Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č. 2010/04219

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

LEKOKLAR 125 mg/5 ml granulát na perorálnu suspenziu

klaritromycín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, než začnete
užívať tento liek, pretože obsahuje pre Vás dôležité informácie.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný iba Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako Vy.
- Ak sa u Vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho
lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov,
ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Lekoklar 125 mg/5 ml a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť skôr ako užijete 125 mg/5 ml
3. Ako užívať Lekoklar 125 mg/5 ml
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Lekoklar 125 mg/5 ml
6. Obsah balenia a ďalšie informácie


1. Čo je LEKOKLAR 125 mg/5 ml a na čo sa používa

Klaritromycín je antibiotikum, ktoré patrí do skupiny makrolidových
antibiotík. Zastavuje rast niektorých druhov baktérií.

Lekoklar 125 mg/5 ml sa používa na liečbu:
• infekcií hrdla a nosových dutín
• infekcií stredného ucha u detí
• infekcií dýchacieho systému ako je bronchitída (zápal priedušiek)
a pneumónia (zápal pľuc)
• infekcií kože a mäkkých tkanív
• žalúdočných vredov spôsobených baktériou /Helicobacter pylori/


2. Čo potrebujete vedieť skôr, ako užijete Lekoklar 125 mg/5 ml

Neužívajte Lekoklar 125 mg/5 ml
- ak ste alergický (precitlivený) na klaritromycín, iné makrolidové
antibiotiká alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených
v časti 6).
- ak máte určitú poruchu srdcového rytmu v anamnéze (ventrikulárna
arytmia, vrátane /torsades de pointes/) alebo zmeny v aktivite srdca
pozorovateľné na elektrokardiograme nazývané „predĺžený QT interval“).
- ak máte závažné zlyhanie pečene a ťažkosti s obličkami v tom istom
čase.
- ak máte nízku hladinu draslíka v krvi.
- ak užívate
- ergotamín, dihydroergotamín (lieky na liečbu migrény),
- cisaprid (liek na liečbu žalúdočných ťažkostí),
- pimozid (antipsychotikum, na liečbu duševných porúch),
- terfenadín alebo
- astemizol (antialergiká, na liečbu alergie),
- lovastatín, simvastatín (lieky na zníženie hladiny cholesterolu).

Upozornenia a opatrenia
Pred užitím tohto lieku povedzte svojmu lekárovi
- keď máte zníženú funkciu pečene alebo obličiek.
- keď ste alergický na linkomycín alebo klindamycín (antibiotiká, na
liečbu bakteriálnych infekcií).
- keď užívate akékoľvek antibakteriálne kvapky do uší ako je
gentamicín alebo neomycín.
- keď máte ochorenie myasténia gravis, zriedkavé ochorenie, ktoré
spôsobuje svalovú slabosť.
- keď máte cukrovku.
- keď máte alebo ste mali problémy so srdcom alebo
- keď ste mali v minulosti nízku hladinu draslíka a horčíka v krvi.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Niektoré iné lieky môžu ovplyvniť účinok Lekoklaru 125 mg/5 ml alebo
naopak, Lekoklar 125 mg/5 ml môže ovplyvniť účinok iných liekov.
Takýmito liekmi sú:

Lekoklar 125 mg/5 ml môže zvýšiť účinok nasledujúcich liekov:
4. astemizol, terfendín (antialergiká), pimozid (antipsychotikum),
cisaprid (liek na liečbu tráviacich ťažkostí), ergotamín,
dihydroergotamín (lieky na liečbu migrény), lovastatín, simvastatín
(lieky na zníženie hladiny cholesterolu) (pozri „Neužívajte Lekoklar
125 mg/5 ml“)
5. alprazolam, triazolam, midazolam (hypnotiká, na navodenie stavu pokoja,
ospalosti alebo spánku)
6. digoxín, verapamil (lieky na srdce)
7. teofylín (antiastmatikum, na liečbu astmy)
8. warfarín (liek na zriedenie krvi)
9. atorvastatín, rosuvastatín (lieky znižujúce hladinu cholesterolu)
10. cyklosporín, sirolimus, takrolimus (imunosupresíva, na potlačenie
obranyschopnosti organizmu)
11. karbamazepín, fenytoín, valproát (lieky na liečbu epilepsie)
12. cilostazol (používa sa na zlepšenie krvného obehu v nohách)
13. kolchicín (na liečbu dny)
14. inzulín a iné lieky na liečbu cukrovky (ako je nateglinid, repaglinid,
pioglitazón alebo rosiglitazón)
15. metylprednizolón (kortizón na liečbu zápalu)
16. omeprazol (liek na liečbu tráviacich ťažkostí)
17. sildenafil, tadalafil, vardenafil (lieky na liečbu erektilnej
dysfunkcie)
18. tolterodín (na liečbu syndrómu hyperaktívneho močového mechúra)
19. vinblastín (liek na liečbu rakoviny)
20. lieky, u ktorých je riziko poškodenia sluchu, najmä aminoglykozidy ako
je gentamicín alebo neomycín (skupina antibiotík)

Účinok Lekoklaru 125 mg/ 5 ml, aj účinok nasledujúcich liekov sa môže
zvýšiť, keď sa užívajú spolu:
21. atazanavir, sachinavir (lieky na liečbu infekcie HIV)
22. itrakonazol (liek na liečbu plesňových infekcií)

Ak Vám Váš lekár osobitne odporučil užívať Lekoklar 125 mg/5 ml a niektorý
z vyššie uvedených liekov v tom istom čase, bude Vás možno chcieť
starostlivejšie sledovať.

Nasledujúce lieky môžu zoslabiť účinok Lekoklaru 125 mg/5 ml:
23. rifampicín, rifabutín, rifapentín (antibiotiká)
24. efavirenz, nevirapín (lieky na liečbu infekcie HIV)
25. fenytoín, karbamazepín, fenobarbitón (antiepileptiká)
26. ľubovník bodkovaný

Prosím, všimnite si:
Ritonavir (antivirotikum, na liečbu vírusových infekcií) a flukonazol (liek
na liečbu plesňových infekcií) môžu zvýšiť účinok Lekoklaru 125 mg/5 ml.
Lekoklar 125 mg/5 ml môže zoslabiť účinok zidovudínu (antivirotikum). Aby
ste sa tomuto vyhli, zachovajte 4-hodinový interval medzi užitím týchto
liekov.
Užitie Lekoklaru 125 mg/5 ml v tom istom čase ako digoxínu, chinidínu alebo
dyzopyramidu alebo verapamilu (lieky na srdce) alebo iných
makrolidových antibiotík môže vyvolať srdcovú arytmiu.

Tehotenstvo a dojčenie
Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte že ste tehotná alebo ak
plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom predtým, než začnete
užívať tento liek.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Lekoklar 125 mg/5 ml vo všeobecnosti nemá vplyv na schopnosť viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje, ale môže spôsobiť nežiaduce účinky ako závrat,
zmätenosť a stratu orientácie. Ak máte pocit, že sa Vás týka niektoré z
uvedeného, neveďte vozidlo, neobsluhujte stroje, ani sa nezúčastňujte
aktivít, ktoré môžu byť pre Vás alebo pre ostatných rizikové.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Lekoklaru 125 mg/5 ml
Tento liek obsahuje 2,4 g sacharózy v 5 ml pripravenej suspenzie. Toto sa
má vziať do úvahy u pacientov s cukrovkou.
Ak Vám Váš lekár povedal, že trpíte intoleranciou na niektoré druhy cukrov,
pred užitím tohto lieku sa poraďte so svojím lekárom.


3. AKO UŽÍVAŤ LEKOKLAR 125 mg/5 ml

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Pri výdaji lieku Vám lekárnik označí množstvo tohto lieku, ktoré máte
užívať a ako často ho máte užívať. Prosím, prečítajte si starostlivo túto
informáciu. Dávka, ktorú Vám Váš lekár predpíše závisí od druhu infekcie a
závažnosti infekcie. Závisí tiež aj od funkcie obličiek. Váš lekár Vám to
vysvetlí.

Dospelí a dospievajúci

Zvyčajná dávka je 10 ml dvakrát denne.
Pri závažných infekciách alebo žalúdočných vredoch spôsobených /Helicobacter/
/pylori/ je zvyčajná dávka 20 ml dvakrát denne.

Deti vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov
Denná dávka sa určuje podľa telesnej hmotnosti dieťaťa.
Zvyčajné dávky sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

|Telesná hmotnosť (v kg)|Vek (roky) |Dávka (v ml) podávaná |
| | |dvakrát denne |
|8-11 |1-2 |2,5 |
|12-19 |2-4 |5 |
|20-29 |4-8 |7,5 |
|30-40 |8-12 |10 |

Deťom s telesnou hmotnosťou nižšou ako 8 kg sa má podávať dávka 0,3 ml/kg
dvakrát denne.

Dĺžka liečby
Váš lekár Vám povie, ako dlho máte Lekoklar 125 mg/5 ml užívať, zvyčajne 5
až 14 dní. Neukončujte liečbu na základe vlastného rozhodnutia napr. preto,
že sa Vy alebo Vaše dieťa cítite lepšie. Ak ukončíte užívanie príliš skoro,
infekcia sa môže vrátiť.

Spôsob podávania
Zvyčajne sa tento liek podáva dvakrát denne, raz ráno a opäť v skorý večer.
Tento liek môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
Tento liek môže spôsobiť horkú chuť, ak ostane v ústach. Tomuto sa dá
zabrániť požitím jedla alebo vypitím nejakého nápoja ihneď po užití
suspenzie.

Ako odmerať dávku
K tomuto lieku je priložená striekačka s označením 2,5 ml, 3,75 ml a 5 ml.
Priložený je aj adaptér, ktorý pasuje na fľašu. Aby ste odmerali dávku
lieku:
• Pretrepte fľašu.
• Vložte adaptér do ústia fľaše.
• Nasaďte koniec striekačky na adaptér.
• Pretočte fľašu hore-dolu.
• Vytiahnite piest na odmeranie potrebnej dávky.
• Postavte fľašu kolmo, odstráňte striekačku, nechajte adaptér na fľaši
a zatvorte fľašu.

Pred odmeraním každej dávky nikdy nezabudnite pretrepať fľašu.

Podanie lieku s použitím striekačky
• Uistite sa, že dieťa je vo vzpriamenej polohe.
• Opatrne vložte koniec striekačky do úst dieťaťa. Nasmerujte koniec
striekačky smerom k vnútornej strane líca.
• Pomaly stláčajte piest striekačky. Nevystreknite ju príliš rýchlo.
• Umožnite dieťaťu, aby prehltlo liek.

Druhou možnosťou je vyprázdniť odmeranú dávku zo striekačky na lyžicu,
z ktorej Vaše dieťa užije liek.

Ako pripraviť tento liek
Tento liek Vám pripraví Váš lekár alebo lekárnik. Aby ste otvorili fľašu
s liekom, musíte stlačiť detský bezpečnostný uzáver dolu a potom otočiť.

