, každá psychoaktívna látka môže ovplyvniť úsudok
alebo zručnosti.
Pacientov je potrebné upozorniť na možné riziko ovplyvnenia schopností
viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú počas prvého alebo druhého
týždňa liečby a obvykle sa ich intenzita a frekvencia s pokračujúcou
liečbou zmierni.

Nežiaduce účinky liekov známe pre skupinu SSRI a taktiež hlásené pri
escitaloprame v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach alebo zo
spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh sú uvedené v nasledujúcom
zozname podľa tried orgánových systémov a frekvencie.
Frekvencie sú prevzaté z klinických štúdií; nie sú upravené vzhľadom na
placebo.
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (( 1/10); časté (( 1/100 až <
1/10); menej časté (( 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1
000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

|Triedy orgánových |Častosť |Nežiaduce účinky |
|systémov |výskytu | |
|Poruchy krvi a |neznáme |trombocytopénia |
|lymfatického systému| | |
|Poruchy imunitného |zriedkavé |anafylaktické reakcie |
|systému | | |
|Poruchy endokrinného|neznáme |neadekvátna sekrécia ADH |
|systému | | |
|Poruchy metabolizmu |časté |znížená chuť do jedla, zvýšená |
|a výživy | |chuť do jedla, zvýšená hmotnosť |
| |menej časté |znížená hmotnosť |
| |neznáme |hyponatriémia, anorexia2 |
|Psychické poruchy |časté |úzkosť, nepokoj, abnormálne sny,|
| | |pokles libida u mužov aj u žien,|
| | |anorgazmia u žien |
| |menej časté |škrípanie zubami, agitovanosť, |
| | |nervozita, záchvaty paniky, |
| | |zmätený stav |
| |zriedkavé |agresivita, depersonalizácia, |
| | |halucinácie |
| |neznáme |mánia, suicidálne predstavy, |
| | |suicidálne správanie1 |
|Poruchy nervového |časté |insomnia, somnolencia, závraty, |
|systému | |parestézia, |
| | |tremor |
| |menej časté |poruchy chuti, poruchy spánku, |
| | |synkopa |
| |zriedkavé |serotonínový syndróm |
| |neznáme |dyskinéza, pohybové poruchy, |
| | |kŕče, akatízia/ psychomotorický |
| | |nepokoj2 |
|Poruchy oka |menej časté |mydriáza, poruchy videnia |
|Poruchy ucha a |menej časté |tinnitus |
|labyrintu | | |
|Poruchy srdca a |menej časté |tachykardia |
|srdcovej činnosti | | |
| |zriedkavé |bradykardia |
|Poruchy ciev |neznáme |ortostatická hypotenzia |
|Poruchy dýchacej |časté |sinusitída, zívanie |
|sústavy, hrudníka a | | |
|mediastína | | |
| |menej časté |krvácanie z nosa |
|Poruchy |veľmi časté |nevoľnosť |
|gastrointestinálneho| | |
|traktu | | |
| |časté |hnačka, zápcha, vracanie, sucho |
| | |v ústach |
| |menej časté |gastrointestinálna hemorágia |
| | |(vrátane rektálnej hemorágie) |
|Poruchy pečene a |neznáme |hepatitída, abnormálne výsledky |
|žlčových ciest | |pečeňových testov |
|Poruchy kože a |časté |zvýšené potenie |
|podkožného tkaniva | | |
| |menej časté |žihľavka, alopécia, vyrážky, |
| | |pruritus |
| |neznáme |ekchymóza, angioedémy |
|Poruchy kostrovej a |časté |artralgia, myalgia |
|svalovej sústavy a | | |
|spojivového tkaniva | | |
|Poruchy obličiek a |neznáme |retencia moču |
|močových ciest | | |
|Poruchy |časté |muži: porucha ejakulácie, |
|reprodukčného | |impotencia |
|systému a prsníkov | | |
| |menej časté |ženy: metrorágia, menorágia |
| |neznáme |galaktorea, |
| | |muži: priapizmus |
|Celkové poruchy a |časté |únava, horúčka |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |
| |menej časté |edém |


[?]) Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené
počas liečby alebo zanedlho po ukončení liečby escitalopramom (pozri aj
časť 4.4).

2 Tieto prípady boli popísané pre terapeutickú skupiny SSRI

V období po uvedení lieku na trh, prevažne u pacientov so srdcovou poruchou
v anamnéze, boli hlásené prípady predĺženia QT-intervalu.

Špeciálne populácie
Epidemiologické štúdie, vykonané najmä u pacientov vo veku 50 rokov a
starších, poukazujú na zvýšené riziko zlomenín u pacientov užívajúcich SSRI
a TCA. Mechanizmus vedúci k tomuto riziku nie je známy.

