Písomná informácia pre používateľov


Písomná informácia pre používateľov
Informácia pre použitie, čítajte pozorne!



Názov lieku

FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 10 mg
FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 50 mg
epirubicini hydrochloridum

Lieková forma
FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 10 mg: Prášok a rozpúšťadlo na injekčný
roztok
FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 50 mg: Prášok na injekčný roztok


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Pfizer Europe MA EEIG, Ramsgate Road, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká
Británia


ZLOžENIE LIEKU
/Liečivo:/ epirubicini hydrochloridum (epirubicíniumhydrochlorid) 10 mg alebo
50 mg
/Pomocné látky:/ lactosum (laktóza), methylparabenum (metylparabén),
rozpúšťadlo: aqua ad injectabilia (voda na injekciu) 5 ml


FARMAKOTERAPEUTICKÁ SKUPINA
cytostatiká /cytostatické antibiotiká a príbuzné látky / antracyklíny
a príbuzné látky / epirubicín


CHARAKTERISTIKA
Hoci je známe, že antracyklíny môžu interferovať s množstvom biochemických
a biologických funkcií v eukaryotických bunkách, presný mechanizmus
cytotoxických a / alebo antiproliferatívnych vlastností epirubicínu nebol
úplne objasnený. Štúdie na bunkových kultúrach ukázali rýchly prienik do
buniek s lokalizáciou lieku hlavne v nukleole. Na molekulárnej úrovni môže
epirubicín tvoriť komplex s DNA interkaláciou jeho plošného prstenca medzi
nukleotidové bázové páry s následnou inhibíciou nukleových kyselín (DNA,
RNA) a syntézy proteínov. Okrem toho takáto interkalácia môže spôsobiť
rozštiepenie DNA topoizomerázou II, čo vedie k závažným poruchám terciárnej
štruktúry DNA. Tak ako bolo pozorované u doxorubicínu, epirubicín môže tiež
zasahovať do oxidačno-redukčných reakcií s tvorbou vysoko reaktívnych
a vysoko toxických voľných radikálov. Antiproliferatívna a cytotoxická
aktivita epirubicínu môže byť vyvolaná ktorýmkoľvek z týchto hore uvedených
mechanizmov, a môžu sa uplatňovať aj ďalšie. Epirubicín ukázal svoju
účinnosť voči širokému spektru experimentálnych tumorov vrátane L 1210
a P 388 leukémie, SA 180 sarkómov (solídna a ascitická forma), B 16
melanómu, mamárneho karcinómu, Lewisovmu karcinómu pľúc a karcinómu hrubého
čreva 38. Tiež preukázal svoju účinnosť proti ľudským tumorom
transplantovaným anthymickým nahým myšiam (melanóm, karcinóm pľúc, prsníka,
prostaty a ovária). Štúdie toxicity na zvieratách poukazujú na to, že
FARMORUBICIN( (epirubicín) má lepší terapeutický index, menej systémovej
a kardiálnej toxicity v porovnaní s doxorubicínom.

/Farmakokinetické vlastnosti/

/Absorpcia/

Epirubicín sa neabsorbuje z gastrointestinálneho traktu. Vzhľadom na to, že
výrazne dráždi tkanivá, musí sa podávať intravenóznou cestou. Prípustné je
aj intravezikálne podanie, po ktorom je prienik epirubicínu do systémovej
cirkulácie minimálny.


/Distribúcia/

Po intravenóznom podaní sa epirubicín rýchlo a rozsiahle distribuuje do
extravaskulárnych oblastí, na čo poukazuje veľmi rýchly distribučný polčas
a ustálený distribučný objem väčší ako 40 l/kg. Napriek jeho rozsiahlemu
distribučnému objemu epirubicín nepreniká v detegovateľnom množstve hemato-
encefalickou bariérou.


/Metabolizmus/
Epirubicín sa metabolizuje vo významnej miere predovšetkým pečeňou. Hlavné
identifikované metabolity sú epirubicinol (13-OH epirubicín), ktorý má
určitý stupeň protinádorovej aktivity a glukuronidy epirubicínu
a epirubicinolu. Plazmatická hladina hlavného metabolitu epirubicinolu je
nižšia ako nezmeneného liečiva. Z metabolického hľadiska epirubicín od
doxorubicínu odlišuje 4-O-glukuronidácia a môže byť zodpovedná za jeho
zníženú toxicitu.


/Vylučovanie/

U pacientov s normálnymi pečeňovými a obličkovými funkciami plazmatická
hladina epirubicínu po /i.v./ podaní 60 – 150 mg/m2 má 3 exponenciálne
klesajúce charakteristiky s pomalou terminálnou fázou (t1/2) od 30 do
40 hodín. Tieto dávky sú v hraniciach farmakokinetickej linearity.
Terminálny polčas epirubicinolu je podobný terminálnemu polčasu
epirubicínu. Plazmatický klírens je v rozpätí od 0,9 do 1,4 l/min.
Epirubicín sa vylučuje predovšetkým pečeňou: okolo 38 % podanej dávky sa
24 hodinovým žlčovým obratom dostane naspäť vo forme epirubicínu (približne
19 %), epirubicinolu a iných metabolitov. V rovnakom období sa len
9 – 12 % dávky vylúči močom ako nezmenený liek alebo jeho metabolity. Do
72 hodín je časť 43 % v žlči a okolo 16 % v moči.


INDIKÁCIE
Epirubicín vyvoláva významnú terapeutickú odpoveď u množstva nádorových
ochorení, medzi ktorými sú:
- karcinóm prsníka
- ovariálny karcinóm
- karcinóm pľúc
- karcinóm žalúdka
- nádor prechodových buniek mechúra
- sarkómy mäkkých tkanív a kostí
- non-Hodgkinovské lymfómy a Hodginova choroba

Epirubicín má protinádorovú aktivitu aj pri nasledujúcich nádoroch:
- karcinóm ezofágu
- primárny hepatocelulárny karcinóm
- karcinóm pankreasu
- karcinómy hlavy a krku
- akútna leukémia a mnohonásobný myelóm


KONTRAINDIKÁCIE
Stavy, pri ktorých sa pacient intravenóznym epirubicínom nesmie liečiť sú:
- precitlivenosť na epirubicín alebo antracyklíny alebo antracéndióny
- pretrvávajúca myelosupresia alebo závažná stomatitída z predchádzajúcej
cytotoxickej liečby
- prítomnosť generalizovanej infekcie
- ťažké poškodenie pečene
- anamnéza súčasného alebo predchádzajúceho srdcového zlyhania a závažných
arytmií, predchádzajúci infarkt myokardu
- predchádzajúca liečba antracyklínovými liekmi v ich maximálnej
kumulatívnej dávke
- tehotenstvo a dojčenie

/Kontraindikácie pre intravezikálne podávanie sú:/
- invazívny tumor, ktorý prerastá stenou mechúra
- infekcia močových ciest
- zápal močového mechúra
- problémy s katetrizáciou


NEžIADUCE ÚČINKY

/Kostná dreň / hematologická toxicita/

Hlavný prejav epirubicínovej toxicity na kostnú dreň / hematologickej
toxicity je od dávky závislá reverzibilná leukopénia a / alebo
granulocytopénia (neutropénia) a reprezentuje toxicitu limitujúcu
jednorazovú dávku lieku. Leukopénia je zvyčajne závažnejšia pri
vysokodávkovacích liečebných režimoch, a pri takýchto stavoch sa môže
vyžadovať adekvátna podpora kostnej drene (ako periférne krvné
progenitorové bunky a / alebo kolónie stimulujúce faktory). Môže sa tiež
objaviť trombocytopénia a anémia.
Klinickým výsledkom epirubicínom vyvolanej toxicity na kostnú dreň
(hematologickej toxicity) môže byť horúčka, infekcie, sepsa / septikémia,
septický šok, hemorágie, tkanivová hypoxia alebo smrť. V prítomnosti
febrilnej neutropénie sa majú podávať intravenózne antibiotiká.
Zriedkavo u pacientov liečených epirubicínom súbežne s DNA deštruujúcimi
protinádorovými liekmi alebo u pacientov predliečených takýmito liekmi bol
popísaný vznik sekundárnej akútnej myelogénnej leukémie s alebo bez
preleukemickej fázy. Tieto leukémie majú krátko trvajúce (1 – 3 roky)
latentné obdobie.