Ak si potrebujete pripraviť tento liek sami, naplňte fľašu studenou vodou
tesne pod odmernú čiaru označenú na fľaši. Čo najkôr ako toto vykonáte,
dobre pretrepte fľašu. Potom doplňte vodu po odmernú čiaru na fľaši a opäť
pretrepte.

Suspenziu musíte pripraviť len raz, na začiatku Vašej liečby.

Ak užijete viac Lekoklaru 125 mg/5 ml, ako máte
Ak ste užili príliš veľa tohto lieku, vyhľadajte čo najskôr Vášho lekára
alebo zdravotnícke zariadenie. Príznakmi predávkovania môžu byť
gastrointestinálne (žalúdočno-črevné) príznaky.

Ak zabudnete užiť Lekoklar 125 mg/5 ml
Ak ste zabudli užiť tento liek, pokračujte v liečbe podľa normálneho
dávkovania, odporučeného Vaším lekárom. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby
ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Lekoklar 125 mg/5 ml
Je dôležité, aby ste užívali Váš liek podľa pokynov Vášho lekára.
Neukončujte náhle užívanie tohto lieku bez predchádzajúceho súhlasu Vašho
lekára. Inak sa môžu príznaky vrátiť.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Závažné vedľajšie účinky
Ak sa u Vás vyskytne niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, ukončite
užívanie tohto lieku a oznámte to ihneď Vášmu lekárovi alebo choďte na
pohotovosť do najbližšej nemocnice:

Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 používateľov z 1 000):
27. alergické reakcie ako sú náhle ťažkosti s dýchaním, rečou a prehĺtaním,
opuch pier, tváre a hrdla, silný závrat alebo odpadnutie, svrbenie,
vystúpená kožná vyrážka.
28. ožltnutie kože a očí, nezvyčajná únava alebo horúčka, tmavé zafarbenie
moča (znaky zápalu pečene).
29. riziko krvných zrazenín spôsobené vysokou hladinou krvných doštičiek.

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú menej ako 1 používateľa
z 10 000):
30. silná hnačka, pretrvávajúca dlhý čas alebo s obsahom krvi, s bolesťou
žalúdka alebo horúčkou.
Toto môžu byť znaky závažného zápalu čreva. Váš lekár môže ukončiť Vašu
liečbu. Neužívajte lieky, ktoré znižujú pohyby čriev.
31. závažná bolesť brucha a chrbta spôsobená zápalom pankreasu.
32. zvýšená alebo znížená tvorba moča, ospalosť, zmätenosť a nevoľnosť
spôsobené zápalom obličiek.
33. závažná alebo svrbiaca kožná vyrážka, najmä ak sa prejavuje pľuzgiermi
a bolesťou v oblasti očí, úst alebo pohlavných orgánov.
34. nezvyčajné modriny alebo krvácanie spôsobené nízkym počtom krvných
doštičiek.
35. zrýchlený alebo nepravidelný tep srdca.

Závažné vedľajšie účinky s neznámou frekvenciou
36. horúčka, bolesť hrdla, častejšie sa vyskytujúce infekcie spôsobené
závažným nedostatkom bielych krviniek.
37. vyrážka, horúčka, zmeny krvi (ktoré môžu byť znakom syndrómu
precitlivenosti nazývaného DRESS- Drug Reaction with Eosinophilia and
Systemic Symptoms, lieková vyrážka s eozinofíliou a systémovými
príznakmi).

Všetky uvedené sú závažné vedľajšie účinky. Možno budete potrebovať rýchlu
lekársku starostlivosť.

Iné možné vedľajšie účinky
Oznámte Vášmu lekárovi, ak máte niektoý z nasledujúcich vedľajších účinkov:

Časté (postihujú 1 až 10 používateľa zo 100):
38. afty v ústach, zápal ústnej dutiny a jazyka, sfarbenie zubov a jazyka
39. bolesť hlavy
40. zmeny vnímania vône a chute (napríklad kovová alebo horká chuť)
41. bolesť brucha, pocit choroby alebo nevoľnosť, hnačka, porucha trávenia
42. abnormálne výsledky funkcie obličiek
43. ťažkosti so spánkom
44. abnormálne výsledky funkcie pečene
45. vyrážka
46. nadmerné potenie

Menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1 000):
47. nízky počet bielych krviniek
48. poruchy pečene, zvýšenie hladín pečeňových enzýmov v krvi
49. bolesť svalov a kĺbov
50. kvasinkové infekcie (kandidóza)
51. infekcie, napr. infekcie pošvy
52. strata alebo zníženie chuti do jedla
53. úzkosť, nervozita, jačanie
54. závrat, triaška, pocit točenia sa
55. porucha sluchu, zvonenie v ušiach (tinitus)
56. zrýchlený tep srdca
57. zápal výstelky žalúdka, zápcha, vetry, sucho v ústach, grganie
58. svrbenie, žihľavka, červená vystúpená vyrážka
59. svalové kŕče
60. horúčka, slabosť

Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000):
61. zlé sny, zmätenosť, porucha orientácie, videnie, cítenie alebo počutie
vecí, ktoré neexistujú, strata kontaktu s realitou, pocit straty
osobnosti
62. závrat, kŕče, mravčenie a znecitlivenie kože
63. ťažkosti so sluchom
64. zlyhanie pečene
65. zlyhanie obličiek
66. nízka hladina cukru v krvi, najmä po užití antidiabetík a inzulínu
v tom istom čase

Neznáma frekvencia
67. niektoré bakteriálne infekcie kože a podkožných tkanív
68. porucha čuchu, strata čuchu alebo vnímania chute
69. hluchota
70. akné
71. depresia
72. bolesť alebo slabosť svalov
73. abnormálne zafarbenie moča

Ak sa u Vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára
alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú
uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov.


5. Ako uchovávať Lekoklar 125 mg/5 ml

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke
a fľaši po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom
mesiaci.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.
Po rekonštitúcii: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

Suspenzia sa musí použiť do 14 dní po príprave.

Nevyhadzujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek
vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.



6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Lekoklar 125 mg/5 ml obsahuje

74. Liečivo je klaritromycín.
75. Ďalšie zložky sú: poloxamér 188, povidón K 30, hypromelóza, makrogol
6000, oxid titaničitý (E171), kopolymér kyseliny metakrylovej
a etylakrylátu 1:1, trietylcitrát, glycerolmonostearát, polysorbát 80,
sacharóza, maltodextrín, káliumsorbát, koloidný bezvodý oxid kremičitý,
xantánová guma, ovocná punčová aróma (prírodné a umelé aromatické látky
ako je maltodextrín, modifikovaný škrob a maltol).

Ako vyzerá Lekoklar 125 mg/5 ml a obsah balenia
60 ml, 120 ml a 240 ml bieleho alebo béžového granulátu v HDPE fľašiach
s detským bezpečnostným polypropylénovým skrutkovacím uzáverom
a polyetylénovou/polypropylénovou odmernou striekačkou (5 ml) do úst
s označením 2,5 ml, 3,75 ml a 5 ml.

Veľkosti balenia:
1 fľaša obsahuje 34,1g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 50 ml
suspenzie na použitie (požadované množstvo vody: 29,5 ml) alebo
41,0 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 60 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 35,4 ml) alebo
54,6 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 80 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 47,2 ml) alebo
68,3 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 100 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 59,0 ml) alebo
81,9 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 120 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 70,8 ml).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko

Výrobca
Lek Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57, 1526 Ľubľana, Slovinsko

Salutas Pharma GmbH
Otto-von-Guericke-Alle 1, 39179 Barleben, Nemecko

S.C. Sandoz, S.R.L.
Str. Livezeni nr. 7A, 540472 Targu-Mures, Rumunsko

Lek S.A.
ul. Domaniewska 50 C, 02-672 Varšava, Poľsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:
Belgicko: Clarithrosandoz 125 mg / 5 ml, granulaat voor orale
suspensie
Bulharsko: Lekoklar
Estónsko: Lekoklar
Grécko: Clarithromycin/Sandoz
Taliansko: Claritromicina Sandoz GmbH
Litva: Lekoklar 125 mg/5 ml granul?s geriamajai suspensijai
Holandsko: Claritromycine Sandoz 125 mg/5 ml, granulaat voor orale
suspensie
Poľsko: Lekoklar
Rumunsko: Lekoklar 125 mg/5 ml, granule pentru suspensie orală
Slovenská republika: LEKOKLAR 125 mg/5 ml granulát na perorálnu suspenziu

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 11/2011.

----------------------------------------------------------------------------
-----------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:
Na prípravu suspenzie naplňte fľašu nasledovným množstvom vody:
• Pre 50 ml fľašu pridajte 29,5 ml vody
• Pre 60 ml fľašu pridajte 35,4 ml vody
• Pre 80 ml fľašu pridajte 47,2 ml vody
• Pre 100 ml fľašu pridajte 59,0 ml vody
• Pre 120 ml fľašu pridajte 70,8 ml vody

Fľašu dobre pretrepte čo najskôr ako ju naplníte vodou.Výsledkom
rekonštitúcie lieku s vodou je biela až béžová suspenzia.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č. 2010/04219


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

LEKOKLAR 125 mg/5 ml granulát na perorálnu suspenziu


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Po rekonštitúcii 1 ml perorálnej suspenzie obsahuje 25 mg klaritromycínu, 5
ml perorálnej suspenzie obsahuje 125 mg klaritromycínu.

Liek obsahuje 2,4 g sacharózy v 5 ml pripravenej suspenzie.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Granulát na perorálnu suspenziu

Biely až béžový granulát.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Lekoklar 125 mg/5 ml granulát na perorálnu suspenziu je indikovaný
u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov na
liečbu nasledujúcich akútnych a chronických infekcií spôsobených
mikroorganizmami, ktoré sú citlivé na klaritromycín.

- infekcie horných dýchacích ciest ako je tonzilitída/faryngitída ako
alternatívna možnosť, ak použitie beta-laktámových antibiotík nie je
vhodné
- akútna otitis media u detí
- infekcie dolného respiračného traktu ako je pneumónia získaná v
komunite
- sinusitída a akútna exacerbácia chronickej bronchitídy u dospelých
a dospievajúcich starších ako 12 rokov
- infekcie kože a mäkkých tkanív s miernym až stredne závažným
priebehom

V kombinácii s vhodným antibakteriálnym režimom liečby a vhodným liečivom
na liečbu vredov na eradikáciu /Helicobacter pylori/ u dospelých pacientov
s vredmi spojenými s /H. pylori./ Pozri časť 4.2.

Do úvahy sa musia vziať oficiálne odporúčania o vhodnom používaní
antibakteriálnych liekov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie Lekoklaru 125 mg/5 ml závisí od klinického stavu pacienta a musí
ho vždy stanoviť lekár.