/Abstinenčné príznaky pozorované pri ukončení liečby/
Prerušenie liečby antidepresívami zo skupiny SSRI/SNRI (hlavne po náhlom
prerušení) bežne vedie k abstinenčným príznakom. Závraty, poruchy
zmyslového vnímania (vrátane parestézie a pocitu elektrických šokov),
poruchy spánku (zahrňujúce insomniu a intenzívne sny), agitovanosť alebo
úzkosť, nevoľnosť a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť
hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a poruchy
videnia sú najčastejšie hlásenými reakciami. Obvykle sú tieto príznaky
mierne až stredne intenzívne a spontánne ustupujúce, avšak u niektorých
pacientov môžu mať ťažký a/alebo dlhodobejší priebeh. Ak liečba
escitalopramom už nie je potrebná, odporúča sa pri ukončovaní liečby
znižovať dávku postupne (pozri časť 4.2 a 4.4).

4.9 Predávkovanie


/Toxicita/

Skúsenosti s predávkovaním escitalopramom v klinickej praxi sú obmedzené
a v mnohých prípadoch zahŕňajú súbežné predávkovanie inými liekmi. Vo
väčšine prípadov neboli hlásené žiadne alebo len mierne symptómy. Fatálne
prípady predávkovania samotným escitalopramom boli hlásené len veľmi
zriedkavo, vo väčšine prípadov išlo o predávkovanie súbežne aj s inými
liekmi. Dávky medzi 400 a 800 mg samotného escitalopramu boli užité bez
akýchkoľvek závažných symptómov.


/Symptómy/

Symptómy pozorované pri nahlásených prípadoch predávkovania escitalopramom
zahŕňajú hlavne symptómy súvisiace s centrálnym nervovým systémom (od
závratov, triašky a agitovanosti až po zriedkavé prípady serotonínového
syndrómu, kŕčov a kómy), symptómy súvisiace s gastrointestinálnym traktom
(nauzea/vracanie), s kardiovaskulárnym systémom (hypotenzia, tachykardia,
predĺženie QT-intervalu a arytmia) a s rovnovážnym stavom
elektrolytov/tekutín (hypokaliémia, hyponatriémia).


/Liečba/

Neexistuje špecifické antidotum. Je potrebné zabezpečiť a udržať priechodné
dýchacie cesty, zabezpečiť adekvátnu oxygenáciu a ventiláciu. Má sa zvážiť
výplach žalúdka a použitie aktívneho uhlia. Po perorálnom užití sa má
výplach žalúdka urobiť čo najskôr. Odporúča sa monitorovanie funkcií srdca
a vitálnych funkcií a zároveň celková symptomatická podporná liečba.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidepresíva, selektívne inhibítory spätného
vychytávania serotonínu
ATC kód: N06AB10

Mechanizmus účinku:
Escitalopram je selektívnym inhibítorom spätného vychytávania serotonínu (5-
HT) s vysokou afinitou k primárnemu väzbovému miestu. Tiež sa viaže na
alosterické miesto na serotonínovom transportéri, s 1 000-násobne nižšou
afinitou.

Escitalopram nemá žiadnu alebo len nízku afinitu voči viacerým receptorom,
vrátane 5-HT1A, 5-HT2, DA D1 a D2 receptorov, ?1-, ?2-, (-adrenoreceptorov,
histamínových H1, muskarínových cholinergických, benzodiazepínových a
opioidných receptorov.

Jediný pravdepodobný mechanizmus účinku, ktorý vysvetľuje farmakologické a
klinické účinky escitalopramu, je inhibícia spätného vychytávania 5-HT.

/Klinická účinnosť/
/Veľké depresívne epizódy/
Escitalopram bol účinný v akútnej liečbe veľkých depresívnych epizód
v troch zo štyroch dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných,
krátkodobých (8-týždňových) štúdiách. V dlhodobej štúdii zameranej na
prevenciu relapsu bolo 274 pacientov, ktorí v otvorenej úvodnej 8-týždňovej
fáze odpovedali na liečbu escitalopramom v dávkach 10 alebo 20 mg denne a
po následnej randomizácii pokračovali v liečbe escitalopramom v nezmenenej
dávke alebo im bolo podávané placebo počas 36 týždňov. Pacienti v tejto
štúdii, ktorí naďalej dostávali escitalopram, boli počas nasledujúcich 36
týždňov signifikantne menej náchylní na relapsy v porovnaní s tými, ktorí
dostávali placebo.

/Sociálna úzkostná porucha/
Escitalopram bol účinný v troch krátkodobých (12-týždňových) štúdiách
a u respondentov v 6-mesačnej štúdii prevencie relapsu pri sociálnej
úzkostnej poruche. V 24-týždňovej štúdii na stanovenie dávky bola potvrdená
účinnosť 5, 10 a 20 mg escitalopramu.