/Kardiálna toxicita/

Antracyklínmi indukovaná kardiálna toxicita sa môže prejaviť skorou (alebo
akútnou) alebo neskorou (oneskorenou) udalosťou. Skorá kardiálna toxicita
epirubicínu sa prejavuje hlavne ako sínusová tachykardia a / alebo EKG
abnormality ako sú nešpecifické zmeny ST a T vlny, ale tiež boli popísané
tachyarytmie ako predčasné komorové kontrakcie, komorová tachykardia,
bradykardia ako aj atrioventrikulárna a ramienková blokáda. S výnimkou
malígnych kardiálnych dysrytmií tieto účinky zvyčajne nepredchádzajú
rozvoju oneskorenej kardiotoxicity, zriedkavo sú klinicky významné a vo
všeobecnosti sa nepovažujú za dôvod nutnosti prerušenia liečby
epirubicínom. Oneskorená kardiálna toxicita sa prejavuje charakteristickou
kardiomyopatiou, ktorá sa klinicky prejavuje príznakmi ľavokomorovej
dysfunkcie (ako sú dýchavičnosť, pľúcny edém, periférne opuchy (napr.
členkov), hepatomegália, ascites, pleurálny výpotok, galopový rytmus.
Objavenie sa tejto toxicity je závislé od kumulatívnej dávky a je
reprezentantom kumulatívnej dávku limitujúcej toxicity lieku. Mnoho štúdií
potvrdilo, že riziko rozvoja komorovej dysfunkcie narastá skokom, bez
prítomnosti iných kardiálnych rizikových faktorov, po dosiahnutí
kumulatívnej dávky epirubicínu 900 – 1000 mg/m2. Ak sú však prítomné iné
rizikové faktory (ako je akútne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie,
predchádzajúca alebo súčasná rádioterapia mediastína, predchádzajúca alebo
súčasná liečba inými kardiotoxickými liekmi), môže sa epirubicínová
kardiálna toxicita objaviť pri nižších kumulatívnych dávkach. Oneskorená
kardiotoxicita sa zväčša objavuje v priebehu liečby epirubicínom, ale môže
sa objaviť aj neskôr (do 2 - 3 mesiacov), ale objavili sa aj neskoršie
prípady (niekoľko mesiacov a rokov po ukončení liečby). Závažnému
kardiálnemu poškodeniu sa predchádza pravidelným sledovaním počas liečby.
Bol popísaný aj perikardiálny výpotok.


/Gastrointestinálna toxicita/

U pacientov liečených epirubicínom sa môže objaviť mukozitída (hlavne
stomatitída, menej často ezofagitída). Klinické prejavy mukozitídy zahŕňajú
bolestivosť alebo pocit pálenia, erytém, erózie -ulcerácie, krvácanie
a infekcie. Vo všeobecnosti sa mukozitída objavuje skoro po podaní lieku
a ak je závažná, môže počas niekoľkých dní progredovať do mukóznych
ulcerácií, avšak väčšina pacientov sa z tohto nežiaduceho účinku v treťom
týždni liečby vylieči. Tiež sa môže objaviť pocit na vracanie, vracanie
a zriedkavo hnačka a bolesti brucha. Závažné vracanie a hnačka môžu vyvolať
dehydratáciu. Podaním adekvátnej antiemetickej liečby sa môže pocitu na
vracanie a vracaniu predchádzať alebo ho potlačiť. Môžu sa tiež objaviť
hyperpigmentácie sliznice dutiny ústnej.

/Kožné reakcie a reakcie z precitlivenosti/
Často sa objavuje alopécia zahŕňajúca prerušenie rastu fúzov. Tento
nežiaduci účinok je zvyčajne reverzibilný a do 2 – 3 mesiacov po ukončení
liečby sa znovu objaví rast všetkých vlasov. Tiež sa môžu objaviť výsevy,
kožné a nechtové hyperpigmentácie, fotosenzitivita a reakcia
precitlivenosti ožiarenej kože (“znovu vyvolaná radiačná reakcia”).
U epirubicínom liečených pacientov bola popísaná urtikária a anafylaxia,
príznaky týchto reakcií môžu kolísať od kožného výsevu a svrbenia až
k horúčke, mrazeniu a šoku.

/Účinky v mieste podania injekcie/
Nie je zriedkavý erytematózny prúžok pozdĺž infundovanej žily, ktorý môže
predchádzať lokálnej flebitíde alebo tromboflebitíde. Riziko vzniku
flebitídy/tromboflebitídy sa môže minimalizovať dodržiavaním pokynov na
podávanie lieku. Mohla by sa tiež objaviť fleboskleróza, predovšetkým ak sa
epirubicín opakovane podáva do malej žily.
V prípade extravazácie lieku mimo cievu sa môže objaviť lokálna
bolestivosť, závažná celulitída a tkanivová nekróza.

/Iné nežiaduce reakcie/
Iné nežiaduce účinky vrátane nepokoja, asténie a hyperurikémie, sa môžu
objaviť v závislosti od extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý
sprevádza liekom vyvolanú rýchlu smrť buniek vysoko chemosenzitívnych
nádorov (tumor lysis syndróm). Na prevenciu alebo minimalizovanie
nežiaducich účinkov hyperurikémie pomôže hydratácia, alkalizácia moča
a podávanie alopurinolu.
Môže sa tiež objaviť amenorea a liečba epirubicínom môže vyvolať
azoospermiu v seminálnej tekutine.
Podávanie epirubicínu intravezikálnou cestou môže viesť ku chemickej
cystitíde a konstrikcii močového mechúra.
Bolo popísané, že priame podanie epirubicínu (alebo epirubicín obsahujúcich
režimov) a lipiodolu do hepatálnej vény (transkatetrálna arteriálna
embolizácia alebo TAE) za účelom lokálnej regionálnej liečby pre primárny
hepatobiliárny karcinóm alebo pečeňové metastázy, vyvoláva gastroduodenálne
ulcerácie, pravdepodobne refluxom lieku do gastrickej artérie a liekom
vyvolaná sklerotizujúca cholangitída spôsobuje zúženie žlčového vývodu
(biloma).


INTERAKCIE
Epirubicín sa väčšinou používa v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi
a môže sa objaviť ich sčítaná toxicita predovšetkým na kostnú dreň
/ hematologická a vplyv na gastrointestinálny trakt. Okrem toho, súčasné
použitie epirubicínu s inými protinádorovými liekmi, u ktorých bol popísaný
potenciálny kardiotoxický vplyv (napr. 5-fluorouracil, cyklofosfamid,
cisplatina, taxány) ako aj súčasná liečba inými kardioaktívnymi liekmi (ako
sú blokátory vápnikového kanála) vyžaduje počas liečby prísne sledovanie
kardiálnych funkcií.
Epirubicín sa výrazne metabolizuje pečeňou. Zmeny pečeňových funkcií
vyvolané inou súčasnou liečbou môžu ovplyvniť epirubicínový metabolizmus,
farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a / alebo toxicitu.


DÁVKOVANIE A SPÔSOB PODÁVANIA
Epirubicín je cytotoxický liek, ktorý sa zvyčajne podáva pacientom
s nádorovým ochorením intravenóznou injekciou.
Intravezikálne podanie je výhodné v liečbe povrchových nádorov močového
mechúra ako aj v profylaxii recidivujúceho nádoru po transuretrálnej
resekcii.
Epirubicín sa podáva tiež intraarteriálne pri pokusoch o vyvolanie
výrazneho lokálneho účinku so znížením celkovej toxicity. Vzhľadom na to,
že táto technika je potenciálne nebezpečná a môže viesť k rozsiahlym
nekrózam perfundovaného tkaniva, intraarteriálne podanie môžu vykonávať len
lekári, ktorí sú v tejto technike plne školení.


/Intravenózne podávanie/

Dávka sa zvyčajne vypočíta podľa celkovej plochy telesného povrchu
(mg / m2). Dávkovacia schéma epirubicínu podávaného počas cyklu sa môže
líšiť v závislosti od špecifického liečebného režimu (napr. podávaný v
monoterapii alebo v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi) alebo
v závislosti od terapeutických indikácií (napr. pri liečbe nádorov prsníka
a pľúc sa epirubicín používa v dávkach vyšších ako sú konvenčné dávky).
Pri intravenóznom podávaní epirubicínu je potrebná značná opatrnosť.
Odporúča sa jeho podanie do hadičky s voľne tečúcou intravenóznou infúziou
fyziologického roztoku (izotonický chlorid sodný) alebo roztoku 5 %
glukózy) počas 3 – 5 minút. Táto technika je určená na minimalizovanie
rizika vzniku trombózy alebo perivenóznej extravazácie, ktoré môžu viesť
k závažnej celulitíde, vezikácii a tkanivovej nekróze. Priame intravenózne
podanie sa neodporúča, vzhľadom na riziko extravazácie, ktoré sa môže
objaviť napriek prítomnosti primeraného krvného návratu pri aspirácii.
/Obvyklé dávky/
Ak sa epirubicín používa ako monoterapia, odporúčaná dávka u dospelých je
60 – 90 mg/m2 povrchu tela.
Celková dávka v priebehu cyklu sa môže podať v jednorazovej dávke alebo
rozdelená do 2 - 3 za sebou nasledujúcich dní. V prípade normálneho
zotavenia sa z liekom vyvolanej toxicity (predovšetkým útlm kostnej drene
a stomatitída) sa ďalší liečebný cyklus môže opakovať po 3 týždňoch.

/Vysoké dávky/
/Karcinóm pľúc/
Epirubicín v monoterapii sa pri vysokodávkovanej liečbe karcinómu pľúc môže
podávať podľa nasledujúcich režimov:
/Malobunkový karcinóm pľúc (doteraz neliečený):/ 120 mg/m2 deň 1 v 21-dňových
cykloch.
N/emalobunkový nádor pľúc (skvamózny veľkobunkový a adenokarcinóm, predtým/
/neliečený):/ 135 mg/m2 deň 1 alebo 45 mg/m2 deň 1, 2, 3 v 21-dňových
cykloch.