/Dospelí a dospievajúci/
Bežné dávkovanie: Zvyčajná dávka je 250 mg dvakrát denne.
Liečba vysokými dávkami (závažné infekcie): Zvyčajná dávka sa pri závažných
infekciách môže zvýšiť na 500 mg dvakrát denne.

/Eliminácia Helicobacter pylori u dospelých/
U pacientov s gastroduodenálnymi vredmi vyvolaných infekciou /H. pylori/ sa
klaritromycín ako súčasť trojitej terapie prvej línie podáva v dávke 500 mg
dvakrát denne. Majú sa vziať do úvahy národné odporúčania na eradikáciu
/Helicobacet pylori/.

/Dávkovanie pri poškodení funkcie obličiek/
Maximálne odporúčané dávky sa majú znížiť úmerne k poškodeniu obličiek.
Ak je klírens kreatinínu menší ako 30 ml/min, dávka sa má znížiť o polovicu
na 250 mg denne alebo 250 mg dvakrát denne v prípade veľmi závažných
infekcií. U týchto pacientov nemá liečba presiahnuť 14 dní.

/Deti vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov/
Odporúčaná dávka je 7,5 mg/kg dvakrát denne.

Telesná hmotnosť Vek Dávka

8-11 kg 1-2 roky 2,5 ml dvakrát denne
12-19 kg 2-4 roky 5,0 ml dvakrát denne
20-29 kg 4-8 rokov 7,5 ml dvakrát denne
30-40 kg 8-12 rokov 10,0 ml dvakrát denne

Deťom s telesnou hmotnosťou nižšou ako 8 kg sa má podávať liečba
v závislosti od ich telesnej hmotnosti.
Klinické štúdie boli vykonané s použitím pediatrickej suspenzie u detí vo
veku od 6 mesiacov do 12 rokov. Preto deti mladšie ako 12 rokov majú užívať
pediatrickú suspenziu klaritromycínu (granulát na perorálnu susupenziu).
K dispozícii sú obmedzené skúsenosti s liečbou detí mladších ako 6
mesiacov.
Pre indikáciu pneumónia získaná v komunite účinok u detí mladších ako 3
roky nie je preukázaný.
Pri poškodení obličiek, predovšetkým ak je klírens kreatinínu < 30 ml/min,
sa musí dávka znížiť na polovicu, t.j. 7,5 mg/kg raz denne a dĺžka liečby
nemá presiahnuť 14 dní.

/Dĺžka liečby/
Dĺžka liečby Lekoklarom 125 mg/5 ml závisí od klinického stavu pacienta.
Dĺžku liečby musí vždy určiť lekár.
- Zvyčajná dĺžka liečby u detí do 12 rokov je 5 až 10 dní.
- Zvyčajná dĺžka liečby u dospelých a dospievajúcich je 6 až 14 dní.
- V liečbe sa musí pokračovať najmenej 2 dni po vymiznutí príznakov.
- Pri infekciách spôsobených /Streptococcus pyogenes/ (betahemolytický
streptokok) má dĺžka liečby trvať najmenej 10 dní.
- Kombinovaná liečba pri eradikácii infekcie /H. pylori/, napr.
klaritromycín 500 mg dvakrát denne v kombinácii s amoxicilínom 1000 mg
dvakrát denne a s omeprazolom 20 mg dvakrát denne má pokračovať počas
7 dní.

/Spôsob podávania/
Pred podaním sa granulát musí rekonštituovať s vodou, pozri časť 6.6. Na
podanie po rekonštitúcii sa používa PE/PP perorálna odmerná striekačka
alebo PP odmerná lyžica.

Granulát na perorálnu suspenziu môže spôsobiť horkú chuť, ak ostane
v ústach. Tomuto sa dá zabrániť požitím jedla alebo vypitím nejakého nápoja
ihneď po užití suspenzie.

Klaritromycín sa môže podávať nezávisle od príjmu potravy. Potrava nemá
vplyv na mieru bologickej dostupnosti. Potrava len mierne predĺži začiatok
absorpcie klaritromycínu.
4.3 Kontraindikácie

Lekoklar 125 mg/5 ml sa nesmie používať u pacientov s precitlivenosťou na
liečivo, ostatné makrolidové antibiotiká alebo na ktorúkoľvek z pomocných
látok uvedených v časti 6.1.

Súbežné podávanie klaritromycínu a ergotamínu alebo dihydroergotamínu je
kontraindikované, pretože môže viesť k ergotovej toxicite.

Súbežné podávanie klaritromycínu a akéhokoľvek z nasledujúcich liečiv je
kontraindikované: astemizol, cisaprid, pimozid a terfenadín. Môže viesť
k predĺženiu QT intervalu a arytmiám srdca, vrátane ventrikulárnej
tachykardie, ventrikulárnej fibrilácie a /torsade de pointes/ (pozri časť
4.5).
Lekoklar 125 mg/5 ml sa nesmie podávať pacientom s hypokaliémiou (riziko
predĺženia QT intervalu, pozri časť 4.4).

Klaritromycín nesmú užívať pacienti s anamnézou predĺženia QT intervalu
alebo ventrikulárnej srdcovej arytmie vrátane /torsade de pointes/ (pozri
časti 4.4 a 4.5).

Klaritromycín sa nesmie užívať súbežne s inhibítormi HMG-CoA reduktázy
(statíny), lovastatínom alebo simvastatínom, z dôvodu rizika rabdomyolýzy.
Počas liečby klaritromycínom sa má liečba týmito liekmi vysadiť (pozri časť
4.4).

Klaritromycín nesmú užívať pacienti, ktorí trpia závažným zlyhávaním pečene
v kombinácii s poškodením funkcie obličiek.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Lekári nesmú predpísať klaritromycín gravidným ženám bez toho, aby
starostlivo zvážili prínosy oproti riziku, a to najmä počas prvých troch
mesiacov gravidity (pozri časť 4.6).

V prípade závažných akútnych rekcií precitlivenosti ako je anafylaxia,
Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza sa má liečba
klaritromycínom okamžite prerušiť a bezodkladne sa má začať vhodná liečba.

Klaritromycín sa vylučuje hlavne pečeňou. Preto je pri podávaní
klaritromycínu pacientom s poškodenou funkciou pečene nutná opatrnosť.

Zaznamenali sa prípady zlyhania pečene s fatálnymi následkami (pozri časť
4.8). Niektorí pacienti mohli mať ochorenie pečene alebo mohli užívať iné
hepatotoxické lieky. Pacientom je potrebné odporučiť, aby ukončili liečbu
a kontaktovali svojho lekára, ak sa objavia znaky a príznaky ochorenia
pečene ako je anorexia, žltačka, tmavý moč, pruritus alebo bolestivé
brucho.

Pri poškodení renálnej funkcie má byť dávkovanie klaritromycínu vhodne
znížené podľa stupňa poškodenia (pozri časť 4.2). U starších pacientov sa
musí uvažovať o možnosti poruchy obličiek. U pacientov so závažnou
insuficienciou obličiek je nutná opatrnosť

Liečba infekcie /H. pylori/ klaritromycínom môže spôsobiť selekciu
rezistentných mikroorganizmov.

Pacienti, ktorí sú precitlivení na linkomycín alebo klindamycín môžu byť
tiež precitlivení na klaritromycín. Preto sa pri predpisovaní
klaritromycínu týmto pacientom vyžaduje opatrnosť.

Pozornosť je potrebné venovať aj možnosti skríženej rezistencie medzi
klaritromycínom a inými makrolidovými antibiotikami, ako aj linkomycínom a
klindamycínom.

Dlhodobé alebo opakované užívanie klaritromycínu môže viesť
k superinfekciám vyvolaným necitlivými baktériami alebo plesňami. Ak dôjde
k superinfekcii, liečba klaritromycínom sa musí ukončiť a má sa začať
vhodná liečba.

Pseudomembranózna kolitída sa hlásila pri užívaní takmer všetkých
antibiotík, vrátane makrolidov, s rôznym stupňom závažnosti od miernej až
po život ohrozujúcu. Hnačka spojená s /Clostridium difficile/ (CDAD) sa
hlásila pri užívaní takmer všetkých antibiotík, vrátane klaritromycínu,
s rôznym stupňom závažnosti od miernej hnačky až po smrteľnú kolitídu.
Liečba antibakteriálnymi liekmi mení fyziologickú mikroflóru v hrubom
čreve, čo môže viesť k nadmernému rastu baktérie /C. difficile/. Hnačka
spojená s /C. difficile/ sa musí zvážiť u všetkých pacientov, u ktorých sa po
užívaní antibiotík vyskytne hnačka. Dôkladná anamnéza je nevyhnutná,
nakoľko výskyt hnačky spojenej s /C. difficile/ sa hlásil v priebehu dvoch
mesiacov po podávaní antibakteriálnych liekov. Vysadenie liečby
klaritromycínom sa má preto zvážiť bez ohľadu na indikáciu. Majú sa vykonať
mikrobiologické testy a začať primeraná liečba. Je potrebné sa vyhnúť
podávaniu liekov, ktoré inhibujú peristaltiku.

Vzhľadom na riziko predĺženia QT intervalu majú pacienti s koronárnou
chorobou artérií, závažnou insuficienciou srdca, nekompenzovanou
hypokaliémiou a/alebo hypomagneziémiou, bradykardiou (< 50 tepov za minútu)
alebo pri podávaní s inými liečivami spojenými s predĺžením QT intervalu
užívať klaritromycín s opatrnosťou (pozri časť 4.5). Klaritromycín nesmú
užívať pacienti s vrodeným alebo preukázaným získaným predĺžením QT
intervalu alebo anamnézou ventrikulárnej arytmie (pozri časť 4.3).
Pri súbežnom použití klaritromycínu a kolchicínu sa v rámci
postmarketingového obdobia hlásila toxicita kolchicínu a to najmä
u starších pacientov. Niektoré z týchto prípadov sa vyskytli u pacientov
s insuficienciou obličiek. U týchto pacientov sa niekoľko prípadov skončilo
smrťou (pozri časť 4.5). Ak je súbežné podávanie kolchicínu
a klaritromycínu nevyhnutné, pacientov je potrebné sledovať kvôli klinickým
prejavom toxicity kolchicínu.

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a triazolobenzodiazepínov ako je
triazolam a midazolam, sa odporúča opatrnosť (pozri časť 4.5).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu s inými ototoxickými liekmi, najmä
aminoglykozidmi, sa odporúča opatrnosť. Počas liečby a po liečbe sa má
monitorovať funkcia sluchu a vestibulárneho aparátu.

Klaritromycín sa má používať s opatrnosťou, keď je indikovaný u pacientov
liečených induktorom CYP3A4 (pozri časť 4.5).