/Generalizovaná úzkostná porucha/
Escitalopram v dávkach 10 a 20 mg/deň bol účinný v štyroch zo štyroch
placebom kontrolovaných štúdiách.

V súhrnných údajoch z troch štúdií s podobným dizajnom, ktoré zahŕňali 421
pacientov liečených escitalopramom a 419 pacientov liečených placebom bolo
47,5% a 28,9% pacientov, ktorí odpovedali na liečbu, v uvedenom poradí,
a 37,1% a 20,8% tých, ktorí neodpovedali na liečbu. Pretrvávajúci účinok sa
pozoroval od 1. týždňa.

Udržanie účinnosti escitalopramu v dávke 20 mg/deň sa preukázalo v 24- až
76-týždňovej, randomizovanej štúdii zameranej na udržanie účinnosti u 373
pacientov, ktorí odpovedali na liečbu počas úvodnej 12-týždňovej
nezaslepenej liečby.

/Obsedantno-kompulzívna porucha/
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, klinickej štúdii sa celkové skóre Y-
BOCS u pacientov s escitalopramom v dávke 20 mg/deň oddelilo od skóre
pacientov dostávajúcich placebo po 12 týždňoch. Po 24 týždňoch boli obe
dávky escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň účinnejšie než placebo.

Prevencia relapsu sa preukázala pri dávkach escitalopramu 10 mg a 20 mg/deň
u pacientov, ktorí odpovedali na liečbu escitalopramom v otvorenej 16-
týždňovej štúdii a ktorí vstúpili do 24-týždňovej randomizovanej, dvojito
zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti


/Absorpcia/

Absorpcia je takmer kompletná a nezávislá od príjmu potravy. (Priemerný čas
na dosiahnutie maximálnej koncentrácie /priemerná hodnota Tmax/ je 4 hodiny
po opakovaných dávkach.) Podobne ako pri racemickom citaloprame, tak aj pri
escitaloprame sa predpokladá celková biologická dostupnosť na úrovni okolo
80 %.


/Distribúcia/

Zdanlivý distribučný objem (Vd,(/F) po perorálnom podaní je okolo 12 - 26
l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny je nižšia ako 80 % pre escitalopram
aj pre jeho hlavné metabolity.


/Biotransformácia/

Escitalopram sa metabolizuje v pečeni na demetylované a didemetylované
metabolity. Obidva typy metabolitov sú farmakologicky aktívne. Alternatívne
môže byť dusík oxidovaný na formu N-oxidového metabolitu. Materská látka aj
metabolity sa čiastočne vylučujú vo forme glukuronidov. Po opakovanom
dávkovaní sú priemerné koncentrácie demetylovaných a didemetylovaných
metabolitov zvyčajne 28 - 31 % a < 5 % z koncentrácie escitalopramu.
Biotransformácia escitalopramu na demetylovaný metabolit je sprostredkovaná
hlavne enzýmom CYP2C19. Do určitej miery sa môžu podieľať aj enzýmy CYP3A4
a CYP2D6.


/Eliminácia/

Eliminačný polčas (t1/2() po opakovanom dávkovaní je asi 30 hodín a orálny
plazmatický klírens (Cloral) je približne 0,6 l/min. Hlavné metabolity majú
výrazne dlhší polčas eliminácie. Predpokladá sa, že escitalopram a hlavné
metabolity sa eliminujú tak hepatálnou (metabolickou), ako aj renálnou
cestou, pričom hlavná časť dávky sa vylúči močom v podobe metabolitov.

Escitalopram má lineárnu farmakokinetiku. Rovnovážny stav plazmatickej
hladiny sa dosiahne približne v priebehu týždňa. Pri dávke 10 mg denne sa
v rovnovážnom stave dosiahnu priemerné koncentrácie 50 nmol/l (v rozpätí 20
- 125 nmol/l).

/Starší pacienti (vo veku > 65 rokov)/
Zdá sa, že escitalopram sa eliminuje u starších pacientov v porovnaní
s mladšími pomalšie. Plocha pod krivkou predstavujúca systémovú expozíciu
(AUC) je u starších pacientov asi o 50 % vyššia v porovnaní s mladými
zdravými dobrovoľníkmi (pozri časť 4.2).


/Znížená funkcia pečene/

U pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením pečene (Childovo-
Pughovo kritérium A a B) je eliminačný polčas escitalopramu asi dvakrát
dlhší a expozícia asi o 60 % vyššia než u jedincov s normálnou funkciou
pečene (pozri časť 4.2).