/Karcinóm prsníka/
Ako efektívne a dobre tolerované dávky v liečbe karcinómu prsníka sa
osvedčili dávky do 135 mg/m2 v monoterapii a 120 mg/m2 v kombinácii každé
3 – 4 týždne.
V adjuvantnej liečbe včasného karcinómu prsníka u pacientov s pozitívnym
nodálnym statusom sa odporúčaná dávka pohybuje od 100 mg/m2 do
120 mg/m2 každé 3 – 4 týždne.

/Nižšie dávky/
Nižšie dávky (60 – 75 mg/m2 pre konvenčné dávkovacie schémy alebo
105 – 120 mg/m2 pre vysokodávkované schémy) alebo dlhší interval medzi
cyklami sa odporúča pre predliečených pacientov, starších pacientov alebo
pri prítomnosti neoplastickej infiltrácie kostnej drene. Ak sa epirubicín
používa s inými cytotoxickými liekmi s potenciálne sa prekrývajúcou
toxicitou, je potrebné podľa toho upraviť odporúčanú dávku počas cyklu.

Pri miernom obličkovom poškodení nie je potrebné redukovať dávku vzhľadom
na obmedzené množstvo epirubicínu vylučovaného touto cestou. Vzhľadom na
to, že hlavný spôsob vylučovania epirubicínu je cez hepatobiliárny systém,
u pacientov s poškodenou funkciou pečene je potrebné redukovať dávku, aby
sa predišlo zvýšeniu celkovej toxicity. Všeobecne používané odporúčania na
redukciu dávky v prípade poškodených pečeňových funkcií, založené na
hladine sérového bilirubínu, sú nasledovné:

Sérový bilirubín Redukcia dávky
1,2 - 3,0 mg/ml o 50 %
3,1 - 5,0 mg/ml o 75 %


/Intravezikálne podávanie/

V liečbe povrchových karcinómov mechúra sa odporúča 8 týždňové podávanie
50 mg epirubicínu (v 25 – 50 ml fyziologického roztoku) jedenkrát týždenne.
V prípade lokálnej toxicity (chemická cystitída) sa odporúča redukcia dávky
na 30 mg. Pre karcinómy /in situ/ sa podľa individuálnej tolerancie pacienta
môže dávka zvýšiť až na 80 mg. Na profylaxiu rekurencie po transuretrálnej
resekcii povrchového nádoru sa odporúča 4 týždňové podávanie 50 mg
epirubicínu jedenkrát týždenne s následným instiláciami rovnakej dávky
jedenkrát mesačne po dobu 11 mesiacov. Všeobecne by sa mal instilát
v mechúri udržať počas 1 hodiny a počas instilácie by mala panva pacienta
rotovať k zaisteniu najširšieho kontaktu roztoku s mukózou mechúra. Aby sa
predišlo nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacient má byť informovaný,
aby 12 hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny. Epirubicín podaný
cestou katétra, by sa mal udržať v mechúre počas jednej hodiny. Pacient má
byť informovaný, že na konci tohto obdobia sa má vymočiť.


UPOZORNENIA
Epirubicín sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so
skúsenosťami s cytotoxickou liečbou. Obzvlášť špeciálnu pozornosť si
vyžaduje liečba vysokými dávkami vzhľadom na možnosť vzniku klinických
komplikácií vyvolaných závažnou myelosupresiou. Hoci sa vysoké dávky
epirubicínu podávali mnohým predtým neliečeným pacientom (pri pokročilom
ochorení alebo v adjuvantnej liečbe), vyvolali nežiaduce účinky, ktoré sa
neodlišovali od nežiaducich účinkov, ktoré sa objavujú pri konvenčných
dávkach. Pri vysokých dávkach sa u väčšiny pacientov objavila reverzibilná
neutropénia (( 500 neutrofilov/(l). Len malý počet pacientov si vyžadoval
hospitalizáciu pre závažné infekčné komplikácie.
Začiatočná liečba epirubicínom má byť sprevádzaná starostlivým základným
monitoringom uvedených laboratórnych parametrov ako aj kardiálnych funkcií.
Taktiež počas každého liečebného cyklu sa musí pacient starostlivo
a pravidelne sledovať.

/Kompletné počty krvných elementov/
Musí sa sledovať celkový a diferenciálny počet bielych krviniek, červených
krviniek a počet krvných doštičiek pred a počas každého liečebného cyklu.
Leukopénia a neutropénia môžu byť závažné (a vo všeobecnosti závažnejšie
pri vysokodávkovacích režimoch), vo väčšine prípadov dosahujúce najnižšie
hodnoty medzi 10-tym a 14-tym dňom od začiatku liečby, zvyčajne sú však
prechodné a počty bielych krviniek / neutrofilov sa vo väčšine prípadov
vrátia do normálnych hodnôt do 21 dní. Leukopénia však vyžaduje starostlivé
hematologické sledovanie, pretože pretrvávanie závažnej myelosupresie môže
viesť k superinfekciám a / alebo hemorágiám, ktoré vyžadujú intenzívnu
starostlivosť.

/Funkcie srdca/
Známe riziko antracyklínovej liečby je kardiotoxicita. Najzávažnejšia
a typická forma takejto toxicity je reprezentovaná dilatačnou
kardiomyopatiou, ktorej frekvencia sa zvyšuje s vysokou kumulatívnou dávkou
lieku a môže viesť ku kongestívnemu srdcovému zlyhaniu. Pred liečbou
epirubicínom sa majú vyšetriť kardiálne funkcie na minimalizovanie rizika
vyvolania závažného kardiálneho poškodenia, a ktoré sa majú sledovať počas
celej liečby. Hoci sa za najvýhodnejší diagnostický test na stanovenie
antracyklínmi vyvolanej kardiomyopatie považuje endomyokardiálna biopsia,
nie je možné tento invazívny test vykonávať rutinne. Rutinné vyšetrenia
kardiálnej funkcie počas liečby epirubicínom zahŕňajú elektrokardiogram
(EKG) a sledovanie ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF). EKG zmeny môžu vo
všeobecnosti ohlasovať prechodnú toxicitu, ale redukcia QRS voltáže alebo
predĺženie systolických intervalov nad normu,ak je pokles LVEF,môže
ohlasovať typickú antracyklínmi vyvolanú kardiomyopatiu. Vzhľadom na riziko
kardiomyopatie kumulatívna dávka epirubicínu 900 - 1000 mg/m2 sa musí
podávať s výnimočnou opatrnosťou (v konvenčných i vysokodávkovacích
režimoch), nad túto hranicu riziko rozvoja srdcového zlyhania narastá
skokom. V prítomnosti iných rizikových faktorov (ako sú akútne alebo
latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasná
rádioterapia mediastína/perikardiálnej oblasti, predchádzajúca liečba inými
antracyklínmi / antracéndiónmi, súčasné použitie iných kardiotoxických
liekov) epirubicínová kardiálna toxicita sa môže objaviť pri nižších
kumulatívnych dávkach: pri prítomnosti takýchto podmienok musí byť
sledovanie kardiálnych funkcií výnimočne prísne, a riziko oproti prínosu
z pokračovania liečby epirubicínom v prípade poškodených funkcií srdca sa
musí starostlivo zvažovať.

/Vyšetrenie pečeňových funkcií/
Vzhľadom na to, že epirubicín sa vylučuje hlavne hepatobiliárnym systémom,
v prípadoch zníženia pečeňových funkcií alebo zhoršeného odtoku žlče sa
môže objaviť spomalená eliminácia lieku so zvýšením celkovej toxicity.
Preto sa pred začatím liečby musia vyšetriť pečeňové funkcie (bilirubín,
AST, ALT, alkalická fosfatáza) a pacientom s poškodenou funkciou pečene sa
musí dávka lieku redukovať. Všeobecne používané odporúčania na redukciu
dávky v prípade poškodených pečeňových funkcií založené na hladine sérového
bilirubínu sú nasledovné:

Sérový bilirubín Redukcia dávky
1,2 - 3,0 mg/ml o 50 %
3,1 - 5,0 mg/ml o 75 %

/Extravazácia/
Extravazácia epirubicínu počas intravenóznej injekcie môže viesť
k závažnému tkanivovému poškodeniu a nekróze. Po podaní injekcie do malej
vény alebo opakované podanie do rovnakej žily môže viesť k venóznej
skleróze. Na minimalizovanie rizika extravazácie lieku je potrebné uistiť
sa, či je žila po podaní lieku dobre priechodná, po odskúšaní či je ihla
vhodne umiestnená v žile, sa odporúča podať liek do hadičky s plynule
tečúcim fyziologickým roztokom. Ak by sa počas intravenózneho podávania
objavili príznaky extravazácie epirubicínu, je potrebné infúziu lieku
okamžite zastaviť. Na zvládnutie extravazácie je potrebné okamžite
uskutočniť zákroky schválené lekárom a / alebo zdravotníckou inštitúciou.

Epirubicín môže potenciovať toxicitu inej protinádorovej liečby. Toto sa
musí vziať do úvahy predovšetkým pri vysokých dávkach a pred začatím liečby
vysokodávkovacím režimom a je potrebné uistiť sa o dostupnosti podpornej
liečby a technických prostriedkov.

Ako iné cytotoxické lieky aj epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu ako
výsledok extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý sprevádza liekmi
indukovanú rýchlu lýzu neoplastických buniek. Pre rozpoznanie tohto
fenoménu a jeho adekvátne zvládnutie je potrebné vyšetriť hladinu kyseliny
močovej v krvi.