Klaritromycín je inhibítor CYP3A4 a jeho súbežné užívanie s inými liekmi,
ktoré sú metabolizované vo veľkej miere týmto enzýmom, musí byť obmedzené
len na prípady, ktoré sú jasne indikované (pozri časť 4.5).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy: Súbežné užívanie klaritromycínu
s lovastatínom alebo simvastatínom je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Podobne ako iné makrolidy, klaritromycín zvyšoval koncentrácie inhibítorov
HMG-CoA reduktázy (pozri časť 4.5). Zriedkavo sa pri súbežnom podávaní
týchto liečiv hlásili prípady rabdomyolýzy. Pacienti majú byť sledovaní
kvôli znakom a príznakom myopatie. Pri súbežnom podávaní atorvastatínu
alebo rosuvastatínu s klaritromycínom sa zriedkavo hlásili prípady
rabdomyolýzy. Pri podávaní s klaritromycínom sa má atorvastatín alebo
rosuvastatín podávať v najnižších možných dávkach. Má sa zvážiť úprava
dávky statínu alebo použitie statínu, ktoré nie je závislé od metabolizmu
sprostredkovaného CYP3A (napr. fluvastatín alebo pravasatín).

Perorálne hypoglykemiká/inzulín: Súbežné užívanie klaritromycínu
a perorálnych hypoglykemík a/alebo inzulínu môže spôsobiť výraznú
hypoglykémiu. Pri podávaní istých hypoglykemík, ako je nateglinid,
pioglitazón, repaglinid a roziglitazón, môže dôjsť k inhibícii enzýmu CYP3A
spôsobenej klaritromycínom a pri súbežnom podávaní môže dôjsť
k hypoglykémii. Odporúča sa dôkladné sledovanie glukózy.

Perorálne antikoagulanciá: Pri súbežnom podávaní klaritromycínu
s warfarínom existuje riziko závažnej hemorágie a výrazného zvýšenia INR
(International Normalized Ratio) a protrombínového času (pozri časť 4.5).
Pokiaľ pacienti súbežne užívajú klaritromycín a perorálne antikoagulanciá,
INR a protrombínový čas sa má často sledovať.

Môže dôjsť k zhoršeniu symptómov myasthenia gravis.

Pneumónia: Vzhľadom na vyskytujúcu sa rezistenciu baktérie /Streptococcus/
/pneumoniae/ na makrolidy je pri predpisovaní klaritromycínu pacientom
s pneumóniou získanou v komunite dôležité, aby sa vykonalo testovanie
citlivosti. U pacientov s pneumóniou získanou v nemocničnom prostredí sa má
klaritromycín používať v kombinácii s ďalšími vhodnými antibiotikami.

Mierne až stredne závažné infekcie kože a mäkkých tkanív: Tieto infekcie sú
najčastejšie spôsobené baktériami /Staphylococcus aureus/ a /Streptococcus/
/pyogenes/, ktoré môžu byť rezistentné na makrolidy. Preto je potrebné
vykonať testovanie citlivosti. V prípade, že sa nemôžu použiť betalaktámové
antibiotiká (napr. alergia), liekom prvej voľby môžu byť iné antibiotiká,
ako je klindamycín. V súčasnej dobe sa uvažuje, že makrolidy zohrávajú
úlohu len pri niektorých infekciách kože a mäkkých tkanív, ako sú tie,
ktoré sú spôsobené baktériou /Corynebacterium minutissimum/ (erytrazma), acne
vulgaris a eryzipel a v prípadoch, kedy sa nedá použiť liečba penicilínom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Užívanie nasledujúcich liečiv je prísne kontraindikované kvôli možnému
vzniku závažných liekových interakcií:

Cisaprid, pimozid, astemizol a terfenadín
U pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín s cisapridom sa zaznamenali
zvýšené hladiny cisapridu. Môže to viesť k predĺženiu QT intervalu
a srdcovým arytmiám vrátane ventrikulárnej tachykardie, ventrikulárnej
fibrilácie a /torsades de pointes/. Podobné účinky boli pozorované
u pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín s pimozidom (pozri časť 4.3).

Zaznamenalo sa, že makrolidy ovplyvňujú metabolizmus terfenadínu, čo vedie
k zvýšeniu hladín terfenadínu. Ojedinele sa to spájalo s výskytom srdcových
arytmií, ako je predĺženie QT intervalu, ventrikulárnej tachykardie,
ventrikulárnej fibrilácie a /torsades de pointes/ (pozri časť 4.3). V jednej
štúdii so 14 zdravými dobrovoľníkmi viedlo súbežné podávanie klaritromycínu
s terfenadínom k dvoj až trojnásobnému nárastu sérových hladín kyslého
metabolitu terfenadínu a k predĺženiu QT intervalu, čo nemalo za následok
žiadny klinicky zistiteľný účinok. Podobné účinky sa pozorovali pri
súbežnom podávaní astemizolu s inými makrolidmi.

Ergotamín/dihydroergotamín
Postmarketingové hlásenia naznačujú, že súbežné podávanie klaritromycínu
s ergotamínom alebo dihydroergotamínom sa spájalo s akútnou ergotovou
toxicitou charakterizovanou vazospazmom a ischémiou končatín a iných tkanív
vrátane centrálneho nervového systému. Súbežné podávanie klaritromycínu
a týchto liečiv je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy
Súbežné užívanie klaritromycínu s lovastatínom alebo simvastatínom je
kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Účinky iných liečiv na klaritromycín

Klaritromycín je inhibítor metabolického enzýmu CYP3A4 a transportného
proteínu P-glykoproteínu.
Stupeň inhibície rôznymi CYP3A4 substrátmi je ťažké vopred určiť. Preto sa
klaritromycín nemá užívať počas liečby inými liekmi, ktoré sú substrátmi
CYP3A4, pokiaľ nie sú plazmatické hladiny, terapeutický účinok alebo
nežiaduce reakcie substrátu CYP3A4 starostlivo monitorované. Môže byť
potrebné znížiť dávku liekov, ktoré sú substrátmi CYP3A4, ak sa podávajú
súbežne s klaritromycínom. Druhou možnosťou je ukončenie liečby týmito
liekmi počas liečby klaritromycínom.

Klaritromycín je metabolizovaný enzýmom CYP3A4. Preto silné inhibítory
tohto enzýmu môžu inhibovať metabolizmus klaritromycínu, čo môže viesť
k zvýšeným koncentráciám klaritromycínu v plazme.

Lieky, ktoré sú induktormi CYP3A (napr. rifampicín, fenytoín, karbamazepín,
fenobarbital, ľubovník bodkovaný), môžu indukovať metabolizmus
klaritromycínu. Výsledkom môže byť zníženie plazmatických hladín na sub-
terapeutické úrovne klaritromycínu, čo vedie k zníženiu účinnosti lieku. Ak
je klaritromycín jasne indikovaný, môže byť potrebné zvýšenie dávky
klaritromycínu a starostlivé sledovanie jeho účinnosti a bezpečnosti. Okrem
toho môže byť potrebné ďalšie sledovanie plazmatických hladín induktora
CYP3A4, lebo neskôr môžu byť tieto hladiny zvýšené vzhľadom k inhibícii
CYP3A4 klaritromycínom (pozri tiež príslušný súhrn charakteristických
vlastností lieku pre podávaný CYP3A4 induktor). Súbežné podávanie
rifabutínu a klaritromycínu spôsobilo zvýšenie sérovej hladiny rifabutínu a
zníženie hladiny klaritromycínu a zvýšilo sa riziko uveitídy.

O nasledujúcich liečivách je známe alebo existuje podozrenie, že ovplyvňujú
koncentrácie cirkulujúceho klaritromycínu; môže byť potrebná úprava
dávkovania klaritromycínu alebo zváženie alternatívnej liečby.

Efavirenz, nevirapín, rifampicín, rifabutín a rifapentín
Silné induktory metabolického systému cytochrómu P450, ako je efavirenz,
nevirapín, rifampicín, rifabutín a rifapentín, môžu zvýšiť metabolizmus
klaritromycínu a tak znížiť plazmatické hladiny klaritromycínu, zatiaľ čo
plazmatické hladiny 14-OH-klaritromycínu, metabolitu, ktorý je tiež
mikrobiologicky aktívny, sa zvýšia. Keďže mikrobiologický účinok
klaritromycínu a 14-OH-klaritromycínu je rozdielny pre rôzne druhy
baktérií, počas súbežného podávania klaritromycínu a induktorov enzýmu môže
byť zamýšľaný terapeutický účinok oslabený.

Flukonazol
Súbežné podávanie flukonazolu v dávke 200 mg denne a klaritromycínu v dávke
500 mg dvakrát denne 21 zdravým dobrovoľníkom viedlo k zvýšeniu priemerných
minimálnych koncentrácií klaritromycínu v rovnovážnom stave (Cmin) o 33 %
a plochy pod krivkou (AUC) o 18 %. Súbežné podávanie flukonazolu výrazne
neovplyvnilo rovnovážne koncentrácie aktívneho metabolitu 14-OH-
klaritromycínu. Nie je potrebná úprava dávky klaritromycínu.

Ritonavir
Bolo preukázané, že súbežné podávanie ritonaviru (200 mg trikrát denne)
a klaritromycínu (500 mg dvakrát denne) viedlo k inhibícii metabolizmu
klaritromycínu, pričom Cmax klaritromycínu sa zvýšilo o 31%, Cmin o 182 %
a AUC o 77%. Tvorba aktívneho hydroxymetabolitu 14-OH bola takmer úplne
inhibovaná. Všeobecne u pacientov s normálnou funkciou obličiek nie je
pravdepodobné vyžiadať si úpravu dávky, ale denná dávka klaritromycínu nemá
prekročiť 1 g. U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má zvážiť
zníženie dávky. U pacientov s klírensom kreatinínu 30 až 60 ml/min sa má
dávka klaritromycínu znížiť o 50% a s klírensom kreatinínu < 30 ml/min sa
má dávka klaritromycínu znížiť o 75%.

Podobná úprava dávkovania sa má zvážiť u pacientov so zníženou funkciou
obličiek, keď sa ritonavir používa na zlepšenie farmakokinetiky s inými
inhibítormi HIV proteázy vrátane atazanaviru a sachinaviru (pozri časť
uvedenú nižšie, „Obojsmerné liekové interakcie“).


Interakcie pri eradikačnej liečbe /H.pylori/
Hoci plazmatické koncentrácie klaritromycínu a omeprazolu sa môžu zvýšiť
pri ich súbežnom podávaní, nie je potrebná úprava dávkovania. Pri
odporúčaných dávkach nedochádza ku klinicky významnej interakcii medzi
klaritromycínom a lansoprazolom. Zvýšené plazmatické koncentrácie
klaritromycínu sa môžu tiež objaviť, ak sa podáva súbežne s antacidami
alebo ranitidínom. Nie je potrebná úprava dávkovania. Nedochádza
k farmakokinetickým interakciám s antibiotikami, ktoré sa používajú na
eradikačnú liečbu /H.pylori/.