/Znížená funkcia obličiek/

U pacientov so zníženou funkciou obličiek (CLCR 10 – 53 ml/min) sa pri
racemickom citaloprame pozoroval dlhší polčas a mierne zvýšená expozícia.
Plazmatická koncentrácia metabolitov sa nesledovala, ale môže byť zvýšená
(pozri časť 4.2).

/Polymorfizmus/
Pozorovalo sa, že ľudia so slabou metabolickou aktivitou vo vzťahu k
CYP2C19 mali dvojnásobne vyššiu plazmatickú koncentráciu escitalopramu ako
osoby so značnou metabolickou aktivitou. U ľudí so slabou metabolickou
aktivitou vo vzťahu k CYP2D6 sa nepozorovala signifikantná zmena
v expozícii (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Vzhľadom na to, že premosťujúce toxikokinetické a toxikologické štúdie
escitalopramu a citalopramu na potkanoch preukázali podobný profil obidvoch
látok, obvyklá kompletná séria predklinických štúdií s escitalopramom sa
neuskutočnila. Z tohto dôvodu môžu byť všetky údaje o citaloprame
extrapolované na escitalopram.

V porovnávacích toxikologických štúdiách na potkanoch escitalopram a
citalopram spôsobovali kardiálnu toxicitu, vrátane kongestívneho srdcového
zlyhania, po niekoľkotýždňovom podávaní pri použití dávok, ktoré
spôsobovali celkovú toxicitu. Zdá sa, že kardiálna toxicita väčšmi
korelovala s najvyššou plazmatickou koncentráciou než so systémovou
expozíciou (AUC).
Pri najvyššej plazmatickej hladine 8-krát vyššej, aká sa dosahuje
v klinickej praxi, neboli zaznamenané žiadne toxické účinky, kým AUC pre
escitalopram bola len 3- až 4-krát vyššia ako je expozícia dosahovaná
v klinickej praxi. Hodnoty AUC pre S-enantiomér citalopramu boli 6- až 7-
krát vyššie ako expozícia dosahovaná v klinickej praxi. Tieto zistenia
pravdepodobne súvisia so zvýšeným vplyvom na biogénne amíny, čo je však až
druhotné vo vzťahu k primárnemu farmakologickému pôsobeniu, ktoré spôsobuje
hemodynamické účinky (zníženie koronárneho prietoku) a ischémiu. Presný
mechanizmus kardiálnej toxicity pri potkanoch však nie je známy. Klinické
skúsenosti s citalopramom a skúsenosti z klinických štúdií s escitalopramom
nenaznačujú žiaden klinický význam týchto zistení.

Po dlhodobom podávaní escitalopramu a citalopramu potkanom bol pozorovaný
zvýšený obsah fosfolipidov v niektorých tkanivách, napr. v pľúcach,
v nadsemenníkoch a v pečeni. V prípade nadsemeníkov a pečene bola expozícia
porovnateľná s dávkami používanými v klinickej praxi. Po ukončení terapie
je tento jav reverzibilný. Akumulácia fosfolipidov (fosfolipidóza) pri
zvieratách sa pozorovala v súvislosti s mnohými katiónovými amfifilickými
liekmi. Nie je známe, či má tento jav signifikantný význam pre človeka.

V toxikologickej štúdii na potkanoch zameranej na sledovanie vplyvu na
vývoj plodu boli pozorované embryotoxické účinky (znížená hmotnosť plodu a
reverzibilné oneskorenie osifikácie) pri expozícii, ktorej hodnoty AUC
presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití. Nebola zaznamenaná
zvýšená frekvencia malformácii. V pre- a postnatálnych štúdiách sa ukázalo
znížené prežívanie mláďat v období laktácie pri expozícii, ktorej hodnoty
AUC presahovali expozíciu dosahovanú pri klinickom použití.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok


/Jadro tablety:/

Mikrokryštalická celulóza
Koloidný oxid kremičitý
Mastenec
Sodná soľ kroskarmelózy
Magnéziumstearát



/Obal tablety:/

Hypromelóza
Makrogol 400
Oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVdC/Al blister v papierovej škatuli; 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56,
60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (10, 15 mg)
PVC/PE/PVdC/Al blister v papierovej škatuli; 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50,
56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta (20 mg)

oPA/Aluminium/PVC/Aluminium blister v papierovej škatuli; 10, 14, 20, 28,
30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1 tableta
(10, 15 mg)
oPA/Aluminium/PVC/Aluminium blister v papierovej škatuli; 5, 7, 10, 14, 20,
28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet – Jednotková dávka; 200x1
tableta (20 mg)


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Vipharm S.A.
11 Przewoźników str
03-691 Warsaw
Poland


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Miraklide 10 mg: 30/0606/10-S
Miraklide 15 mg: 30/0607/10-S
Miraklide 20 mg: 30/0608/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

08.09.2010/


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2011