1 – 2 dni po podaní môže epirubicín sfarbovať moč do červena. Pacientov je
potrebné informovať, že tento úkaz nie je dôvodom na znepokojenie.

/Epirubicín nie je účinný, ak sa podáva perorálne a nesmie sa podávať ani/
/intramuskulárne alebo intratekálne/.


/PRÍPRAVA ROZTOKU/

FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION na intravenózne podanie sa má riediť
s fyziologickým roztokom chloridu sodného alebo s vodou na injekciu. Po
pridaní rozpúšťadla sa ampula musí triasť, kým sa prášok úplne nerozpustí.
Obsah fľašky je pod negatívnym tlakom na minimalizovanie vzniku aerosolu
pri riedení. Pozornosť sa má však venovať predovšetkým zavedeniu ihly.
Treba sa vyhnúť inhalácii akéhokoľvek aerosolu počas prípravy roztoku.

prášok na injekčný roztok rozpúšťadlo koncentrácia
_
10 mg 5 ml 2 mg/ml
50 mg 25 ml 2 mg/ml
_


/Intravenózne podanie/

Epirubicín nie je účinný, ak sa podáva perorálne, a nesmie sa podávať ani
intramuskulárne alebo intratekálne. Odporúča sa podanie lieku do hadičky
s voľne tečúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku chloridu
sodného na minimalizovanie rizika trombózy alebo perivenóznej extravazácie,
a treba sa uistiť, že po podaní lieku je žila priechodná. Extravazácia
lieku zo žily počas injekcie môže viesť k závažnej tkanivovej lézii až
nekróze. Môže sa tiež objaviť fleboskleróza, predovšetkým ak sa epirubicín
podá do malej žily alebo sa opakovane podá do rovnakej žily.

/Intravezikálne podanie/
Epirubicín podaný cestou katétra, by sa mal udržať v mechúre počas jednej
hodiny. Pacienti majú byť informovaní, že na konci tohto obdobia sa majú
vymočiť (pozri časť 4.2.Dávkovanie a spôsob podávania).


/OCHRANNÉ OPATRENIA/

Vzhľadom na toxickú povahu tohto liečiva sa vyžadujú nasledujúce ochranné
opatrenia:
Personál sa musí školiť v technike riedenia a manipulácie.
Tehotné ženy sa musia vylúčiť z práce s týmto liekom.
Personál manipulujúci s epirubicínom sa musí obliekať do ochranného odevu:
ochranné okuliare a rúška, jednorazové rukavice a masky.
Musí sa vyhradiť priestor na riedenie (prednostne pod laminárnym prúdením
vzduchu). Pracovný priestor sa musí chrániť jednorazovým, odspodu
plastovaným absorpčným papierom.
Všetky prostriedky po použití na riedenie, podávanie alebo čistenie vrátane
skla sa musia odkladať na miesto odpadu s vysokým rizikom, do odpadkových
vriec určených na spopolnenie pri vysokej teplote.
Ak dôjde k vyliatiu alebo vytečeniu lieku, musí sa použiť zriedený roztok
chlórnanu sodného (pri použití 1 % chlóru), vytrieť do sucha a potom omyť
vodou.
Všetky použité čistiace materiály sa musia odkladať tak, ako je uvedené
vyššie.
Pri náhodnom kontakte s kožou alebo očami sa musí postihnuté miesto ihneď
omyť alebo vyplachovať veľkým množstvom vody alebo roztokom bikarbonátu
sodného a musí sa ihneď vyhľadať lekárska pomoc.
Liek sa musí použiť do 24 hodín po prerušení gumovej zátky. Nepoužitá časť
roztoku sa musí znehodnotiť.


/Použitie v gravidite a počas laktácie/

Konečné informácie, či môže mať epirubicín nežiaduci účinok na ľudskú
fertilitu alebo pôsobiť teratogénne, nie sú dostupné. Experimentálne údaje
ale ukazujú, že liek môže poškodzovať plod. U žien, ktoré môžu počas liečby
epirubicínom otehotnieť, sa musí odhadnúť potenciálne riziko pre plod. Ženy
musia byť informované, aby sa počas liečby vyvarovali tehotenstvu. Ak sa
používa epirubicín počas ťarchavosti, musí sa starostlivo zvážiť
potenciálny prínos oproti riziku pre plod.
Vzhľadom na mutagénny potenciál epirubicínu by liek mohol vyvolať
chromozomálne poškodenia u ľudských spermií, a preto sa musí počas liečby
epirubicínom používať účinná antikoncepcia.
Je pravdepodobné, že epirubicín prechádza do materského mlieka, preto sa
liečené ženy majú poučiť, aby nedojčili kvôli možnosti závažného
poškodenia dojčaťa.


/Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje/

Neboli popísané špeciálne nežiaduce účinky epirubicínu, ktoré by
ovplyvňovali schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.


/Predávkovanie/

Veľmi vysoká jednorazová dávka epirubicínu môže vyvolať do 24 hodín akútnu
myokardiálnu degeneráciu a závažnú myelosupresiu do 10 – 14 dní. Liečba
v tomto období má byť podporná a mali by sa využiť také postupy, ako sú
krvné transfúzie a barierový prístup. Do 6 mesiacov po predávkovaní bolo
pozorované objavenie sa oneskoreného kardiálneho zlyhania. Pacient sa musí
starostlivo sledovať, a ak sa objavia prejavy kardiálneho zlyhania, má sa
liečiť podľa konvenčných pravidiel.


/Predklinické údaje o bezpečnosti/

LD50 epirubicínu bola 29,3 a 14,2 mg/kg u myší a potkanov, respektíve okolo
2,0 mg/kg u psov. Najviac postihnutý orgán po podaní jednorazovej dávky bol
hematopoetický systém a hlavne u psov gastrointestinálny systém. Po
opakovanom podávaní epirubicínu bol toxický účinok sledovaný u potkanov,
králikov a psov. Najviac postihnutými orgánmi u týchto druhov zvierat boli
hematopoetický systém, gastrointestinálny trakt, obličky, pečeň a samčie
a samičie reprodukčné orgány. Štúdie na subakútnu a akútnu toxicitu
a kardiotoxicitu zistili kardiotoxicitu u všetkých testovaných
laboratórnych druhov. Epirubicín, tak ako ostatné antracyklíny
a cytotoxické lieky má u myší karcinogénny efekt. U väčšiny /in vitro/ a /in/
/vivo/ uskutočňovaných testov bol epirubicín genotoxický, toxický pre
reprodukčné orgány a embryotoxický u potkanov. Malformácie sa nepozorovali
ani u potkanov ani u králikov hoci, tak ako ostatné antracyklíny
a cytotoxické lieky musia byť považované za potenciálne teratogénne.
U potkanov neboli zaznamenané žiadne mimoriadne účinky pri podávaní
epirubicínu počas peri- a postnatálneho obdobia do dávky 0,15 mg/kg/deň pre
matku a 0,50 mg/kg/deň pre potomka. Nie je známe, či sa zložky vylučujú do
materského mlieka. Na štúdiách lokálnej bezpečnosti u myší a potkanov sa
dokázalo, že extravazácia lieku spôsobuje tkanivovú nekrózu. Štúdie na
zvieratách ukázali, že epirubicín má lepší terapeutický index a nižšie
systémové a kardiálne toxické účinky ako doxorubicín.


/Inkompatibility/

Odporúča sa zamedziť dlhšie trvajúci kontakt epirubicínu s roztokom
s alkalickým pH, tento spôsobuje hydrolýzu lieku. Epirubicín sa nemá miešať
s heparínom kvôli chemickej inkompatibilite, ktorá v určitých pomeroch
liekov môže viesť k vyzrážaniu. Epirubicín sa môže používať v kombinácii
s inými protinádorovými liekmi, ale neodporúča sa jeho miešanie s inými
liekmi v rovnakej striekačke.


UCHOVÁVANIE
UCHOVÁVAJTE MIMO DOSAHU A DOHĽADU DETÍ.

Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

/Čas použiteľnosti po rozpustení prášku:/
Pripravený roztok je chemicky stabilný počas 24 hodín, ak sa uchováva pri
teplote do 25 °C a 48 hodín, ak sa uchováva pri teplote 2 °C - 8 °C
(v chladničke). Chráňte pred svetlom. Avšak z mikrobiologického hľadiska sa
má pripravený injekčný roztok použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite,
čas skladovania počas používania a podmienky uchovávania pred použitím sú
na zodpovednosti používateľa a za normálnych okolností by nemali
presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 °C – 8 (C (v chladničke), pokiaľ
rozpustenie prášku neprebehlo za kontrolovaných a validovaných aseptických
podmienok

Nepoužitú časť roztoku znehodnoťte.


VAROVANIE
LIEK SA NESMIE POUŽÍVAŤ PO UPLYNUTÍ ČASU POUŽITEĽNOSTI UVEDENOM NA OBALE.
Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

BALENIE
FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 10 mg: 1 injekčná liekovka s práškom
(10 mg epirubicíniumchloridu) a 1 ampulka s rozpúšťadlom (5 ml).
FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 50 mg: 1 injekčná liekovka s práškom (50 mg
epirubicíniumchloridu)


DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Marec 2007

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


NÁZOV LIEKU

FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 10 mg
FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 50 mg


1. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

/Liečivo:/ epirubicini hydrochloridum 10 mg alebo 50 mg

Pomocné látky, pozri časť 6.1.