Účinok klaritromycínu na iné liečivá

Interakcie založené na CYP3A
Súbežné podávanie klaritromycínu, o ktorom je známe, že inhibuje CYP3A,
s liečivami metabolizovanými prevažne prostredníctvom CYP3A, sa môže spájať
so zvýšením koncentrácií liečiv, čo môže zvýšiť alebo predĺžiť terapeutické
účinky, ako aj nežiaduce účinky súbežne podávaného liečiva. Klaritromycín
sa má u pacientov liečených inými liečivami, o ktorých je známe, že sú
substrátmi enzýmu CYP3A, používať opatrne, najmä ak má substrát CYP3A úzky
bezpečnostný profil (napr. karbamazepín) a/alebo, ak je substrát týmto
enzýmom značne metabolizovaný.

Môže byť potrebné zvážiť úpravu dávkovania a ak je to možné, treba
u pacientov súbežne liečených klaritromycínom pozorne sledovať sérové
koncentrácie liečiv metabolizovaných prevažne prostredníctvom enzýmu CYP3A.

O nasledujúcich liečivách alebo skupinách liečiv je známe alebo existuje
podozrenie, že sú metabolizované rovnakým izoenzýmom CYP3A: alprazolam,
astemizol, karbamazepín, cilostazol, cisaprid, cyklosporín, dizopyramid,
ergotové alkaloidy, lovastatín, metylprednizolón, midazolam, omeprazol,
perorálne antikoagulanciá (napr. warfarín), pimozid, chinidín, rifabutín,
sildenafil, simvastatín, sirolimus, takrolimus, terfenadín, triazolam a
vinblastín. Podobný mechanizmus interakcií, na ktorom sa zúčastňujú iné
izoenzýmy systému cytochrómu P450, sa uplatňuje u fenytoínu, teofylínu a
valproátu.

Antiarytmiká
U pacientov, u ktorých sa klaritromycín súbežne podával s chinidínom alebo
dyzopyramidom sa hlásili prípady /torsades de pointes/. Týmto kombináciám sa
preto treba vyhnúť alebo sa majú starostlivo sledovať plazmatické hladiny
chinidínu alebo dyzopyramidu, aby bolo možné upraviť dávku. Počas súbežného
podávania klaritromycínu s týmito liečivami sa má sledovať
elektrokardiogram z dôvodu predĺženia QT intervalu. Ak sa klaritromycín
podáva pacientom, ktorí užívajú iné lieky, ktoré môžu predĺžiť QT interval,
je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.4).

Cyklosporín, takrolimus a sirolimus
Súbežné podávanie perorálneho klaritromycínu a cyklosporínu alebo takrolimu
viedlo k viac ako 2-násobnému zvýšeniu Cmin hladín cyklosporínu
a takrolimu. Podobné účinky sa očakávajú aj pre sirolimus. Na začiatku
liečby klaritromycínom u pacientov, ktorí už užívajú niektorý z týchto
imunosupresívnych liečiv, plazmatické hladiny cyklosporíu, takrolimu alebo
sirolimu sa musia podrobne sledovať a ich dávky sa v prípade potreby musia
znížiť. Ak sa u týchto pacientov podávanie klaritromycínu ukončí, podrobné
sledovanie plazmatických hladín cyklosporínu, takrolimu alebo sirolimu je
opäť potrebné na úpravu dávky.

Warfarín
Užívanie klaritromycínu u pacientov užívajúcich warfarín môže viesť
k zosilneniu účinkov warfarínu. U týchto pacientov sa má častejšie sledovať
protrombínový čas (pozri časť 4.4 a 4.8).

Omeprazol
Zdravým dospelým jedincom bol podávaný klaritromycín (500 mg každých
8 hodín) v kombinácii s omeprazolom (40 mg denne). Pri súbežnom podávaní
klaritromycínu boli plazmatické koncentrácie omeprazolu v rovnovážnom stave
zvýšené (Cmax o 30 %, AUC0-24 o 89 % a t1/2 o 34 %). Priemerné hodnoty pH
v žalúdku počas 24 hodín boli pri podávaní samotného omeprazolu 5,2 a pri
súbežnom podávaní omeprazolu s klaritromycínom 5,7.

Sildenafil, tadalafil a vardenafil
Každý z týchto inhibítorov fosfodiesterázy je metabolizovaný, aspoň
čiastočne, prostredníctvom CYP3A a CYP3A môže byť súbežným podávaním
klaritromycínu inhibovaný. Súbežné podávanie klaritromycínu
so sildenafilom, tadalafilom alebo vardenafilom pravdepodobne spôsobuje
zvýšenie expozície inhibítora fosfodiesterázy. Pri súbežnom podávaní s
klaritromycínom treba zvážiť zníženie dávok sildenafilu, tadalafilu
a vardenafilu.

Teofylín, karbamazepín
Výsledky klinických štúdií preukázali mierne, ale štatisticky významné
(p? 0,05) zvýšenie cirkulujúcich hladín teofylínu alebo karbamazepínu, ak
sa niektoré z týchto liečiv podávalo súbežne s klaritromycínom. Môže byť
potrebné zvážiť zníženie dávky.

Tolterodín
Primárna cesta metabolizmu tolterodínu je sprostredkovaná izoformou 2D6
cytochrómu P450 (CYP2D6). Avšak u podskupiny populácie, ktorej chýba
CYP2D6, bol zistený metabolizmus cestou CYP3A. U tejto podskupiny populácie
vedie inhibícia CYP3A k významne vyšším sérovým koncentráciám tolterodínu.
Zníženie dávkovania tolterodínu môže byť potrebné v prítomnosti inhibítorov
CYP3A, ako je klaritromycín v populácii slabých CYP2D6 metabolizérov.

Triazolbenzodiazepíny (napr. alprazolam, midazolam, triazolam)
Pri súbežnom podávaní midazolamu a klaritromycínu vo forme tabliet (250 mg
dvakrát denne) sa hodnota AUC midazolamu zvýšila 2,7-násobne po
intravenóznom podaní midazolamu a 7-násobne po jeho perorálnom podaní.
Súbežnému podávaniu midazolamu a klaritromycínu vo forme tabliet je nutné
sa vyhnúť. Pri intravenóznom podávaní midazolamu a klaritromycínu musí byť
pacient starostlivo sledovaný, aby bolo možné upraviť dávkovanie. Rovnaké
opatrenia majú platiť aj pre iné benzodiazepíny, ktoré sú metabolizované
prostredníctvom CYP3A4, najmä triazolam, ale aj alprazolam. Pre
benzodiazepíny, ktoré nie sú metabolizované prostredníctvom CYP3A4
(temazepam, nitrazepam, lorazepam) je interakcia s klaritromycínom
nepravdepodobná.
Po uvedení lieku na trh sa pri súbežnom užívaní klaritromycínu a triazolamu
hlásili liekové interakcie a účinky na centrálny nervový systém (CNS)
(napr. somnolencia a zmätenosť). Odporúča sa sledovanie pacienta kvôli
zvýšeným farmakologickým účinkom na CNS.

Iné liekové interakcie


Kolchicín

Kolchicín je substrátom pre CYP3A aj pre efluxový transportér P-
glykoproteín (Pgp). Klaritromycín a iné makrolidy sú známe inhibítory CYP3A
a Pgp. Ak sa klaritromycín a kolchicín podávajú súbežne, inhibícia Pgp
a/alebo CYP3A klaritromycínom môže viesť k zvýšenej expozícii kolchicínu.
Pacientov je potrebné sledovať kvôli klinickým prejavom toxicity kolchicínu
(pozri časť 4.4).

Digoxín a iné liečivá transportované P-glykoproteínom
Klaritromycín je silný inhibítor transportného proteínu P-glykoproteínu
(Pgp). Toto môže vyvolať zvýšenie plazmatických koncentrácií liečiv, ktoré
sú transportované týmto transportérom a môže tiež zvýšiť distribúciu týchto
liečiv do orgánov, ktorým slúži PgP ako distribučná bariéra, napr. CNS.
Koncentrácia substrátu PgP digoxínu sa môže pri súbežnom užívaní
s klaritromycínom zvýšiť. V postmarketingovom sledovaní boli hlásené
zvýšené sérové koncentrácie digoxínu u pacientov, ktorí užívali
klaritromycín súbežne s digoxínom. U niektorých pacientov sa prejavili
klinické znaky zodpovedajúce toxicite digoxínu, vrátane potencionálne
fatálnych arytmií. Sérové koncentrácie digoxínu sa majú starostlivo
sledovať, pokiaľ pacienti užívajú digoxín súbežne s klaritromycínom.



Zidovudín
Súbežné perorálne podávanie tabliet klaritromycínu a zidovudínu dospelým
pacientom s HIV infekciou môže spôsobiť zníženie koncentrácií zidovudínu
v rovnovážnom stave. Nakoľko sa zdá, že klaritromycín interferuje
s absorpciou súbežne podávaného perorálneho zidovudínu, tejto interakcii sa
dá do značnej miery vyhnúť rozložením dávok klaritromycínu a zidovudínu
tak, aby sa medzi jednotlivými podaniami dodržal 4-hodinový interval. Táto
interakcia sa zrejme nevyskytuje u pediatrických pacientov s HIV infekciou,
ktorí užívajú suspenziu klaritromycínu spolu so zidovudínom alebo
dideoxyinozínom. Táto interakcia je nepravdepodobná, keď sa klaritromycín
podáva intravenóznou infúziou.

Fenytoín a valproát
Vyskytli sa spontánne alebo publikované hlásenia interakcií CYP3A
inhibítorov, vrátane klaritromycínu, s liečivami, u ktorých sa
nepredpokladá metabolizmus prostredníctvom CYP3A (napr. fenytoín
a valproát). Ak sa tieto liečivá podávajú súbežne s klaritromycínom,
odporúča sa stanovenie sérových hladín. Zaznamenali sa zvýšené sérové
hladiny.

Obojsmerné liekové interakcie

Atazanavir
Klaritromycín aj atazanavir sú substrátmi a inhibítormi CYP3A a existuje
dôkaz o obojsmernej liekovej interakcii. Súbežné podávanie klaritromycínu
(500 mg dvakrát denne) s atazanavirom (400 mg jedenkrát denne) viedlo k 2-
násobnému zvýšeniu expozície klaritromycínu a 70 % zníženiu expozície 14-OH-
klaritromycínu s 28 % zvýšením hodnoty AUC atazanaviru. Kvôli širokému
terapeutickému oknu klaritromycínu nie je u pacientov s normálnou funkciou
obličiek potrebné zníženie dávok. U pacientov so stredne závažným
poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 až 60 ml/min) sa majú
dávky klaritromycínu znížiť o 50 %. U pacientov s klírensom kreatinínu
< 30 ml/min sa má dávka klaritromycínu znížiť o 75 % s použitím vhodnej
liekovej formy klaritromycínu. Dávky klaritromycínu vyššie ako 1000 mg
denne sa nemajú podávať s inhibítormi proteázy.

Itrakonazol
Klaritromycín aj itrakonazol sú substrátmi a inhibítormi CYP3A, čo vedie k
obojsmernej liekovej interakcii. Klaritromycín môže zvyšovať plazmatické
hladiny itrakonazolu, kým itrakonazol môže zvyšovať plazmatické hladiny
klaritromycínu. Pacientov, ktorí súbežne užívajú itrakonazol
a klaritromycín, je potrebné starostlivo sledovať kvôli znakom alebo
príznakom zosilneného alebo predĺženého farmakologického účinku.

Sachinavir
Klaritromycín aj sachinavir sú substrátmi a inhibítormi CYP3A a existuje
dôkaz o obojsmernej liekovej interakcii. Pri súbežnom podávaní
klaritromycínu (500 mg dvakrát denne) a sachinaviru (mäkké želatínové
kapsuly, 1200 mg trikrát denne) 12 zdravým dobrovoľníkom boli hodnoty AUC
sachinaviru v rovnovážnom stave o 177 % vyššie a hodnoty Cmax sachinaviru
v rovnovážnom stave o 187 % vyššie ako tie, ktoré sa pozorovali pri
podávaní samotného sachinaviru. Hodnoty AUC a Cmax klaritromycínu boli
približne o 40 % vyššie ako tie, ktoré sa pozorovali pri podávaní samotného
klaritromycínu. Ak sa oba lieky podávajú súbežne obmedzenú dobu a
v sledovaných dávkach/liekových formách, nie je potrebná žiadna úprava
dávkovania. Pozorovania zo štúdií liekových interakcií s mäkkými
želatínovými kapsulami nemusia zodpovedať účinkom, ktoré sa pozorujú pri
užívaní sachinaviru vo forme tvrdých želatínových kapsúl. Pozorovania zo
štúdií liekových interakcií so samotným sachinavirom nemusia zodpovedať
účinkom pozorovaným pri liečbe sachinavirom/ritonavirom. Pri súbežnom
podávaní sachinaviru s ritonavirom je potrebné zvážiť možné účinky
ritonaviru na klaritromycín.

Verapamil
U pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín a verapamil sa pozorovala
hypotenzia, bradyarytmie a laktátová acidóza.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Údaje o použití klaritromycínu počas prvého trimestra u viac ako 200
gravidných žien neukázali jasné teratogénne účinky alebo nežiaduce účinky
na zdravie novorodenca. Údaje z obmedzeného počtu gravidných žien, ktoré
boli vystavené klaritromycínu počas prvého trimestra naznačujú možné
zvýšené riziko potratov. Doposiaľ nie sú dostupné iné relevantné
epidemiologické údaje.

Údaje zo štúdií u zvierat preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Riziko pre ľudí nie je známe. Klaritromycín sa u gravidných žien môže
podávať len po starostlivom zhodnotení prínosu/ rizika.

Laktácia
Klaritromycín a jeho aktívny metabolit sa vylučujú do materského mlieka.
Preto sa môže u dojčených detí objaviť hnačka a hubové infekcie slizničných
membrán. Môže byť potrebné dojčenie prerušiť. Je potrebné mať na mysli
možný vznik senzibilizácie. Prínos liečby pre matku sa má zvážiť oproti
možnému riziku pre dojča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nie sú k dispozícii údaje o účinkoch klaritromycínu na schopnosť viesť
vozidlá alebo obsluhovať stroje. Pri vykonávaní týchto činností sa musí
vziať to do úvahy možný výskyt nežiaducich účinkov ako sú závraty, vertigo,
zmätenosť a dezorientácia.

8. Nežiaduce účinky

/a. Súhrn profilu bezpečnosti/

Najčastejšie sa bežne vyskytujúce nežiaduce účinky súvisiace s liečbou
klaritromycínom u dospelých aj pediatrických pacientov sú abdominálna
bolesť, hnačka, nauzea, vracanie a zmeny vnímania chute. Tieto nežiaduce
účinky sú zvyčajne mierne a zodpovedajú známemu profilu bezpečnosti
makrolidových antibiotík (pozri odstavec b. v časti 4.8).

Počas klinických štúdií nebol medzi pacientami s existujúcou
mykobakteriálnou infekciou alebo bez nej žiadny signifikantný rozdiel vo
výskyte týchto gastrointestinálnych nežiaducich reakcií.

/b. Súhrn nežiaducich účinkov v tabulárnej forme/
V tejto časti sú nežiaduce účinky definované nasledovne:

Veľmi časté (? 1/10)
Časté (? 1/100 až < 1/10)
Menej časté (? 1/1000 až < 1/100)
Zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)

Infekcie a nákazy
Časté: Perorálna kandidóza
Menej časté: Kandidóza, infekcia, vaginálna infekcia
Neznáme: Eryzipel, erytrazma
Tak ako pri iných antibiotikách, dlhodobé užívanie môže viesť k nadmernému
rastu necitlivých mikroorganizmov.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: Leukopénia, trombocytémia
Veľmi zriedkavé: Trombocytopénia
Neznáme: Agranulocytóza

Poruchy imunitného systému
Menej časté: Alergické reakcie od žihľavky a miernych erupcií kože až po
anafylaxiu

Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté: Anorexia, znížená chuť do jedla

Psychické poruchy
Časté: Insomnia
Menej časté: Úzkosť, nervozita, jačanie
Veľmi zriedkavé: Halucinácie, psychóza, dezorientácia, depersonalizácia,
zlé sny, stav zmätenosti
Neznáme: Depresia

Poruchy nervového systému
Časté: Bolesť hlavy, zmena vnímania vône, zmena vnímania chute, porucha
chute
Menej časté: Závrat, trasenie
Veľmi zriedkavé: Parestézia, kŕče
Neznáme: Strata chuti, porucha čuchu, strata čuchu

Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: Vertigo, porucha sluchu, tinitus
Veľmi zriedkavé: Reverzibilná strata sluchu
Neznáme: Hluchota

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: Palpitácie
Veľmi zriedkavé: Predĺženie QT intervalu, komorová tachykardia a /torsades/
/de pointes/

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: Nauzea, hnačka, vracanie, bolesť brucha, dyspepsia, stomatitída,
glositída, reverzibilné sfarbenie zubov a jazyka
Menej časté: Gastritída, zápcha, sucho v ústach, grganie, nadúvanie
Veľmi zriedkavé: Pankreatitída. Pri užívaní klaritromycínu sa veľmi
zriedkavo hlásila pseudomembranózna kolitída a môže mať rozsah závažnosti
od miernej až po život ohrozujúcu.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: Pečeňová dysfunkcia, ktorá je zvyčajne prechodného charakteru
a reverzibilná, hepatitída a cholestáza so žltačkou alebo bez nej
Veľmi zriedkavé: Fatálne pečeňové zlyhanie sa hlásilo najmä u pacientov
s existujúcim ochorením pečene alebo u tých, ktorí užívali iné
hepatotoxické lieky

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: Vyrážka, nadmerné potenie
Menej časté: Svrbenie, žihľavka, makulo-papulárna vyrážka
Veľmi zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna
nekrolýza
Neznáme: Lieková vyrážka s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS),
akné

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: Artralgia, myalgia, svalové kŕče
Neznáme: Myopatia

Poruchy obličiek a močových ciest
Veľmi zriedkavé: Intersticiálna nefritída, renálne zlyhanie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: Horúčka, telesná slabosť

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté: Zvýšenie dusíka močoviny v krvi, abnormálna funkcia pečeňových
testov
Menej časté: Predĺženie protrombínového času, zvýšený sérový kreatinín,
zvýšené hodnoty alanínaminotransferázy, zvýšené hodnoty
aspartátaminotransferázy
Veľmi zriedkavé: Hypoglykémia sa pozorovala najmä po súbežnom podaní
s antidiabetikami a inzulínom
Neznáme: Abnormálne zafarbenie moča

/c. Popis vybraných nežiaducich reakcií/

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa zaznamenalo zlyhanie pečene s fatálnymi
následkami a zvyčajne bolo spojené so závažným základným ochorením a/alebo
súbežnou liečbou (pozri časť 4.4).

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať hnačke, keďže hnačka spojená
s baktériou /Clostridium difficile/ (CDAD) sa zaznamenala pri užívaní takmer
všetkých antibakteriálnych liečiv vrátane klaritromycínu a môže byť
v rozsahu závažnosti od miernej hnačky až po kolitídu so smrteľnými
následkami (pozri časť 4.4).

Pri podávaní takmer všetkých antibakteriálnych liečiv, vrátane
klaritromycínu, sa zaznamenala pseudomembranózna kolitída, ktorá môže byť
v rozsahu závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité
myslieť na túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa po podaní
antibakteriálnych liečiv objaví hnačka (pozri časť 4.4).

Pri výskyte závažných akútnych hypersenzitívnych reakcii, ako je
anafylaxia, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, sa
má liečba klaritromycínom ihneď prerušiť a má sa ihneď začať vhodná liečba
(pozri časť 4.4).

Tak ako pri iných makrolidoch, pri podávaní klaritromycínu sa zriedkavo
hlásilo predĺženie QT intervalu, ventrikulárna tachykardia a /torsades de/
/pointes/ (pozri časti 4.4 a 4.5).

V niektorých prípadoch rabdomyolýzy bol klaritromycín podávaný súbežne so
statínmi, fibrátmi, kolchicínom alebo alopurinolom (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a kolchicínu sa v rámci
postmarketingového sledovania hlásila toxicita kolchicínu, a to najmä
u starších pacientov a/alebo pacientov s insuficienciou obličiek, niektoré
mali fatálne následky (pozri časti 4.4 a 4.5).

Zriedkavo sa zaznamenali prípady hypoglykémie, niektoré z nich sa objavili
u pacientov súbežne užívajúcich perorálne hypoglykemiká alebo inzulín
(pozri časti 4.4 a 4.5).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a triazolamu sa v rámci
postmarketingového sledovania hlásili liekové interakcie a účinky na
centrálny nervový systém (CNS) (napr. somnolencia a zmätenosť). Odporúča sa
sledovanie pacienta kvôli zosilneným farmakologickým účinkom na CNS (pozri
časť 4.5).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu s warfarínom existuje riziko závažného
krvácania a výrazného zvýšenia INR a protrombínového času. Kým sú pacienti
liečení klaritromycínom a perorálnymi antikoagulanciami, je potrebné časté
sledovanie INR a protrombínového času (pozri časti 4.4 a 4.5).

Osobitné skupiny pacientov: Nežiaduce účinky u pacientov s oslabeným
imunitným systémom (pozri odstavec e).

/d. Pediatrická populácia/

Klinické štúdie sa uskutočnili u detí vo veku 6 mesiacov až 12 rokov,
ktorým sa podával klaritromycín vo forme pediatrickej suspenzie. Preto deti
mladšie ako 12 rokov majú užívať klaritromycín vo forme pediatrickej
suspenzie.