2. LIEKOVÁ FORMA

FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 10 mg:
Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok


/Opis lieku:/ porózny, červený lyofilizovaný prášok a číra bezfarebná
tekutina

FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION 50 mg:
Prášok na injekčný roztok

/Opis lieku:/ porózny, červený lyofilizovaný prášok


3. KLINICKÉ ÚDAJE

1. Terapeutické indikácie

Epirubicín vyvoláva významnú terapeutickú odpoveď u množstva nádorových
ochorení, medzi ktorými sú:
- karcinóm prsníka
- ovariálny karcinóm
- karcinóm pľúc
- karcinóm žalúdka
- nádor prechodových buniek mechúra
- sarkómy mäkkých tkanív a kostí
- non-Hodgkinovské lymfómy a Hodginova choroba

Epirubicín má protinádorovú aktivitu aj pri nasledujúcich nádoroch:
- karcinóm ezofágu
- primárny hepatocelulárny karcinóm
- karcinóm pankreasu
- karcinómy hlavy a krku
- akútna leukémia a mnohonásobný myelóm

2. Dávkovanie a spôsob podávania

Epirubicín je cytotoxický liek, ktorý sa zvyčajne podáva pacientom
s nádorovým ochorením intravenóznou injekciou.
Intravezikálne podanie je výhodné v liečbe povrchových karcinómov
močového mechúra ako aj v profylaxii recidivujúceho nádoru po
transuretrálnej resekcii.
Epirubicín sa podáva tiež intraarteriálne pri pokusoch o vyvolanie
výrazneho lokálneho účinku so znížením celkovej toxicity. Vzhľadom na
to, že táto technika je potenciálne nebezpečná a môže viesť
k rozsiahlym nekrózam perfundovaného tkaniva, intraarteriálne podanie
môžu vykonávať len lekári, ktorí sú v tejto technike plne školení.

/Intravenózne podávanie/
Dávka sa zvyčajne vypočíta podľa celkovej plochy telesného povrchu
(mg/m2). Dávkovacia schéma epirubicínu podávaného počas cyklu sa môže
líšiť v závislosti od špecifického liečebného režimu (napr. podávaný v
monoterapii alebo v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi) alebo
v závislosti od indikácií (napr. pri liečbe nádorov prsníka a pľúc sa
epirubicín používa v dávkach vyšších ako sú konvenčné dávky).
Pri intravenóznom podávaní epirubicínu je potrebná značná opatrnosť.
Odporúča sa jeho podanie do hadičky s voľne tečúcou intravenóznou
infúziou fyziologického roztoku (izotonický chlorid sodný) alebo
roztoku 5 % glukózy) počas 3 – 5 minút. Táto technika je určená na
minimalizovanie rizika vzniku trombózy alebo perivenóznej extravazácie,
ktoré môžu viesť k závažnej celulitíde, vezikácii a tkanivovej nekróze.
Priame intravenózne podanie sa neodporúča, vzhľadom na riziko
extravazácie, ktoré sa môže objaviť napriek prítomnosti primeraného
krvného návratu pri aspirácii.


/Obvyklé dávky/

Ak sa epirubicín používa ako monoterapia, odporúčaná dávka u dospelých
je 60 - 90 mg/m2 povrchu tela.
Celková dávka v priebehu cyklu sa môže podať v jednorazovej dávke alebo
rozdelená do 2 - 3 za sebou nasledujúcich dní. V prípade normálneho
zotavenia sa z liekom vyvolanej toxicity (predovšetkým útlm kostnej
drene a stomatitída), sa každý liečebný cyklus môže opakovať každé
3 týždne.


/Vysoké dávky/

/Karcinóm pľúc/
Epirubicín v monoterapii sa pri vysokodávkovanej liečbe karcinómu pľúc
môže podávať podľa nasledujúcich režimov:
/Malobunkový karcinóm pľúc (doteraz neliečený):/ 120 mg/m2 deň 1 v 21-
dňových cykloch.
/Nemalobunkový nádor pľúc (skvamózny veľkobunkový a adenokarcinóm,/
/predtým neliečený):/ 135 mg/m2 deň 1 alebo 45 mg/m2 deň 1 2, 3 v 21-
dňových cykloch.



/Karcinóm prsníka/

Ako efektívne a dobre tolerované dávky v liečbe karcinómu prsníka sa
osvedčili dávky do 135 mg/m2 v monoterapii a 120 mg/m2 v kombinácii
každé 3 - 4 týždne.
V adjuvantnej liečbe včasného karcinómu prsníka u pacientov
s pozitívnymnodálnym statusom sa odporúčaná dávka pohybuje od
100 mg/m2 do 120 mg/m2 každé 3 – 4 týždne.


/Nižšie dávky/
Nižšie dávky (60 – 75 mg/m2) pre konvenčné dávkovacie schémy alebo
105 – 120 mg/m2 pre vysokodávkované schémy) alebo dlhší interval medzi
cyklami sa odporúča pre predliečených pacientov, starších pacientov
alebo pri prítomnosti neoplastickej infiltrácie kostnej drene. (pozri
časť /4.4/. /Špeciálne upozornenia/). Ak sa epirubicín používa s iným
cytotoxickými liekmi s potenciálne sa prekrývajúcou toxicitou, je
potrebné podľa toho upraviť odporúčanú dávku počas cyklu.

Pri miernom obličkovom poškodení, nie je potrebné redukovať dávku
vzhľadom na obmedzené množstvo epirubicínu vylučovaného touto cestou.
Vzhľadom na to, že hlavný spôsob vylučovania epirubicínu je
hepatobiliárny systém, u pacientov s poškodenou funkciou pečene je
potrebné redukovať dávku, aby sa predišlo zvýšeniu celkovej toxicity.
Odporúčania na redukciu dávky sú uvedené v časti /4.4. Špeciálne/
/upozornenia./

/Intravezikálne podávanie/

V liečbe povrchových karcinómov mechúra sa odporúča podávanie 50 mg
epirubicínu (v 25 – 50 ml fyziologického roztoku) jedenkrát týždenne po
dobu 8 týždňov. V prípade lokálnej toxicity (chemická cystitída) sa
odporúča redukcia dávky na 30 mg. Pre karcinómy /in situ/ sa podľa
individuálnej tolerancie pacienta môže dávka zvýšiť až na 80 mg. Na
profylaxiu rekurencie po transuretrálnej resekcii povrchového nádoru sa
odporúča podávanie 50 mg epirubicínu jedenkrát týždenne po dobu
4 týždňov s následným instiláciami rovnakej dávky jedenkrát mesačne po
dobu 11 mesiacov. Všeobecne by sa mal instilát v mechúri udržať počas
1 hodiny a počas instilácie by mala panva pacienta rotovať k zaisteniu
najširšieho kontaktu roztoku s mukózou mechúra. Aby sa predišlo
nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacient má byť informovaný aby
12 hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny.

3. Kontraindikácie

Stavy pri ktorých sa pacient intravenóznym epirubicínom nesmie liečiť,
sú:
- precitlivenosť na epirubicín, alebo antracyklíny alebo antracéndióny
- pretrvávajúca myelosupresia alebo závažná stomatitída
z predchádzajúcej cytotoxickej liečby
- prítomnosť generalizovanej infekcie
- ťažké poškodenie pečene
- anamnéza súčasného alebo predchádzajúceho srdcového zlyhania
a závažných arytimií, predchádzajúci infarkt myokardu
- predchádzajúca liečba antracyklínovými liekmi v ich maximálnej
kumulatívnej dávke
- tehotenstvo a dojčenie (pozri časť 4.6. /Použitie v gravidite a počas/
/laktácie/).

/Kontraindikácie pre intravezikálne podávanie sú:/
- invazívny tumor, ktorý prerastá stenou mechúra
- infekcia močových ciest
- zápal močového mechúra
- problémy s katetrizáciou

4. Špeciálne upozornenia

Epirubicín sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so
skúsenosťami s cytotoxickou liečbou. Obzvlášť špeciálnu pozornosť si
vyžaduje liečba vysokými dávkami vzhľadom na možnosť vzniku klinických
komplikácií vyvolaných závažnou myelosupresiou. Hoci sa vysoké dávky
epirubicínu podávali mnohým predtým neliečeným pacientom (pri
pokročilom ochorení alebo v adjuvantnej liečbe), vyvolali nežiaduce
účinky, ktoré sa neodlišovali od nežiaducich účinkov, ktoré sa objavujú
pri konvenčných dávkach, okrem stupňa (závažnosti) reverzibilnej
neutropénie(( 500 neutrofilov/(l), ktorá sa objavila u väčšiny
pacientov. Len malý počet pacientov si vyžadoval hospitalizáciu pre
závažné infekčné komplikácie.
Začiatočná liečba epirubicínom má byť sprevádzaná starostlivým
základným monitoringom určitých laboratórnych parametrov ako aj
kardiálnych funkcií. Taktiež počas každého liečebného cyklu sa musí
pacient starostlivo a pravidelne sledovať.