Predpokladá sa, že frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií u detí
bude podobná ako u dospelých pacientov.

/e. Iné osobitné skupiny pacientov/

/Pacienti s oslabeným imunitným systémom/
U pacientov s AIDS alebo iných pacientov s oslabeným imunitným systémom
dlhodobo liečených vyššími dávkami klaritromycínu z dôvodu mykobakteriálnej
infekcie bolo často náročné rozlíšiť nežiaduce udalosti pravdepodobne
súvisiace s podávaním klaritromycínu od príznakov základného ochorenia
vyvolaného vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) alebo
pridruženého ochorenia.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami u dospelých pacientov
liečených celkovými dennými dávkami 1000 mg a 2000 mg klaritromycínu boli:
nauzea, vracanie, zmeny vnímania chute, abdominálna bolesť, hnačka,
vyrážka, plynatosť, bolesť hlavy, zápcha, poruchy sluchu, zvýšenia hladín
AST (SGOT) a ALT (SGPT). Ďalšie udalosti objavujúce sa s nízkou frekvenciou
zahŕňali dyspnoe, insomniu a sucho v ústach. Výskyt bol porovnateľný ako
u pacientov liečených dávkami 1000 mg a 2000 mg, avšak bol zvyčajne 3- až 4-
násobne častejší u tých pacientov, ktorí dostávali celkové denné dávky
klaritromycínu 4000 mg.

U týchto pacientov s oslabeným imunitným systémom boli robené hodnotenia
laboratórnych výsledkov analyzovaním týchto hodnôt mimo závažne abnormálnej
hladiny (t.j. najvyššia a najnižšia hraničná hodnota) pre stanovený test.
Na základe týchto kritérií asi 2 % až 3 % týchto pacientov, ktorí dostávali
1000 mg alebo 2000 mg klaritromycínu denne, mali závažne abnormálne zvýšené
hladiny AST (SGOT) a ALT (SGPT), abnormálne nízky počet bielych krviniek
a krvných doštičiek. Nízke percento pacientov v týchto dvoch skupinách
dávkovania malo tiež zvýšené hladiny dusíka močoviny v krvi. Mierne zvýšený
výskyt abnormálnych hladín všetkých parametrov, s výnimkou bielych
krviniek, sa pozoroval u pacientov, ktorí užívali 4000 mg denne.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky intoxikácie:/
Bolo hlásené, že pri požití nadmerného množstva klaritromycínu možno
očakávať vznik gastrointestinálnych príznakov. Príznaky predávkovania môžu
vo väčšej miere zodpovedať profilu nežiaducich reakcií. U jedného pacienta
s bipolárnou poruchou v anamnéze, ktorý užil 8 g klaritromycínu, sa
objavila zmena duševného stavu, paranoidné správanie, hypokaliémia
a hypoxémia.

/Liečba intoxikácie:/
Nie je známe špecifické antidotum pri predávkovaní. Sérové hladiny
klaritromycínu nie je možné znížiť hemodialýzou alebo peritoneálnou
dialýzou.

Nežiaduce účinky sprevádzajúce predávkovanie sa majú liečiť výplachom
žalúdka a podpornými opatreniami. Veľmi zriedkavo možno pozorovať závažné
akútne alergické reakcie, napr. anafylaktický šok. Pri prvých príznakoch
hypersenzitívnych reakcií sa musí liečba klaritromycínom prerušiť a
okamžite sa musia zahájiť vhodné opatrenia.




5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: makrolidy, ATC kód: J01FA09

Mechanizmus účinku:
Klaritromycín je semisyntetický derivát erytromycínu a jeho antibakteriálny
účinok spočíva vo väzbe na 50S ribozomálnu podjednotku citlivých baktérií
a potlačení syntézy proteínov. Je vysoko účinný proti širokému spektru
aeróbnych a anaeróbnych grampozitívnych a gramnegatívnych organizmov.
Minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) klaritromycínu sú zvyčajne
dvojnásobne nižšie ako MIC erytromycínu.
14-hydroxy metabolit klaritromycínu má tiež antimikrobiálnu aktivitu. MIC
tohto metabolitu je rovnaká alebo dvakrát vyššia ako MIC materskej
zlúčeniny, s výnimkou /Haemophilus influenzae/, kde 14-hydroxy metabolit je
dvojnásobne aktívnejší ako materská zlúčenina.

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Klaritromycín je v značnej miere distribuovaný do tkanív a telesných
tekutín. Z dôvodu vysokého prieniku do tkanív sú intracelulárne
koncentrácie vyššie ako sérové koncentrácie. Najdôležitejšie
farmakodynamické parametre na určenie aktivity makrolidov nie sú
jednoznačne stanovené. Čas, po ktorý sérová koncentrácia zotrváva nad MIC
(T/MIC) môže korelovať s najlepšou účinnosťou klaritromycínu, avšak i keď
koncentrácie klaritromycínu dosiahnuté v tkanivách respiračného traktu
a tekutinách epitelovej výstelky prekračujú koncentrácie v plazme, použitie
parametrov založených na plazmatických koncentráciách môže viesť
k nesprávnemu určeniu presnej odpovede na infekcie respiračného traktu.

Mechanizmus rezistencie:
Medzi mechanizmy spôsobujúce vznik rezistencie voči makrolidovým
antibiotikám patrí zmena cieľového miesta antibiotika alebo modifikácia
a/alebo aktívny eflux antibiotika.
Vznik rezistencie môže byť sprostredkovaný chromozómami alebo plazmidmi,
rezistencia môže byť indukovaná alebo konštitutívna. Baktérie rezistentné
na makrolidy vytvárajú enzýmy, ktoré spôsobujú metyláciu adenínového zvyšku
ribozomálnej RNA, čo následne vedie k inhibícii väzby antibiotika na
ribozóm.
Mikroorganizmy rezistentné na makrolidy sú spravidla skrížene rezistentné
na linkozamidy a streptogramín B v dôsledku metylácie väzbového miesta na
ribozóme. Klaritromycín tiež patrí medzi silné induktory tohto enzýmu.
Okrem toho majú makrolidy v dôsledku inhibície peptidyltransferázy
ribozómov bakteriostatický účinok.
Medzi klaritromycínom, erytromycínom a azitromycínom existuje úplná
skrížená rezistencia. Stafylokoky rezistentné na meticilín a oxacilín
a /Streptococcus pneumoniae/ rezistentný na penicilín sú rezistentné na
všetky v súčasnosti dostupné betalaktámové antibiotiká a makrolidy, ako je
klaritromycín.

Hraničné hodnoty citlivosti
Podľa EUCAST (European Committee for Antimicrobial Susceptibility Testing)
boli dňa 20.12.2010 stanovené nasledovné hraničné hodnoty citlivosti pre
klaritromycín, oddeľujúce citlivé miroorganizmy od rezistentných (v.1.2) :

| |Hraničné koncentrácie klaritromycínu |
| |v súvislosti s druhom B,C |
|Patogény |Citlivé ( (mg/L) |Rezistentné > |
| | |(mg/L) |
|Enterobacteriaceae |- |- |
|Pseudomonas spp. |- |- |
|Acinetobacter spp. |- |- |
|Staphylococcus spp. |1 |2 |
|Enterococcus spp. |- |- |
|Streptococcus groups A, B, C, |0,25 |0,5 |
|G | | |
|Streptococcus pneumoniae D |0,25 |0,5 |
|Iné streptokoky |Nedostatočne |Nedostatočne |
| |preukázané |preukázané |
|Haemophilus influenzae |1 |32 |
|Moraxella catarrhalis |0,25 |0,5 |
|Neisseria gonorrhoeae |- |- |
|Neisseria meningitidis |- |- |
|Grampozitívne anaeróbne |- |- |
|mikroorganizmy (okrem | | |
|Clostridium difficile) | | |
|Gramnegatívne anaeróbne |- |- |
|mikroorganizmy | | |
|Hraničné koncentrácie, ktoré |Nedostatočne |Nedostatočne |
|nesúvisia s druhom A |preukázané |preukázané |

A. Hraničné hodnoty citlivosti, ktoré nesúvisia s druhom sú stanovené
prevažne na základe údajov podľa vzťahu medzi farmakokinetikou
a farmakodynamikou a sú nezávislé od distribúcie MIC špecifických druhov.
Používajú sa len pri druhoch, ktoré nie sú uvedené v tabuľke alebo
v poznámkach pod tabuľkou. Avšak farmakodynamické údaje pre stanovenie
hraničných hodnôt citlivosti, ktoré nesúvisia s druhom, pre makrolidy,
linkozamidy a streptogramíny nie sú rozsiahle a preto sa označujú
ako nedostatočne preukázané.
B. Erytromycín sa môže použiť na stanovenie citlivosti uvedených baktérií
na iné makrolidy ako je azitromycín, klaritromycín a roxitromycín.
C. Klaritromycín sa používa na eradikáciu /H. pylori/ (MIC ?0,25 mg/l pre
izoláty divokého typu).
D. Korelácia medzi MIC makrolidov pre /H. influenzae/ a klinickým výsledkom
je slabá. Preto sú hraničné hodnoty citlivosti pre makrolidy a príbuzné
antibiotiká nastavené na divoké typy /H. influenzae/.

„Nedostatatočne preukázané“ znamená, že nie je dostatočne preukázané, že
daný druh je dobrým cieľom pre liečbu liekom.

Klaritromycín sa používa na eradikáciu /H. pylori/; minimálna inhibičná
koncentrácia (MIC) ?0,25 µg/ml bola stanovená ako hraničná hodnota
citlivosti Inštitútom pre klinické a laboratórne štandardy (CLSI).

Citlivosť:
Výskyt získanej rezistencie u vybraných druhov môže byť rozdielny
v závislosti od geografickej polohy a času a najmä pri liečbe závažných
infekcií je vhodné sledovať lokálne informácie o rezistencii. Ak je lokálny
výskyt rezistencie taký, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom
u niektorých typov infekcií sporná, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Patogény, pre ktoré môže byť problémom získaná rezistencia: výskyt
rezistencie je rovný alebo väčší ako 10% aspoň v jednej krajine Európskej
únie.

|Bežne citlivé druhy |
|Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy |
| Corynebacterium diphteriae |
|Streptococcus skupiny F |
|Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
| Bordetella pertussis |
|Legionella spp. |
|Moraxella catarrhalis |
|Pasteurella multocida |
|Anaeróbne mikroorganizmy |
| Clostridum spp. iné ako C. difficile |
|Iné mikroorganizmy |
| Chlamydia trachomatis |
|Chlamydia pneumoniae |
|Clamydophila psitacci |
|Mycobacterium spp. |
|Mycoplasma pneumoniae |
|Druhy, pri ktorých môže byť problémom získaná rezistencia |
|Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy |
|Enterococcus spp.+ |
|Staphylococcus aureus (meticilín-citlivé a meticilín-rezistentné+) |
|Staphylococcus epidermidis+ |
|Streptococcus skupiny A*, B, C, G |
|Streptococcus viridans |
|Streptococcus pneumoniae*+ |
|Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
|Haemophilus infuenzae§ |
|Helicobacter pylori |
|Anaeróbne mikroorganizmy |
|Bacteroides spp. |
|Peptococcus / Peptostreptococcus spp. |
|Prirodzene rezistentné mikroorganizmy |
|Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
|Acinetobacter |
|Enterobacteriacea |
|Pseudomonas aeruginosa |
|Anaeróbne mikroorganizmy |
|Fusobacterium spp. |
|Iné mikroorganizmy |
|Mycobacterium tuberculosis |

# ? ako 10% rezistencia aspoň v jednej krajine Európskej únie
* Druhy, proti ktorým bola dokázaná účinnosť počas klinických testovaní (ak
sú citlivé)
+ Uvedené druhy, pri ktorých sa pozoroval vysoký stupeň rezistencie (to
znamená vyšší ako 50%) v jednej alebo viacerých oblastiach/krajine/regióne
(regiónoch) Európskej únie
§ Hraničné hodnoty citlivosti pre makrolidy a príbuzné antibiotiká sú
nastavené na divoké typy /H. influenzae/.