/Kompletné počty krvných elementov./
Musí sa sledovať celkový a diferenciálny počet bielych krviniek,
červených krviniek a počet krvných doštičiek pred a počas každého
liečebného cyklu. Leukopénia a neutropénia môžu byť závažné (a vo
všeobecnosti závažnejšie pri vysokodávkovacích režimoch), vo väčšine
prípadov dosahujúce najnižšie hodnoty medzi 10-tym a 14-tym dňom od
začiatku liečby, zvyčajne sú však prechodné a počty bielych
krviniek / neutrofilov sa vo väčšine prípadov vrátia do normálnych
hodnôt do 21 dní. Leukopénia však vyžaduje starostlivé hematologické
sledovanie, pretože pretrvávanie závažnej myelosupresie môže viesť
k superinfekciám a / alebo hemorágiám, ktoré vyžadujú intenzívnu
starostlivosť.
/Kardiálne funkcie./
Známe riziko antracyklínovej liečby je kardiotoxicita. Najzávažnejšia
a typická forma takejto toxicity je reprezentovaná dilatačnou
kardiomyopatiou, ktorej frekvencia sa zvyšuje s vysokou kumulatívnou
dávkou lieku a môže viesť ku kongestívnemu srdcovému zlyhaniu. Pred
liečbou epirubicínom sa majú vyšetriť kardiálne funkcie na
minimalizovanie rizika vyvolania závažného kardiálneho poškodenia, a
ktoré sa majú sledovať počas celej liečby. Hoci sa za najvýhodnejší
diagnostický test na stanovenie antracyklínmi vyvolanej kardiomyopatie
považuje endomyokardiálna biopsia, nie je možné tento invazívny test
vykonávať rutinne. Rutinné vyšetrenia kardiálnej funkcie počas liečby
epirubicínom zahŕňajú elektrokardiogram (EKG) a sledovanie ejekčnej
frakcie ľavej komory (LVEF). EKG zmeny môžu vo všeobecnosti ohlasovať
prechodnú toxicitu, ale redukcia QRS voltáže alebo predĺženie
systolických intervalov nad normu, ak je pokles LVEF, môže ohlasovať
typickú antracyklínmi vyvolanú kardiomyopatiu. Vzhľadom na riziko
kardiomyopatie kumulatívna dávka epirubicínu 900 – 1000 mg/m2 sa musí
podávať s výnimočnou opatrnosťou (v konvenčných i vysokodávkovacích
režimoch), nad túto hranicu riziko rozvoja srdcového zlyhania narastá
skokom. V prítomnosti iných rizikových faktorov (ako sú akútne alebo
latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasná
rádioterapia mediastína / perikardiálnej oblasti, predchádzajúca liečba
inými antracyklínmi / antracéndiónmi, súčasné použitie iných
kardiotoxických liekov), epirubicínová kardiálna toxicita sa môže
objaviť pri nižších kumulatívnych dávkach: pri prítomnosti takýchto
podmienok musí byť sledovanie kardiálnych funkcií výnimočne prísne,
a riziko oproti prínosu z pokračovania liečby epirubicínom v prípade
poškodených funkcií srdca sa musí starostlivo zvažovať.

/Vyšetrenie pečeňových funkcií./
Vzhľadom na to, že epirubicín sa vylučuje hlavne hepatobiliárnym
systémom, v prípadoch zníženia pečeňových funkcií alebo zhoršeného
odtoku žlče sa môže objaviť spomalená eliminácia lieku so zvýšením
celkovej toxicity. Preto sa pred začatím liečby musia vyšetriť pečeňové
funkcie (bilirubín, AST, ALT, alkalická fosfatáza) a pacientom
s poškodenou funkciou pečene sa musí dávka lieku redukovať. Všeobecne
používané odporúčania na redukciu dávky v prípade poškodených
pečeňových funkcií založené na hladine sérového bilirubínu sú
nasledovné:

Sérový bilirubín Redukcia dávky
1,2 - 3,0 mg/ml o 50 %
3,1 - 5,0 mg/ml o 75 %


/Extravazácia/.
Extravazácia epirubicínu počas intravenóznej injekcie môže viesť
k závažnému tkanivovému poškodeniu a nekróze. Po podaní injekcie do
malej vény alebo opakované podanie do rovnakej žily môže viesť
k venóznej skleróze. Na minimalizovanie rizika extravazácie lieku je
potrebné uistiť sa, či je žila po podaní lieku dobre priechodná, po
odskúšaní, či je ihla vhodne umiestnená v žile, sa odporúča podať liek
do hadičky s plynule tečúcim fyziologickým roztokom. Ak by sa počas
intravenózneho podávania objavili príznaky extravazácie epirubicínu, je
potrebné infúziu lieku okamžite zastaviť. Na zvládnutie extravazácie je
potrebné okamžite uskutočniť zákroky schválené lekárom a / alebo
zdravotníckou inštitúciou.


Epirubicín môže potencovať toxicitu inej protinádorovej liečby. Toto sa
musí vziať do úvahy predovšetkým pri vysokých dávkach a pred začatím
liečby vysokodávkovacím režimom a je potrebné uistiť sa o dostupnosti
podpornej liečby a technických prostriedkov.


Ako iné cytotoxické lieky aj epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu ako
výsledok extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý sprevádza liekmi
indukovanú rýchlu lýzu neoplastických buniek. Pre rozpoznanie tohto
fenoménu a jeho adekvátne zvládnutie je potrebné vyšetriť hladinu
kyseliny močovej v krvi.
1 – 2 dni po podaní môže epirubicín sfarbovať moč do červena. Pacientov
je potrebné informovať, že tento úkaz nie je dôvodom na znepokojenie.

5. Liekové a iné interakcie

Epirubicín sa väčšinou používa v kombinácii s inými cytotoxickými
liekmi a môže sa objaviť ich sčítaná toxicita predovšetkým na kostnú
dreň (hematologická toxicita) a vplyv na gastrointestinálny trakt.
Okrem toho, súčasné použitie epirubicínu s inými protinádorovými
liekmi, u ktorých bol popísaný potenciálny kardiotoxický vplyv (napr. 5-
fluorouracil, cyklofosfamid, cisplatina, taxány) ako aj súčasná liečba
inými kardioaktívnymi liekmi (ako sú blokátory kalciového kanála)
vyžaduje počas liečby prísne sledovanie kardiálnych funkcií.
Epirubicín sa výrazne metabolizuje pečeňou. Zmeny pečeňových funkcií
vyvolané inou súčasnou liečbou môžu ovplyvniť epirubicínový
metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a / alebo
toxicitu.

6. Použitie v gravidite a počas laktácie

Konečné informácie, či môže mať epirubicín nežiaduci účinok na ľudskú
fertilitu alebo pôsobiť teratogénne, nie sú dostupné. Experimentálne
údaje ale ukazujú, že liek môže poškodzovať plod. U žien, ktoré môžu
počas liečby epirubicínom otehotnieť, sa musí odhadnúť potenciálne
riziko pre plod. Ženy musia byť informované, aby sa počas liečby
vyvarovali tehotenstvu. Ak sa používa epirubicín počas tehotenstva musí
sa starostlivo zvážiť potenciálny prínos oproti riziku pre plod.
Vzhľadom na mutagénny potenciál epirubicínu, by mohol liek vyvolať
chromozomálne poškodenia u ľudských spermií, a preto sa musí počas
liečby epirubicínom používať účinná antikoncepcia.
Je pravdepodobné, že epirubicín prechádza do materského mlieka, preto
sa liečené ženy majú poučiť, aby nedojčili kvôli možnosti závažného
poškodenia dojčaťa.

7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Neboli popísané špeciálne nežiaduce účinky epirubicínu, ktoré by
ovplyvňovali schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

/Kostná dreň / hematologická toxicita./
Hlavný prejav epirubicínovej toxicity na kostnú dreň / hematologickej
toxicity je od dávky závislá reverzibilná leukopénia a / alebo
granulocytopénia (neutropénia) a reprezentuje toxicitu limitujúcu
jednorazovú dávku lieku. Leukopénia je zvyčajne závažnejšia pri
vysokodávkovacích liečebných režimoch, a pri takýchto stavoch sa môže
vyžadovať adekvátna podpora kostnej drene (ako periférne krvné
progenitorové bunky a / alebo kolónie stimulujúce faktory). Môže sa
tiež objaviť trombocytopénia a anémia.
Klinickým výsledkom epirubicínom vyvolanej toxicity na kostnú dreň /
hematologickej toxicity môže byť horúčka, infekcie, sepsa / septikémia,
septický šok, hemorágie, tkanivová hypoxia alebo smrť. Pri prítomnosti
febrilnej neutropénie sa majú podávať intravenózne antibiotiká.
Zriedkavo u pacientov liečených epirubicínom súbežne s DNA
deštruujúcimi protinádorovými liekmi alebo u pacientov ťažko
predliečených takýmito liekmi bol popísaný vznik sekundárnej akútnej
myelogénnej leukémie s alebo bez preleukemickej fázy. Tieto leukémie
majú krátko trvajúce (1 – 3 roky) latentné obdobie.
/Kardiálna toxicita./
Antracyklínmi indukovaná kardiálna toxicita sa môže prejaviť skorou
(akútnou) alebo neskorou (oneskorenou) udalosťou. Skorá kardiálna
toxicita epirubicínu sa prejavuje hlavne ako sínusová tachykardia
a / alebo EKG abnormality ako sú nešpecifické zmeny ST a T vlny, ale
tiež boli popísané tachyarytmie ako predčasné komorové kontrakcie,
komorová tachykardia, bradykardia ako aj atrioventrikulárna
a ramienková blokáda. S výnimkou malígnych kardiálnych dysrytmií, tieto
účinky zvyčajne nepredchádzajú rozvoju oneskorenej kardiotoxicity,
zriedkavo sú klinicky významné a vo všeobecnosti sa nepovažujú za dôvod
nutnosti prerušenia liečby epirubicínom. Oneskorená kardiálna toxicita
sa prejavuje charakteristickou kardiomyopatiou, ktorá sa klinicky
prejavuje príznakmi ľavokomorovej dysfunkcie (ako sú dýchavičnosť,
pľúcny edém, periférne opuchy (napr. členkov), hepatomegália, ascites,
pleurálny výpotok, galopový rytmus). Objavenie sa tejto toxicity je
závislé od kumulatívnej dávky a je reprezentantom kumulatívnej dávku
limitujúcej toxicity lieku. Mnoho štúdií potvrdilo, že riziko rozvoja
komorovej dysfunkcie narastá skokom, bez prítomnosti iných kardiálnych
rizikových faktorov, po dosiahnutí kumulatívnej dávky epirubicínu 900 -
1000 mg/m2. Ak sú však prítomné iné rizikové faktory (ako je akútne
alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasná
rádioterapia mediastína, predchádzajúca alebo súčasná liečba inými
kardiotoxickými liekmi), môže sa epirubicínová kardiálna toxicita
objaviť pri nižších kumulatívnych dávkach. Oneskorená kardiotoxicita sa
zväčša objavuje v priebehu liečby epirubicínom, ale môže sa objaviť aj
neskôr (do 2 – 3 mesiacov), ale objavili sa aj neskoršie prípady
(niekoľko mesiacov a rokov po ukončení liečby). Závažnému kardiálnemu
poškodeniu sa predchádza pravidelným sledovaním počas liečby Bol
popísaný aj perikardiálny výpotok.

/Gastrointestinálna toxicita./
U pacientov liečených epirubicínom sa môže objaviť mukozitída (hlavne
stomatitída, menej často ezofagitída). Klinické prejavy mukozitídy
zahŕňajú bolestivosť alebo pocit pálenia, erytém, erózie - ulcerácie,
krvácanie a infekcie. Vo všeobecnosti sa mukozitída objavuje skoro po
podaní lieku a ak je závažná, môže počas niekoľkých dní progredovať do
mukóznych ulcerácií, avšak u väčšiny pacientov tento nežiaduci účinok
v treťom týždni liečby odoznie. Tiež sa môže objaviť pocit na vracanie,
vracanie a zriedkavo hnačka a bolesti brucha. Závažné vracanie a hnačka
môžu vyvolať dehydratáciu. Podaním adekvátnej antiemetickej liečby sa
môže pocitu na vracanie a vracaniu predchádzať alebo ho potlačiť. Môžu
sa tiež objaviť hyperpigmentácie sliznice dutiny ústnej.


/Kožné a reakcie z precitlivenosti/

Často sa objavuje alopécia zahŕňajúca prerušenie rastu fúzou. Tento
nežiaduci účinok je zvyčajne reverzibilný a do 2 – 3 mesiacov po
ukončení liečby sa znovu objaví rast všetkých vlasov. Tiež sa môžu
objaviť výsevy, kožné a nechtové hyperpigmentácie, fotosenzitivita
a reakcia precitlivenosti ožiarenej kože (“znovu vyvolaná radiačná
reakcia”). U epirubicínom liečených pacientov bola popísaná urtikária
a anafylaxia, príznaky týchto reakcií môžu kolísať od kožného výsevu
a svrbenia až k horúčke, mrazeniu a šoku.

/Účinky v mieste podania injekcie/.
Nie je zriedkavý erytematózny prúžok pozdĺž infundovanej žily, ktorý
môže predchádzať lokálnej flebitíde alebo tromboflebitíde. Riziko
vzniku flebitídy / tromboflebitídy sa môže minimalizovať dodržiavaním
pokynov na podávanie lieku. Mohla by sa tiež objaviť fleboskleróza,
predovšetkým ak sa epirubicín opakovane podáva do malej žily.

V prípade extravazácie lieku mimo cievu sa objaví lokálna bolestivosť,
závažná celulitída a tkanivová nekróza.

/Iné nežiaduce reakcie/
Iné nežiaduce účinky vrátane nepokoja , asténie a hyperurikémie sa môžu
objaviť v závislosti od extenzívneho purínového katabolizmu, ktorý
sprevádza liekom vyvolanú rýchlu smrť buniek vysoko chemosenzitívnych
nádorov (tumor lysis syndróm). Na prevenciu alebo minimalizovanie
nežiaducich účinkov hyperurikémie pomôže hydratácia, alkalizácia moča
a podávanie alopurinolu.
Môže sa tiež objaviť amenorea a liečba epirubicínom môže vyvolať
azoospermiu v seminálnej tekutine.
Podávanie epirubicínu intravezikálnou cestou môže viesť ku chemickej
cystitíde a konstrikcii močového mechúra.
Bolo popísané, že priame podanie epirubicínu (alebo epirubicín
obsahujúcich režimov) a lipiodolu do hepatálnej vény (transkatetrálna
arteriálna embolizácia alebo TAE) za účelom lokálnej regionálnej liečby
pre primárny hepatobiliárny karcinóm alebo pečeňové metastázy, vyvoláva
gastroduodenálne ulcerácie, pravdepodobne refluxom lieku do gastrickej
artérie a liekom vyvolaná sklerotizujúca cholangitída spôsobuje zúženie
žlčového vývodu (biloma).

4.9 Predávkovanie

Veľmi vysoká jednorazová dávka epirubicínu môže vyvolať do 24 hodín
akútnu myokardiálnu degeneráciu a závažnú myelosupresiu do 10 – 14 dní.
Liečba v tomto období má byť podporná a mali by sa využiť také postupy
ako sú krvné transfúzie a barierový prístup. Do 6 mesiacov po
predávkovaní bolo pozorované objavenie sa oneskoreného kardiálneho
zlyhania. Pacient sa musí starostlivo sledovať, a ak sa objavia prejavy
kardiálneho zlyhania, má sa liečiť podľa konvenčných pravidiel.


4. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

/Farmakoterapeutická skupina:/
Cytostatiká /cytostatické antibiotiká a príbuzné látky /antracyklíny
a príbuzné látky/ epirubicín
ATC kód: L01DB03

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Hoci je známe, že antracyklíny môžu interferovať s množstvom
biochemických a biologických funkcií v eukaryotických bunkách, presný
mechanizmus cytotoxických a / alebo antiproliferatívnych vlastností
epirubicínu nebol úplne objasnený. Štúdie na bunkových kultúrach
ukázali rýchly prienik do buniek s lokalizáciou lieku hlavne
v nukleole. Na molekulárnej úrovni môže epirubicín tvoriť komplex s DNA
interkaláciou jeho plošného prstenca medzi nukleotidové bázové páry
s následnou inhibíciou nukleových kyselín (DNA, RNA) a syntézy
proteínov. Okrem toho takáto interkalácia môže spôsobiť rozštiepenie
DNA topoizomerázou II, čo vedie k závažným poruchám terciárnej
štruktúry DNA. Tak ako bolo pozorované u doxorubicínu, epirubicín môže
tiež zasahovať do oxidačno-redukčných reakcií s tvorbou vysoko
reaktívnych a vysoko toxických voľných radikálov. Antiproliferatívna
a cytotoxická aktivita epirubicínu môže byť vyvolaná ktorýmkoľvek
z týchto hore spomenutých mechanizmov, a môžu sa uplatňovať aj ďalšie.
Epirubicín ukázal svoju účinnosť voči širokému spektru experimentálnych
tumorov vrátane L 1210 a P 388 leukémie, SA 180 sarkóm (solídna
a ascitická forma), B16 melanómu, mamárneho karcinómu, Lewisovho
karcinómu pľuc a karcinóm hrubého čreva 38. Tiež preukázal svoju
účinnosť proti ľudským tumorom transplantovaným anthymickým nahým
myšiam (melanóm, karcinóm pľúc, prsníka, prostaty a ovária).


2. Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia/
Epirubicín sa neabsorbuje z gastrointestinálneho traktu. Vzhľadom na
to, že výrazne dráždi tkanivá, musí sa podávať intravenóznou cestou.
Prípustné je aj intravezikálne podanie, po ktorom je prienik
epirubicínu do systémovej cirkulácie minimálny.


/Distribúcia/
Po intravenóznom podaní sa epirubicín rýchlo a rozsiahle distribuuje do
extravaskulárnych oblastí, na čo poukazuje veľmi rýchly distribučný
polčas a ustálený distribučný objem väčší ako 40 l/kg. Napriek jeho
rozsiahlemu distribučnému objemu epirubicín nepreniká v detegovateľnom
množstve hemato-encefalickou bariérou.


/Metabolizmus/
Epirubicín sa metabolizuje vo významnej miere predovšetkým pečeňou.
Hlavné identifikované metabolity sú epirubicinol (13-OH epirubicín),
ktorý má určitý stupeň protinádorovej aktivity a glukuronidy
epirubicínu a epirubicinolu. Plazmatická hladina hlavného metabolitu
epirubicinolu je nižšia ako nezmeneného liečiva. Z metabolického
hľadiska epirubicín od doxorubicínu odlišuje 4-O-glukuronidácia a môže
byť zodpovedná za jeho zníženú toxicitu.