Ďalšie informácie
Citlivosť a rezistencia /Streptococcus pneumoniae/ a /Streptococcus/ spp. na
klaritromycín sa môže určiť testovaním erytromycínu.
Najdostupnejšia klinická skúsenosť z kontrolovaných randomizovaných
klinických skúšok naznačuje, že pri podávaní klaritromycínu v dávke 500 mg
dvakrát denne v kombinácii s iným antibiotikom, napr. amoxicilínom alebo
metronidazolom a napr. omeprazolom (podávaným v schválených dávkach) počas
7 dní sa dosiahol > 80% pomer eradikácie /H. pylori/ u pacientov
s gastroduodenálnymi vredmi. Tak ako sa očakávalo, signifikantne nižšie
pomery eradikácie sa pozorovali u pacientov s východiskovými izolátmi /H./
/pylori/ rezistentnými na metronidazol. Preto sa pri výbere vhodnej
kombinovanej liečby na eradikáciu /H.pylori/ musí vziať do úvahy lokálna
informácia o výskyte rezistencie a lokálnych terapeutických nariadeniach.
Okrem toho sa u pacientov s perzistentnou infekciou, potenciálnym rozvojom
sekundárnej rezistencie na antimikrobiálne agens (u pacientov s primárne
citlivými kmeňmi) musí zvážiť nová terapeutická liečebná schéma.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia/
Klaritromycín sa rýchlo a dobre absorbuje z gastrointestinálneho traktu -
primárne v jejúne - ale po perorálnom podaní podlieha rozsiahlemu „first
pass“ metabolizmu. Absolútna biologická dostupnosť po podaní 250 mg tablety
klaritromycínu je približne 50%. Biologická dostupnosť suspenzie je rovnaká
alebo mierne vyššia ako biologická dostupnosť tabliet. Farmakokinetický
profil suspenzie u detí zodpovedá farmakokinetickému profilu suspenzie
u dospelých. Potrava môže mierne spomaliť absorpciu, ale neovplyvňuje mieru
biologickej dostupnosti. Preto sa klaritromycín môže podávať bez ohľadu na
príjem potravy. Kvôli jeho chemickej štruktúre (6-O-metylerytromycín) je
klaritromycín úplne rezistentný k degradácii v žalúdočnej kyseline.
Maximálne plazmatické hladiny 1-2 ?g/ml klaritromycínu sa pozorovali
u dospelých po perorálnom podaní 250 mg dvakrát denne. Po podaní 500 mg
klaritromycínu dvakrát denne bola maximálna plazmatická hladina 2,8 ?g/ml.
U detí sa pozorovali po deviatej dávke dávkovacej schémy 7,5 mg/kg dvakrát
denne nasledovné parametre klaritromycínu v rovnovážnom stave: Cmax 4,60
µg/ml, AUC 15,7 µg.hod/ml a Tmax 2,8 hodín. Zodpovedajúce priemerné hodnoty
pre 14-OH metabolit boli Cmax 1,64 µg/ml, AUC 6,69 µg.hod/ml a Tmax 2,7
hodín.

Po podaní klaritromycínu 250 mg dvakrát denne mikrobiologicky účinný 14-
hydroxymetabolit dosahoval maximálne plazmatické koncentrácie 0,6 ?g/ml.
Rovnovážny stav sa dosiahne do 2 dní po podávaní.

/Distribúcia/
Klaritromycín dobre vstupuje do mnohých orgánov, pričom dosahuje
distribučný objem 200-400 l. Klaritromycín dosahuje v niektorých tkanivách
koncentrácie, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako hladiny liečiva v obehu.
Zvýšené hladiny možno pozorovať v tonzilárnom a pľúcnom tkanive.
Klaritromycín tiež preniká do žalúdočnej sliznice.

Klaritromycín sa pri terapeutických dávkach približne zo 70% viaže na
plazmatické proteíny.

/Biotransformácia a eliminácia/
Klaritromycín sa rýchlo a extenzívne metabolizuje v pečeni. Metabolizmus
v pečeni zahŕňa systém cytochrómu P450. Sú popísane tri metabolity: N-
demetylklaritromycín, dekladinozylklaritromycín a 14-hydroxyklaritromycín.

Farmakokinetika klaritromycínu je nelineárna z dôvodu saturácie pečeňového
metabolizmu pri vysokých dávkach. Eliminačný polčas sa zvyšuje z 2-4 hodín
po podaní 250 mg klaritromycínu dvakrát denne na 5 hodín po podaní 500 mg
klaritromycínu dvakrát denne. Pri dávke 250 mg podávaných každých 12 hodín
polčas aktívneho 14-hydroxymetabolitu je v rozmedzí 5-6 hodín po podaní 250
mg klaritromycínu dvakrát denne.

Približne 20-40% klaritromycínu sa vylúči v nezmenej forme močom. Tento
podiel narastá so zvyšovaním dávky. Okrem toho, 10%-15% sa vylúči močom vo
forme 14-hydroxymetabolitu. Zvyšok sa vylúči stolicou. Pri insuficiencii
obličiek sú plazmatické hladiny klaritromycínu zvýšené, ak sa dávka
nezníži.
Celkový plazmatický klírens sa stanovil približne na 700 ml/min (11,7 ml/s)
s renálnym klírensom približne 170 ml/min (2,8 ml/s).

/Špeciálne skupiny pacientov/
Poškodenie obličiek: znížená funkcia obličiek pri renálnej insuficiencii
spôsobuje zvýšené plazmatické hladiny klaritromycínu a aktívneho
metabolitu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V 4-týždňových štúdiách na zvieratách sa zistilo, že toxicita
klaritromycínu závisí od dávky a dĺžky liečby. U všetkých druhov sa prvé
znaky toxicity pozorovali v pečeni, kde sa po 14 dňoch u psov a opíc
pozorovali lézie. Systémové hladiny liečiva, ktoré viedli k tejto toxicite
nie sú detailne známe, ale toxické dávky (300 mg/kg/deň) boli zreteľne
vyššie ako sú odporúčané terapeutické dávky pre ľudí. Ďalšie postihnuté
tkanivá sa týkajú žalúdka, stítnej žľazy a iných lymfoidných tkanív, ako aj
obličiek. Pri podobných terapeutických dávkach sa začervenanie spojiviek a
slzenie objavili len u psov. Pri dávke 400 mg/kg/deň sa u niektorých psov
a opíc vyskytol zákal rohovky a/alebo edém.
/In vitro/ a /in vivo/ štúdie nepreukázali genotoxický potenciál
klaritromycínu.
Štúdie reprodukčnej toxicity ukázali, že podávanie klaritromycínu v 2-
násobných
klinických dávkach králikom (i.v.) a 10-násobných klinických dávkach
opiciam (p.o.) spôsobilo
zvýšený výskyt spontánnych potratov. Tieto dávky súviseli s toxicitou pre
matku. Žiadne
embryotoxické ani teratogénne účinky sa vo všeobecnosti nezistili
v štúdiách u potkanov. Kardiovaskulárne malformácie sa však pozorovali
v dvoch štúdiách u potkanov liečených dávkami 150 mg/kg/deň. U myší pri 70-
násobných klinických dávkach sa vyskytol rázštep podnebia s rôznou
incidenciou (3-30%).

Klaritromycín bol dokázaný v mlieku dojčiacich zvierat.
U 3-dňových myší a potkanov hodnoty LD50 dosiahli približne polovicu hodnôt
u dospelých zvierat. U mláďat sa prejavil podobný profil toxicity ako
u dospelých zvierat, hoci v niektorých štúdiách bola hlásená zvýšená
nefrotoxicita u novorodencov potkanov. U mláďat sa tiež zistilo mierne
zníženie počtu erytrocytov, krvných doštičiek a leukocytov.
Klaritromycín nebol testovaný na karcinogenicitu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Poloxamér 188
Povidón K 30 (E1201)
Hypromelóza (E464)
Makrogol 6000
Oxid titaničitý (E171)
Kopolymér kyseliny metakrylovej a etylakrylátu 1:1
Trietylcitrát (E1505)
Glycerolmonostearát
Polysorbát 80 (E433)
Sacharóza
Maltodextrín
Káliumsorbát (E202)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý (E551)
Xantánová guma (E415)
Ovocná punčová aróma (prírodné a umelé aromatické látky ako je
maltodextrín, modifikovaný škrob a maltol).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky
Po rekonštitúcii 14 dní.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.
Po rekonštitúcii: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

60 ml, 120 ml a 240 ml HDPE fľaše s polypropylénovým skrutkovacím detským
bezpečnostným uzáverom a PE/PP odmernou striekačkou (5 ml) s označením
2,5 ml, 3,75 ml a 5 ml a PE/PP odmernou lyžičkou s označením 1,25 ml, 2,5
ml a 5 ml.

Veľkosti balenia:
1 fľaša obsahuje 34,1g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 50 ml
suspenzie na použitie (požadované množstvo vody: 29,5 g) alebo
41,0 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 60 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 35,4 ml) alebo
54,6 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 80 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 47,2 ml) alebo
68,3 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 100 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 59,0 ml) alebo
81,9 g granulátu na perorálnu suspenziu na prípravu 120 ml suspenzie na
použitie (požadované množstvo vody: 70,8 ml).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Fľaša sa má naplniť do dvoch tretín celkového požadovaného množstva vody,
dôkladne pretrepať a doplniť vodou po značku a opäť pretrepať. Fľaša sa má
dôkladne pretrepať pred každým použitím.

Výsledkom rekonštitúcie lieku s vodou je biela až béžová suspenzia.

Ak sa má dávka podať s použitím perorálnej dávkovacej striekačky, do hrdla
fľaše sa má vložiť adaptér na striekačku.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0732/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2011