/Vylučovanie/
U pacientov s normálnymi pečeňovými a obličkovými funkciami,
plazmatická hladina epirubicínu po /i.v./ podaní 60 - 150 mg/m2 má 3
exponenciálne klesajúce charakteristiky s pomalou terminálnou fázou
(t1/2) od 30 do 40 hodín. Tieto dávky sú v hraniciach farmakokinetickej
linearity. Terminálny polčas epirubicinolu je podobný terminálnemu
polčasu epirubicínu. Plazmatický klírens je v rozpätí od 0,9 do
1,4 l/min. Epirubicín sa vylučuje predovšetkým pečeňou: okolo 38 %
podanej dávky sa 24-hodinovým žlčovým obratom dostane naspäť vo forme
epirubicínu (okolo 19 %), epirubicinolu a iných metabolitov. V rovnakom
období sa len 9 - 12 % dávky vylúči močom ako nezmenený liek alebo jeho
metabolity. Do 72 hodín je časť 43 % v žlči a okolo 16 % v moči.

3. Predklinické údaje o bezpečnosti

LD50 epirubicínu bola 29,3 a 14,2 mg/kg u myší a potkanov, respektíve
okolo 2,0 mg/kg u psov. Najviac postihnutý orgán po podaní jednorazovej
dávky bol hematopoetický systém a hlavne u psov gastrointestinálny
systém. Po opakovanom podávaní epirubicínu bol toxický účinok sledovaný
u potkanov, králikov a psov. Najviac postihnutými orgánmi u týchto
druhov zvierat boli hematopoetický systém, gastrointestinálny trakt,
obličky, pečeň a samčie a samičie reprodukčné orgány. Štúdie na
subakútnu a akútnu toxicitu a kardiotoxicitu zistili kardiotoxicitu
u všetkých testovaných laboratórnych druhov Epirubicín, tak ako ostatné
antracyklíny a cytotoxické lieky, má u myší karcinogénny efekt.
U väčšiny /in/ /vitro/ a /in vivo/ uskutočňovaných testov bol epirubicín
genotoxický, toxický pre reprodukčné orgány a embryotoxický u potkanov.
Malformácie sa nepozorovali ani u potkanov ani u králikov hoci, tak ako
ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky musia byť považované za
potenciálne teratogénne. U potkanov neboli zaznamenané žiadne
mimoriadne účinky pri podávaní epirubicínu počas peri- a postnatálneho
obdobia do dávky 0,15 mg/kg/deň pre matku a 0,50 mg/kg/deň pre potomka.
Nie je známe, či sa zložky vylučujú do materského mlieka. Na štúdiách
lokálnej bezpečnosti u myší a potkanov sa dokázalo, že extravazácia
lieku spôsobuje tkanivovú nekrózu. Štúdie na zvieratách ukázali že
epirubicín má lepší terapeutický index a nižšie systémové a kardiálne
toxické účinky ako doxorubicín.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

1. Zoznam pomocných látok

/prášok:/ lactosum, methylparabenum
/rozpúšťadlo:/ aqua ad iniectabilia

6.2 Inkompatibility

Odporúča sa zamedziť dlhšie trvajúci kontakt epirubicínu s roztokom
s alkalickým pH, nakoľko spôsobuje hydrolýzu lieku. Epirubicín by sa
nemal miešať s heparínom kvôli chemickej inkompatibilite, ktorá
v určitých pomeroch liekov môže viesť k vyzrážaniu. Epirubicín sa môže
používať v kombinácii s inými protinádorovými liekmi, ale neodporúča sa
jeho miešanie s inými liekmi v rovnakej striekačke.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky


/Roztok po rekonštitúcii:/
Roztok po rekonštitúcii je chemicky stabilný počas 24 hodín, ak sa
uchováva pri teplote do 25 °C a 48 hodín, ak sa uchováva pri teplote
2 °C - 8 °C (v chladničke). Chráňte pred svetlom. Avšak
z mikrobiologického hľadiska sa má pripravený injekčný roztok použiť
okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, čas skladovania počas používania
a podmienky uchovávania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa
a za normálnych okolností by nemali presiahnuť 24 hodín pri teplote
2 °C – 8 °C (v chladničke), pokiaľ rekonštitúcia neprebehla za
kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.


Nepoužitá časť roztoku sa musí znehodnotiť.

6.4 Upozornenie na podmienky a spôsob skladovania


Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

/Vnútorný obal:/


FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 10 mg:
/Prášok na injekčný roztok:/ bezfarebná sklenená injekčná liekovka (sklo
typu III) uzavretá chlórbutylovou gumenou zátkou a utesnená hliníkovým
viečkom so vsunutým polypropylénovým diskom.
/Rozpúšťadlo na injekčný roztok:/ bezfarebná sklenená ampulka (sklo typu
I) s uzatvoreným koncom a systémom otvorenia v jednom bode (OPC – ”One
Point Cut”).


FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 50 mg:
bezfarebná sklenená injekčná liekovka (sklo typu I) uzavretá
chlórbutylovou gumenou zátkou a utesnená hliníkovým viečkom so vsunutým
polypropylénovým diskom.


/Vonkajší obal:/ písomná informácia pre používateľov, papierová
skladačka.


/Veľkosť balenia/:
FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 10 mg: 1 injekčná liekovka s práškom
(10 mg epirubicíniumchloridu) a 1 ampulka s rozpúšťadlom (5 ml)
FARMORUBICIN® RAPID DISSOLUTION 50 mg: 1 injekčná liekovka s práškom
(50 mg epirubicíniumchloridu)

6.6 Upozornenie na zaobchádzanie s liekom

/Príprava roztoku./
FARMORUBICIN( RAPID DISSOLUTION na intravenózne podanie sa má riediť
s fyziologickým roztokom chloridu sodného alebo s vodou na injekciu.
Po pridaní rozpúšťadla sa ampula musí triasť, kým sa prášok úplne
nerozpustí. Obsah fľašky je pod negatívnym tlakom na minimalizovanie
vzniku aerosolu pri riedení. Pozornosť sa má však venovať predovšetkým
zavedeniu ihly. Treba sa vyhnúť inhalácii akéhokoľvek aerosolu počas
prípravy roztoku.


prášok na injekčný roztok rozpúšťadlo koncentrácia
_
10 mg 5 ml 2 mg/ml
50 mg 25 ml 2 mg/ml
_

/Intravenózne podanie/
Epirubicín nie je účinný, ak sa podáva perorálne a nesmie sa podávať
ani intramuskulárne alebo intratekálne. Odporúča sa podanie lieku do
hadičky s voľne tečúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku
chloridu sodného na minimalizovanie rizika trombózy alebo perivenóznej
extravazácie, a treba sa uistiť, že po podaní lieku je žila priechodná.
Extravazácia lieku zo žily počas injekcie môže viesť k závažnej
tkanivovej lézii až nekróze. Môže sa tiež objaviť fleboskleróza,
predovšetkým ak sa epirubicín podá do malej žily alebo sa opakovane
podá do rovnakej žily.

/Intravezikálne podanie/
Epirubicín podaný cestou katétra, by sa mal udržať v mechúre počas
jednej hodiny. Pacienti majú byť informovaní, že na konci tohto obdobia
sa majú vymočiť (pozri časť /4.2 Dávkovanie a spôsob podávania/).


/Ochranné opatrenia/
Vzhľadom na toxickú povahu tohto liečiva sa vyžadujú nasledujúce
ochranné opatrenia:
- Personál sa musí školiť v technike riedenia a manipulácie
- Tehotné ženy sa musia vylúčiť z práce s týmto liekom
- Personál manipulujúci s epirubicínom sa musí obliekať do ochranného
odevu: ochranné okuliare a rúška, jednorazové rukavice a masky.
- Musí sa vyhradiť priestor na riedenie (prednostne pod laminárnym
prúdením vzduchu). Pracovný priestor sa musí chrániť jednorazovým,
odspodu plastovaným absorpčným papierom.
- Všetky prostriedky po použití na riedenie, podávanie alebo čistenie
vrátane skla sa musia odkladať na miesto odpadu s vysokým rizikom,
do odpadkových vriec určených na spopolnenie pri vysokej teplote.
Ak dôjde k vyliatiu alebo vytečeniu lieku, musí sa použiť zriedený
roztok chlórnanu sodného (pri použití 1 % chlóru), vytrieť do sucha
a potom omyť vodou.
Všetky použité čistiace materiály sa musia odkladať tak, ako je uvedené
vyššie.
Pri náhodnom kontakte s kožou alebo očami sa musí postihnuté miesto
ihneď omyť alebo vyplachovať veľkým množstvom vody alebo roztokom
bikarbonátu sodného a musí sa ihneď vyhľadať lekárska pomoc.
Liek sa musí použiť do 24 hodín po prerušení gumovej zátky. Nepoužitá
časť roztoku sa musí znehodnotiť.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG
Ramsgate Road, Sandwich
Kent CT13 9NJ
Veľká Británia




8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

44/0143/85-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: máj 1985


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Marec 2007